Prejav k životnému jubileu

Prejav k životnému jubileu 

Milý jubilant, vážení prítomní!

 „Čas letí jak vtáci nedozerní ...“

Na perách pieseň, v oku záblesk a pred ním číslo 50. Aká to doba! Päťdesiat rokov nezdá sa byť dlhým obdobím pre toho, kto stojí pred nami plný síl s veľkými plánmi, kto zasvätil svoj život práci. Každý z nás je akýmsi pútnikom na ceste životom. Vždy keď vykonáme značnú časť svojej púte, zastaneme, odpočinieme si a uvažujeme, koľko sme toho už prežili a koľko nám ešte zostáva. A práve dnes sa náš milý jubilant približuje k významnému míľniku času – k päťdesiatke svojho života. Ohliadne sa späť a spomína. Aký bol? Čo všetko v ňom zažil?

Postoj chvíľa, si krásna... Máš v sebe veľa neopakovateľného. Si obdobím kontrastu: bilancujeme, veselíme sa, dvíhame plné čaše, blahoželáme, avšak o niekoľko okamihov neskôr, keď chvíle sviatočné vystrieda stereotyp všedného života, zvážnieme a uvažujeme. Čo nás ešte čaká, čo nám prinesú ďalšie roky? Aké budú?

Život je javisko, na ktorom musíme vedieť hrať. Každý z nás predsa obsadil hlavnú úlohu v hre Môj život. Na rozdiel od iných hier, v ktorých hrajú profesionálni herci v divadlách, jej scenár do istej miery píšeme sami. Mnohokrát iba na nás záleží, ako vyzerá naša hra  - náš život. Každodenné chvíle nám ponúkajú množstvo príležitostí na nové postavy.

Sme schopní rozdávať životodarnú silu tým, ktorí ju najviac potrebujú? Ak áno, tak tým rastie úspech našej životnej hry. Vtedy nám divák začína tlieskať a  keď aj práve netlieska, do nášho srdca sa vkráda pocit užitočnosti, pocit, že sme urobili niečo dobré. Život je najkrajší dar, aký sme mohli dostať. Chráňme ho a tým napĺňajme svoju existenciu. Žime tak, aby za tmavou oponou, ktorá ukončí našu hru, ostal niekto, komu budeme chýbať.

Drahý náš jubilant,

dovoľte mi, aby som v mene všetkých gratulantov k Vašim tajným túžbam a želaniam, ukrytým v hĺbke srdca, pripojila i svoje. Želám Vám pevné zdravie, veľa radosti, šťastia, pohody, lásky, úspechov v osobnom i pracovnom živote.