Utopické vízie a ideály o majetkovej rovnosti spoločnosti, o spoločnosti, kde niet
chudobných ani bohatých, vytvárali mnohí filozofi predo mnou.
História však ukazuje, že od zániku prvotnopospolnej spoločnosti
tu už bola len chudoba a bohatstvo. Dve slová, ktoré predstavujú nesmierne rozdiely medzi ľuďmi a národmi celého sveta. Sprevádzajú nás
dennodenne a na každom kroku. Aj rozpad socialistického zriadenia pochoval ďalší sen o ideálnej spoločnosti. Naozaj sme odsúdení na biedu,
hlad, chudobu? Kto nájde v sebe silu vzoprieť sa?
Keďže patrím k mladej generácii, donedávna som tieto kontrasty mohla
poznať len z filmov či rozprávok. Pamätám si, ako bolestne som vnímala tie časti, kde nemali čo do úst, spali pod holým nebom,
kradli pre kôrku chleba a podobne. Veľmi citlivo to pôsobilo na moju detskú dušu. Ale keďže v rozprávke dobro víťazí nad zlom, vyriešil to
hrnček var, stolček prestri sa a čarovné prútiky. Lenže svet rozprávok sa rozplynul a dnes vnímam realitu. Odrazu to, čo som cítila pri
čítaní alebo počúvaní rozprávky je realitou.
Všade, kde sa pozrieme je plno násilia, nespravodlivosti a už aj vojen, v ktorých umierajú tisíce bezbranných a nevinných ľudí, ba čo je najhoršie, deti. Každý deň pociťujú strach, sú hladní a bezmocní. Nemá im kto pomôcť. A čo my ostatní? My sa na to iba pozeráme a tvárime sa, akoby sa nás to netýkalo. Radšej postavíme nový most, diaľnicu namiesto toho, aby sme riešili túto situáciu, ktorá sa deň čo deň zhoršuje. Víťazstvo a lesk zlata má vo svete čoraz väčšiu moc ako ľudskosť. Oceňujem snahy umelcov, športovcov, ktorí sa mnohokrát snažia o zmiernenie chudoby v rôzne postihnutých krajinách. No stále to nestačí.
Chudobou postihnutých ľudí na svete pribúda. Počet Informácií o hladom postihnutých krajinách z rôznych príčin rastie. V súčasnosti sú častou príčinou ekologické katastrofy, ktoré naši predkovia v takom rozsahu nepoznali. Čo je ich príčinou? Globálne problémy sveta, civilizačné choroby a opäť len túžba po moci a peniazoch. Koľko by sa mohlo zachrániť ľudských životov nebyť ctižiadostivosti vedúcich osobností krajín. Táto krajina potrebuje vzdelaných ľudí a nie hlúpych zbohatlíkov. Dá sa ešte výjsť z toho začarovaného kruhu?