Umelé oplodnenie - (Prejav)
Vážené dámy, vážení páni,
dovoľte mi, aby som vás privítal na tohtoročnom zjazde milovníkov noviniek zo sveta vedy. Zároveň by som rád uviedol prvú tému, ktorou sa tu
budeme dnes spoločne zaoberať. Je ňou umelé oplodnenie, počínajúc starými známymi „deťmi zo skúmavky“ a končiac klonovaním a
predstavením úplne novej metódy podobnej klonovaniu, ktorá je však ešte stále v štádiu skúmania.
Aby sme však pochopili metódy umelého oplodňovania, musíme sa najprv v krátkosti zaoberať prirodzeným priebehom oplodnenia. Ten je taký, že
sa dve bunky s polovičnou genetickou informáciou – spermatická bunka a vajíčko – spoja a vytvoria tak prvú bunku nového organizmu –
zygotu. Zygota sa potom delí a postupne z nej vzniká nový jedinec.
Ľudia sa ale v 20. storočí snažili obísť prirodzenú cestu a vznikli tak metódy umelého oplodnenia. Možnosť ich využitia bola vrelo
privítaná rôznymi skupinami ľudí, v minulosti to boli najmä neplodní ľudia, v súčasnosti sa k nim pripájajú aj napr. jedinci (obyčajne
ženského pohlavia), ktorí túžia po dieťati, avšak partnera mať nechcú.
Jedným z najjednoduchších spôsobov umelého oplodnenia a zároveň najviac napodobňujúcich prirodzenú cestu, je spojenie vajíčka a
spermatickej bunky v umelo vytvorenom prostredí. Takto znova vznikne zygota, ktorá je implantovaná matke a normálnou cestou sa v nej vyvíja. Už
o niečo zložitejšou procedúrou je tzv. klonovanie – pri ňom sa z vajíčka vyberie jeho jadro s polovičnou genetickou informáciou a nahradí
sa jadrom z niektorej telovej bunky, teda jadrom s úplnou genetickou informáciou. Tu však už o nejakej veľkej podobnosti s prirodzenou cestou
nemôžeme hovoriť, pretože týmto spôsobom vzniká skoro úplná genetická kópia jedinca, z bunky ktorého bolo jadro do vajíčka dodané.
Hovorím skoro úplná kópia, pretože vo vajíčku sa genetická informácia nenachádza len v jadre, a preto jeho nahradením nedosiahneme úplné
vymazanie pôvodnej genetickej informácie.
V poslednom čas už ale vedci rozmýšľajú o novej metóde. Táto metóda je založená na fakte, že vajíčko je prakticky až do posledného
momentu pred oplodnením diploidným, to znamená, že obsahuje úplnú genetickú informáciu. Až v posledných hodinách sa zbavuje polovice
genetickej informácie. Vedci teda odchytili vajíčko s diploidným jadrom a chemikáliami mu zabránili, aby sa genetickej informácie zbavilo.
Následne ho ďalšími chemikáliami stimulovali, aby sa začalo deliť. Táto metóda však bola zatiaľ testovaná iba na potkaních vajíčkach a
aj u tých sa podarilo vajíčko stimulovať iba do tej miery, že sa rozdelilo na 16 buniek, potom sa proces zastavil. Keby sa však tento postup
podarilo uskutočniť, vznikali by ním presné genetické kópie, a to iba ženského pohlavia. Muži by sa stali zbytočnými...
Teraz nám už zostáva iba porozmýšľať nad tým, čo nám tieto výdobytky modernej vedy prinášajú a čím sú, naopak, nebezpečné. Možný
prínos klonovania v oblasti medicíny je všeobecne známy a zároveň sú spomenuté postupy veľkým prínosom aj pre ľudí, ktorí nemôžu mať
deti. Nie je však na svete dosť trpiacich detí bez domova? A okrem toho, ako prakticky každý ľudský vynález, aj tieto sa dajú veľmi ľahko
zneužiť, napr. na vojenské či politické účely. No a v neposlednom rade, ako môžeme vedieť, že sa nenaruší rovnováha v prírode, keď sa
začneme hrať na Boha?
Zones.sk – Zóny pre každého študenta