Svet, v ktorom žijeme, svet, ktorý chceme

Svet, v ktorom žijeme, svet, ktorý chceme

Zem. Tretia planéta našej slnečnej sústavy. Najkrajšia, najpohostinnejšia. Je ako otvorená kniha s množstvom nepopísaných strán, ktorá netrpezlivo očakáva každú kvapku atramentu z pera neúnavného kronikára, kronikára menom Život. Život na tejto krásnej modrej planéte prekonal dlhú cestu od svojho vzniku. Neustále sa zdokonaľovali všetky možné formy života, až kým sa nezrodil vrchol evolučného procesu - človek. Áno, sme tu a záleží len na nás, dokedy tu budeme, a ako prežijeme ten krátky čas, ktorý nám príroda poskytla. 

Už od prvopočiatku sa mysliaci človek snažil svet prispôsobiť k svojim potrebám. Upravoval prírodné danosti svojho okolia. Vytváral menšie či väčšie spoločenské celky, v ktorých zaviedol a uplatňoval určité pravidlá. Museli ale uplynúť dlhé tisícročia, aby si človek uvedomil, že najlepšie sa žije v takom svete, kde prevláda vzájomná úcta človeka k človeku nad neúctou a nevraživosťou. Ešte ani dnes neviem, či malo ľudstvo dosť času, aby si to uvedomilo.    

Medzi najdôležitejšie úlohy dnešného človeka patrí ochrana a zveľaďovanie životného prostredia, dbať na dobré medziľudské vzťahy, snažiť sa byť šťastným a nebrániť iným, aby boli šťastní. Lenže sú to len najdôležitejšie úlohy dnešného človeka alebo aj skutočnosť? O budúcnosti sa ťažko hovorí, kedže ešte nenastala, ale bol by som rád, aby keď vyrastiem neovládali môj každodenný život stroje, ale aby som sa mohol vrátiť sice k ťažšej, ale napĺňajúcej práci. Človek by mal celý svoj život prežiť tak, aby mohol hrdo a bez výčitiek pozrieť do očí kronikárovi, keď ten raz dopíše poslednú prázdnu stránku a zavrie knihu.