Vzdelanie teraz, vždy a všade

Vzdelanie teraz, vždy a všade

Vzdelanie… Čo je to vlastne vzdelanie? Rodičia už od pradávna učili svoje deti... alebo to nazveme podávanie skúsenosti z generácie na generáciu?
Keď sa spýtam ľudí na ulici, prečo chodia deti do školy, skoro každý mi odpovie: „Aby neostali hlúpe. Aby z nich aj niečo bolo. Lebo je to potrebné.“ Zamyslíme sa nad tým... Uznávam, škola je v tejto dobe pre náš život potrebná, ale bola aj v minulosti?

A myslíme, že niekedy v budúcnosti bude niečo také ako budova, kde sa deti učia, existovať? Alebo nás rovno nahradia robotmi, veď načo sú ľudia, keď musia chodiť pravidelne najmenej 10 rokov od pondelka do piatku do školy... S robotmi je to jednoducho – dáme príkaz, vidíme výsledok. Dá nám, ľuďom, predsa len niečo škola? Na čo slúži. Veď aj bez nej by sme sa mohli predsa zaobísť, či nie?

Po týchto otázkach ostanete asi zahriaknutí, že čo vlastne chcem dokázať. Možno to, že netreba školu... veď som len študentka a my to máme vo zvyku, kašľať na tú školu. Nie, vôbec to nie je tak.

Keby nebolo školy, nikdy by som nebola tým, čo teraz som. Každý má tu svoju cestu, a každý jeden podnet ju ovplyvní, nás ovplyvní. Je vážne škoda, že svet nemá dostatok financií na vybudovanie škôl po celom svete. Viete, predsa len, stretnete tam ľudí, ktorých by ste inak nestretli, učíte sa o tom, čo niekto iný vynašiel a celkovo, veď keď sa to všetko naučíte, budete múdrym človekom. Aj vďaka  školám ľudia našli lieky na niektoré choroby, jedna generácia vedcov by to nezvládla, tak svoje skúsenosti dali ďalšej. Myslím, že je to obrovské puto, ktoré dokáže takisto svet lepšie spojiť a spriateliť. Ale človek pomaly zistil, že má moc ničiť.

Ľudia menia svet a sú si vedomí svojej existencie. Preto existujú školy. Boja sa, čo bude zajtra, boja sa, či nepríde nejaká epidémia, boja sa ale hlavne samých seba. Sú si vedomí svojej moci. Veď predsa je aj známe, že s väčšou mocou prichádza väčšia zodpovednosť. Preto teraz na otázku prečo deti chodia do školy, môžem kľudne povedať: „Aby prežili.“

Nie je mi to jedno, čo bude ďalej, a nie je to jedno viacerým z nás. V školách sa učíme kvantum informácií o vynálezoch, objavoch, dokonca rozoberáme literárne diela na podrobnú analýzu, lebo je to potrebné k novej maturitnej skúške. Myslíte, že toto potrebujú vedieť všetky deti a študenti? Že potrebujú sa učiť životopisy iných ľudí? Hlavne, keď samé nevedia, kto vlastne sú? Nie je to takisto na nich akoby určitý tlak? Viete, veď aj ty sa uč poriadne a možno raz sa budú učiť aj o tebe.

Jednoducho, mali by sme sa spoločne zamyslieť nad tým, čo vlastne chceme a aj konať, ale nie len pre nás, ale aj pre našich potomkov. V jednej veci sa všetci ľudia zhodli, a to o potrebe školách, o potrebe vyučovania. To spája svet, deti. Len treba sa vážne zamyslieť, čo ich chcem učiť. Môže byť veľa reforiem školstva, ale kým sa nedohodnú medzi sebou dospelí a nezjednotia sa, tak nemôžeme očakávať veľa od našich deti. Niekedy v minulosti matky učili svoje dcéry ako kože zošívať črevami. Teraz ľudia učia deti ako prežiť so samým sebou.