Škola aj v nemocnici

Škola aj v nemocnici

Ochorela som. Dosť vážne... Nastali rôzne vyšetrenia a dni plné obáv. Čo ma teraz čaká? Prečo sú okolo mňa všetci takí vážni? Čo sa deje? Lekárka mi oznámila: „ Musíš byť izolovaná“. Dali ma na izbu, ktorej všetci hovoria „izolačka“. Bolo mi z toho veľmi smutno. Bála som sa, čo tu budem robiť. Onedlho prišla za mnou učiteľka a oznámila mi, že sa budeme učiť. Pomyslela som si že aj to je niečo aspoň nebude nuda.

To som ešte nevedela, aké zaujímavé učenie ma čaká. Netušila som , že na izolačke je možné pracovať s internetom. Spolu sme vyhľadávali rôzne informácie o spisovateľoch, nahliadli sme do histórie a čas sa míňal. Nemala som pocit, že sa učím. Zdalo sa mi a bolo to skutočne tak, že učenie bolo pre mňa zábavou.

Takto to šlo po celý týždeň. Učiteľky sa striedali denne a ja som dobehla učivo, ktoré som mala zameškané už počas vyšetrení. Bola som spokojná, že aj keď som nechodila do školy, predsa som dobehla svojich rovesníkov. Cez internet som si s nimi písala a dozvedela som sa aj novinky zo školy. Čas prešiel a ja mám ísť domov. Som šťastná, že aj v nemocnici bola škola.

Ďakujem za túto šancu.