:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

:: Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

Smútočný prejav

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: Dievča ivka47 (27)
Typ práce: Referát
Dátum: 16.08.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 113 slov
Počet zobrazení: 45 574
Tlačení: 978
Uložení: 838
Vážené smútočné zhromaždenie!
Veľká a neopísateľná bolesť naplnila naše srdcia, keď sme sa včera dozvedeli o predčasne zlomenom kvete života človeka. Krutá a nemilosrdná smrť vyrvala z našich radov manžela, otca, spolupracovníka, ktorý mal pred sebou ešte otvorený svet. Neúprosná smrť si zahrala s ešte nezahojenými citmi dobrej dcéry po strate jej milovanej matky a dnes opäť zjatrila tieto čerstvé rany tým, že láskavej manželke vyrvala z rúk jej najdrahší poklad, jej nádej i budúcnosť.

Manželka stratila milovaného manžela, deti otca a (názov školy) výborného profesora. Bolestný je pohľad na rozžialenú manželku, ktorá v bolesti stojí pred rakvou svojho manžela. Je o to tragickejšie, že len pár dní ju delí odvtedy, čo stála pri svojom manželovi a tešila sa z úspešnej operácie, ktorej sa podrobil. Celý týždeň sa mohla spolu so svojimi blízkymi tešiť z tohto úspechu. Na siedmy deň jeho dobré, láskyplné, ale pritom veľmi postihnuté srdce prestalo biť.

I napriek maximálnemu úsiliu, ktoré vynaložil lekársky tím na záchranu života, podarilo sa ho predĺžiť už len o tri dni. Všetka dobrá snaha vyznela len ako nesplniteľný sen. Prišla nečakaná smrť a skosila život, ktorý sa ešte celkom nerozvil v najkrajší ľudský kvet. Prázdne ostalo miesto v rodine, prázdne ostalo miesto za profesorským stolom, za školskou katedrou.
Veľkým žiaľom sú naplnené naše srdcia. O to viac, že je leto a smutnej manželke, synom i profesorom tunajšej školy mráz smrti pozrážal kvet života. Plody, ktoré ešte celkom nedozreli, predčasne sa vrátili do lona matky zeme.
V nesmiernom žiali a v hlbokom smútku jeho rodiny i najbližších zastali sme dnes pre rakvou zosnulého, aby sme sa s ním navždy rozlúčili, aby sme sa mu hlboko poklonili, aby sme vzdali úctu jeho zakončenému životu. Prišli sme sa rozlúčiť s človekom, ktorému svieca života dohorela a on odišiel z kruhu svojej milovanej rodiny, známych, priateľov a kolegov, aby odišiel tam, odkiaľ niet návratu.

Keď básnik pochopil neodvratnú blízkosť smrti, napísal: „Až zomriem, na svete nič sa nestane a nezmení, len ja stratím svoj život. Smrti sa nebojím, smrť nie je zlá, smrť je len kus života ťažkého, čo strašné je, čo zlé je, to umieranie je.“ Tým všetci chápeme skutočnosť, že človek je pominuteľný ako všetko na svete, lebo taký prísny  je odveký zákon prírody, života a smrti. Sama tá strašná smrť patrí k životu, je s ním úzko spojená, je jeho zakončením, ale aj pokračovaním.

Človek odchádza, už sa nevracia, už sa neopakuje, a predsa tu zanecháva vždy niečo po sebe, niečo, čo môže zostať jedine po človeku. Je to práca, je činnosť života, ktorú vykonal pre spoločné dobro ľudskej spoločnosti. Sú to materiálne hodnoty, ale predovšetkým tie neraz ťažko merateľné, ťažko postihnuteľné hodnoty ducha, jeho skutky. Jeho choré srdce dobilo. Doznel tlkot, prestala bolesť, ústa onemeli, oči stratili lesk a telo stvrdlo.
Smrť preťala vlákno života, vryla do sŕdc jeho najbližších boľavú ranu, aby na ňom zostala trvalá jazva ako dôsledok straty blízkeho človeka.
 
Vážená smútiaca rodina, smútočné zhromaždenie!
Je nad moje sily vyjadriť slovami žiaľ a smútok, ktorý prechovávajú v srdciach jeho najbližší nad touto stratou. Pripadla mi dnes teda veľmi ťažká úloha navždy sa rozlúčiť s človekom, uzavrieť kapitolu jeho pozemskej púte, jeho života. Života  jedného skromného, ale zásadového človeka. Preto sa vyjadrím slovami básnika Milana Rúfusa:
„Môj otec, priateľ, spolubojovník tu leží,
tichý jak balvan na loži, zrak privretý kdes do ďaleka ústí,
a prespevuje vietor tenkoústy.
Vo vŕbach priesvitných nad rozvravenou vodou,
sýkorky zobkajú z omrvín zlatých plodov,
v bezlístí pod oknami.
 
Vážená smútiaca rodina!
Vážené smútočné zhromaždenie!

 
V piatok sme sa  dozvedeli smutnú správu. Zomrel náš kolega. Táto nečakaná zvesť sa rýchlo rozšírila po celom okolí. Bolo to neuveriteľné, veď len pred niekoľkými dňami sa spolu s ostatnými spolupracovníkmi tešil z toho, že sú prázdniny, cez ktoré chcel nabrať veľa čerstvých síl, aby v novom školskom roku mohol opäť učiť a vychovávať našu mlaď.

