Netradičné miesta na vzdelávanie

Netradičné miesta na vzdelávanie

Možno, že vyučujúcim vyhovuje, ak sú žiaci v triede, presne na miestach s očami uprenými na tabuľu a tvária sa chápavo. Lenže deti potrebujú pohyb, pobyt na vzduchu. Áno, telesná výchova. Lenže von chodíme iba cez leto. A v zime? Iba občas. Radšej nás zavrú do telocvične. Tam nás majú pod kontrolou, pod dozorom, tam by sa nemal stať úraz (aspoň teoreticky).

Aj na prírodopis by sa dalo ísť von (piataci, tí preberajú rastliny, možno by učivo skôr pochopili, keby to aj videli a prakticky si to vyskúšali). A aj na výtvarnej výchove by mala fantázia väčší rozlet, keby sme aspoň raz za čas mohli ísť von a získať inšpiráciu. V zime by to asi nevyhovovalo, ale v lete... a pestovateľské práce? Možno aj etická by sa sem-tam dala stráviť vonku v prírode. A vyhovovalo by to učiteľom?

To, myslím, záleží od ich vzťahu k deťom a k svojej učiteľskej práci. Ja osobne mám rada prírodu, mne by sa to asi páčilo. Ale možno sú aj takí žiaci, ktorí by sa obzerali všade naokolo a nesústredili by sa na učivo. A to by nebolo správne. Myslím, že každý, komu by sa naskytla takáto príležitosť, by mal zvážiť všetky pre a proti. Možno by sa to ujalo...

A tí žiaci, ktorým vyhovuje byť v triede, ale nepáči sa im, keď niečo spolužiaci komentujú, majú tiež východisko, môžu sa vzdelávať doma s vlastným učiteľom. Po nejakom čase pôjdu na skúšky, prípadne môžu využiť počítač a Internet.

Každému vyhovuje niečo iné. Ale sú aj takí prispôsobiví ľudia, ktorým neprekáža tráviť so spolužiakmi šesť vyučovacích hodín denne a sú aj spokojní s kolektívom v triede aj s vyučujúcimi.