Lucijný stolček

Lucijný stolček

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chlapček. Volal sa Janko a bol to richtárov syn. Raz mu otec rozprával, že pred mnohými rokmi žil chlapec, ktorý si na Luciu spravil stolček bez klincov a na Štedrý deň cez polnočnú omšu sa naň postavil. Stál tam a zrazu okolo neho začali lietať ježibaby.

Chcel sa im ubrániť, ale nešlo to. Kričal: “Pomoc, veď ma zabijú!“ ale nikto mu pomôcť nemohol. Len jedna starenka našla vo vrecku trošku maku a hodila ho pod stolček. A pomohlo to Ježibaby zmizli a chlapček do konca života ďakoval starenke. Janko však tomu nechcel veriť. T

ak si na Luciu zhotovil stolček bez klincov a na Štedrý deň šiel na polnočnú omšu. Zabudol si však zobrať mak. Stál tam asi polhodinu a už chcel zliezť, keď tu sa zrazu zjavili ježibaby. Začal kričať o pomoc, ale nikto mu nepomohol. A tak tam zomrel vlastnou hlúposťou.

Zazvonil zvonec a príbehu je koniec.