Bol tak ako i ostatní jeho spolupracovníci plný plánov a optimizmu, ktorý pre neho bol takým príznačným. Smrť vykonala svoje. Udrela tvrdú pečať, ukončila život, nedovolila splniť plány, doplnila kroniku našich dní touto smutnou udalosťou.

Človek dokáže vzdorovať búrkam, byť pripravený na najťažšie rany a vyrovnane očakávať i chvíle, keď sa bude musieť dielo uzavrieť. Jeho najbližší zostali veľmi smutní. Veď hlavná vetva rodinného stromu sa odlomila a ten okyptený zostal sám, pripravený čeliť ďalším skúškam, ktoré prináša ľudský život. Dnes keď tu stojíme nad katafalkom mŕtveho manžela, otca, priateľa, prišli sme sa hlboko pohnutí navždy rozlúčiť s tým, ktorého čas odvolal z kruhu najbližších.

Náš zosnulý – zásadový, nebojácny a priamy človek teraz tu leží pred nami. Pred nami v rakve leží telo človeka, v živote ktorého bolo mnoho hrádzí a prekážok, ktoré s veľkým optimizmom prekonával, aj keď jazvy ostali i na jeho zdraví. Človek skôr či neskôr musí odísť. Ale dielo, ktoré vykonal, vytvoril vo svojom živote, tu ostáva v činoch, vo výsledkoch práce je človek nesmrteľný.
 
Drahý kolega!
Nad Tvojím smrtným lôžkom stojíme s pokorou, smutné sú naše srdcia, naše oči zarosené, ťažko je tu hľadať výstižné slová, ktoré by zahnali mraky žiaľu, ktorý pociťujeme všetci tí, čo sme Ťa poznali, s Tebou sa denne stretávali a pracovali. Poznali sme Ťa ako človeka vyrovnaného, so svojimi zásadami, ktorý svoje sily, um a životné skúsenosti venoval tam, kde pôsobil. Všetci sme Ťa poznali ako čestného pracovníka, a preto budeme na Teba spomínať s úctou a láskou. Smrťou sa končí všetko. No nekončí láska a vďačnosť za to, čo dobrého náš zosnulý vykonal pre svoju rodinu. A nebolo toho málo. Šiel cestou života bez strachu pred zajtrajškom, cez všetky úskalia a prekážky, ktoré mu do cesty postavil život. Preto i keď smrťou sa končí jeho život, výsledky jeho práce sú pre nás odkazom i výzvou k ďalšiemu vylepšovaniu pedagogického majstrovstva. Toto pomyslenie je útechou nám všetkým, ktorí v zosnulom strácame nášho drahého priateľa.

Vám, drahá smútiaca rodina, keď v záplave sĺz vyprevádzate dnes poslednýkrát svojho najmilšieho, keď so zarmúteným srdcom pozeráte na rakvu skrývajúcu najvzácnejší poklad, nech je v tejto chvíli lúčenia útechou, že náš zosnulý nežil nadarmo.
Všetci cítime a zdieľame s vami váš veľký bôľ. Stískame vám ruky, akoby ich stískal on, keby bol medzi nami.
 
Drahá moja milovaná manželka!
Lúčim sa s Tebou a opúšťam Ťa v smútku a žiali. Za … rokov nášho spoločného života prežili sme veľa radostných aj ťažkých chvíľ. Bola si mi skutočne dobrým pomocníkom v mojom živote, preto ďakujem Ti v tejto poslednej chvíli za všetku starostlivosť, ktorou si ma zahŕňala počas nášho spolužitia. Dnes Ťa musím opustiť. Nikdy sa už nevrátim. Viem, že Tvoje srdce je naplnené hlbokým smútkom, ktorý bolí. Smrť prekazila naše spoločné spolunažívanie. Je krutá a my sme bezmocní. Zachovaj si ma aj naďalej vo svojom srdci. Pre Tvoje potešenie Ti ostávajú naše deti. Nájdi v nich zmysel svojho života. Nech Ťa obklopia svojou láskou. Pohladkaj a pobozkaj ich za mňa tak, ako keby som to urobil ja. Nezabudni na mňa a spomínaj v dobrom  na svojho manžela.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6.1)
  Podobné práce Typ práce Rozsah Hodnotenie
Slovenčina Smútočný príhovor Referát 782 6.1
Slovenčina Smútočný prejav na pohreb Referát 635 6
Slovenčina Príhovor na pohrebe občana obce (mesta) Referát 225 5.8
Slovenčina Smútočný prejav k zosnulému kolegovi Referát 504 5.9
Slovenčina Smútočný prejav nad obeťami katastrofy Referát 192 1
Slovenčina Prejav nad hrobom spolupracovníka (spolupracovníčky) Referát 135 4.3
Slovenčina Smútočný prejav k úmrtiu významného občana Referát 209 5.3
Slovenčina Príhovor na pohrebe k zosnulému kolegovi (kolegyni) Referát 189 4.1
Slovenčina Prejav nad hrobom človeka, ktorý odišiel zo sveta dobrovoľne Referát 191 6.9
Slovenčina Prejav nad hrobom priateľa (priateľky) Referát 202 5.6
Slovenčina Prejav k úmrtiu mladého človeka (dieťaťa) Referát 212 4.2
0.035