Prasacia chrípka (Fejtón)
Prasacia chrípka (Fejtón)
Termín prasacia chrípka je dennodene skloňovaný v televízii, printových médiách a na
internete nevynímajúc. Vždy je tu niekto, kto má exkluzívnejšie informácie o mŕtvych, nakazených alebo o hocičom, čo s vírusom aspoň
trocha súvisí. Každý deň sa objaví niekto nový s revolučným postupom, ktorý nás všetkých ocháni pred týmto vírusom. Škoda, že
naša radosť netrvá príliš dlho, pretože na druhý deň príde niekto iný, s ešte revolučnejším postupom, ktorý vyvráti predchádzajúcu
teóriu. Takto sa to opakuje už od vypuknutia vírusu. Aby sme sa náhodou my ostatní, obyčajní ľudia, nenudili, a médiá mali o čom písať,
prasacej chrípke konkuruje spor slovenčinárov, ktorí sa snažia byť "in" a to tým, že sa zapájajú do aktuálneho diania,
respektíve hádajú sa a nevedia sa dohodnúť na názve vírusu.
Jedni ho volajú Prasacia chrípka a ostatní tvrdia, že chúdence
prasatá za to nemôžu, preto ho nazvali latinským názvom, ktorý v preklade znamená Nová chrípka. Aspoň konečne vytiahli nosy zo svojich
kníh a príručok a dali Slovensku na vedomie, že ešte nevymreli a platy si berú zaslúžene. Celý slovenský národ ďakuje za informácie o
tomto víruse, no mám pocit, že tých informácií začína byť až priveľa. Pripadá mi prehnané, ak vo večerných správach, trvajúcich 20
minút, je 10 minút venovaných spomínnanému vírusu. V správach vystupujú najrôznejší odborníci, jeden múdrejší ako druhý, ktorí
omieľajú dookola to isté, mení sa azda iba počet titulov človeka, ktorý rozpráva. Ja hovorím o prehnanej snahe informovať, no niektorí
ľudia by si informácie nevšimli, ani keby o ne zakopli. Napríklad Paris Hilton. Mladé nie príliš všímavé dievča, či skôr žena, ktorá
zdedila priam rozprávkový majetok. Prednedávnom sa jej redaktor jednej zahraničnej televízie opýtal, či sa nebojí Prasacej chrípky. Ona mu
na to bez mihnutia oka odpovedala, že prasatá neje. Ach, sladká nevedomosť. Vrátim sa ale k chrípke. Naši kompetentí tvrdia, že liečiv je
dosť, no nemalo by sa nimi plytvať. Práve preto mi napadá otázka, koľko je podľa nich dosť?
Pevne však dúfam, že naše malé
a nenápadné Slovensko tento typ chrípky obíde. Mám pocit, že by sa to nemuselo skončiť dobre. Rúšky by sme síce dostali všetci, no či
by nám to na niečo bolo je otázne. Prednedávnom som náhodou zazrela palcový titulok, ktorý tvrdil, že rúšky nás neochránia. Tak čomu
alebo komu máme veriť? To pre mňa zostáva záhadou. Tak, či onak, berme to z druhej strany. Patríme k najšťastnejším štátom sveta.
Nehrozí nám vojna, za zadkom nám nebehá Al Káida a zatiaľ máme aj za čo jesť a spať. Čo nám ešte chýba ?
Zones.sk – Zóny pre každého študenta