Krásna príroda má svoje čaro. Okúzlila už nejedno ľudské oko a stále viac vábi všetko vôkol.
Čisté a priezračné jazierko, v ktorom sa odráža jas slnka a ligot hviezd, sa skamarátilo s nejedným kamienkom, kvetinkou, rybkami, ba dokonca i s domami. Okolo jazierka je mnoho kvetov, ktoré krásne rozváňajú všade navôkol, vábia všetky oči, aby sa prišli na ich krásu pozrieť a obdivovať ich. Pyšne týčiace sa stromy na každého dozerajú a čakajú, či si niekto pod ich vetvami neoddýchne, a tak zabudne na všetky starosti.
A domy? Tie len pozerajú z diaľky na krásne jazierko, počúvajú smiech okolo a snívajú o tom, aby boli bližšie a radovali sa spolu s jazierkom, kvetmi. V jazierku rezko pláva nejedna rybka, a tá sa hrá so svojimi sestričkami od rána do večera. Stmieva sa. Na prírodu padá súmrak, obloha má krásnu modrastú farbu a obláčiky vyzerajú sťa veľká huňatá perina. Všetci sa chystajú spať, aby sa mohli ráno zase spolu hrať a zabávať.
Príroda ma očarila svojou krásou, nádherou, harmóniou a čistotou. A teraz už zreteľnejšie chápem, že by sme sa mali snažiť vážiť si prírodu, aby v nej našiel pokoj nejeden človek.