Celá naša spoločnosť 5. októbra vzdáva hold jednému z najušľachtilejších povolaní, povolaniu učiteľa. Medzinárodný deň učiteľov a školských pracovníkov je dňom, kedy si všetci viac ako inokedy uvedomujeme ušľachtilosť práce pedagóga. Ušľachtilosť spojenú s náročnosťou a zodpovednosťou za výchovu a vzdelávanie mladej generácie.
Z histórie výchovy a vzdelávania je známe, že každá spoločnosť a všetci pokrokoví pedagógovia kládli na prácu učiteľa a vychovávateľa vysoké nároky. Vždy ju spájali s takými vlastnosťami, ako sú zodpovednosť, trpezlivosť, vytrvalosť, slušnosť, čestnosť, úprimný vzťah k práci, osobný príklad a podobne.
Je ťažko taxatívne vyrátať všetky vlastnosti, ktorými má pedagóg oplývať. Jeho práca je vysoko tvorivá hlavne preto, že vychovať zo žiakov osobnosti si vyžaduje veľkú mieru pedagogického citu, veľa tvorivých pedagogických úvah, vychádzajúcich zo sústavného štúdia, vzdelávania a analyzovania výsledkov svojej práce. Iste netreba zvlášť vysvetľovať a zdôvodňovať, prečo sú tieto, ale i ďalšie aspekty základom úspešnosti nášho povolania.
Len ten pedagóg, ktorý sa vyznačuje takýmto prístupom k práci, je skutočným, dobrým pedagógom, pedagógom vychovávajúcim a vzdelávajúcim mládež, pedagógom pripravujúcim budúcnosť našej spoločnosti. Budúcnosť závisí od našej práce, od toho, ako našu mladú generáciu pripravíme na vstup do spoločnosti, od toho, akými vedomosťami a mravnými kvalitami ju vyzbrojíme.
Medzinárodný deň učiteľov je aj príležitosťou na zamyslenie sa i nad vlastnou prácou a na vyvodenie záverov pre jej ďalšie skvalitnenie. U každého z nás sú značné rezervy, aj tie je nevyhnutné využiť, a tak prispieť k celkovému zdokonaľovaniu výchovno-vzdelávacej práce škôl a školských zariadení
Skvalitňovanie riadenia výchovno-vzdelávacej práce uplatňovaním aktivizujúcich metód, nových foriem a prostriedkov humanizácie, to sú oblasti, ktorým sme tak trocha poplatní, a preto im musíme venovať zvýšenú pozornosť. Pedagogický pracovník musí byť dokonale pripravený po stránke pedagogicko-psychologickej aj odbornej, čo je našou prvoradou úlohou pri ďalšom vzdelávaní a pri formovaní morálneho a odborného profilu žiakov – pestovať v nich aj v súčasnosti úctu a lásku k vlasti a k hodnotám vytvoreným celými generáciami.
Veríme, že sa nám to spoločnými silami pedagogických, ako aj nepedagogických pracovníkov podarí, za čo vám všetkým, vážené kolegyne, kolegovia, vyslovujem už vopred úprimné poďakovanie. Poprajme si preto spoločne veľa zdravia, úspechov, aby sme vytýčené ciele úspešne dosiahli. Želám vám, aby vás elán, pracovná aktivita a životný optimizmus sprevádzali ešte veľa, veľa rokov v plnom zdraví.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie ukončila prekrásnym citátom: „Umenie žiť – spoznávať slzy nielen vo svojich očiach, pocítiť úsmev nielen na svojich perách, pozerať a vidieť, počúvať a počuť“ – to je veľmi dôležité poznanie pre prácu pedagóga. Ak sa nám podarí uplatniť zmysel týchto slov, budeme mať iste pocit šťastia nielen my, ale predovšetkým tí, ktorých vychovávame.
Vydávať pri práci zo seba čo najviac, je koreňom úspechu a dáva jej zmysel. Každý v tomto tvorivom kolotoči (vedome či nevedome) presadzuje seba; každý človek môže byť osobnosťou, ale dobrý pedagóg, ktorý má rád svoju prácu, ňou byť musí. To, čím oplýva, usiluje sa odovzdávať svojim zverencom a jeho najväčším potešením je vidieť plody svojej práce.