Zóny pre každého študenta

Umelé oplodnenie - (Prejav)

Vážené dámy, vážení páni,

dovoľte mi, aby som vás privítal na tohtoročnom zjazde milovníkov noviniek zo sveta vedy. Zároveň by som rád uviedol prvú tému, ktorou sa tu budeme dnes spoločne zaoberať. Je ňou umelé oplodnenie, počínajúc starými známymi „deťmi zo skúmavky“ a končiac klonovaním a predstavením úplne novej metódy podobnej klonovaniu, ktorá je však ešte stále v štádiu skúmania.
Aby sme však pochopili metódy umelého oplodňovania, musíme sa najprv v krátkosti zaoberať prirodzeným priebehom oplodnenia. Ten je taký, že sa dve bunky s polovičnou genetickou informáciou – spermatická bunka a vajíčko – spoja a vytvoria tak prvú bunku nového organizmu – zygotu. Zygota sa potom delí a postupne z nej vzniká nový jedinec.

Ľudia sa ale v 20. storočí snažili obísť prirodzenú cestu a vznikli tak metódy umelého oplodnenia. Možnosť ich využitia bola vrelo privítaná rôznymi skupinami ľudí, v minulosti to boli najmä neplodní ľudia, v súčasnosti sa k nim pripájajú aj napr. jedinci (obyčajne ženského pohlavia), ktorí túžia po dieťati, avšak partnera mať nechcú.

Jedným z najjednoduchších spôsobov umelého oplodnenia a zároveň najviac napodobňujúcich prirodzenú cestu, je spojenie vajíčka a spermatickej bunky v umelo vytvorenom prostredí. Takto znova vznikne zygota, ktorá je implantovaná matke a normálnou cestou sa v nej vyvíja. Už o niečo zložitejšou procedúrou je tzv. klonovanie – pri ňom sa z vajíčka vyberie jeho jadro s polovičnou genetickou informáciou a nahradí sa jadrom z niektorej telovej bunky, teda jadrom s úplnou genetickou informáciou. Tu však už o nejakej veľkej podobnosti s prirodzenou cestou nemôžeme hovoriť, pretože týmto spôsobom vzniká skoro úplná genetická kópia jedinca, z bunky ktorého bolo jadro do vajíčka dodané. Hovorím skoro úplná kópia, pretože vo vajíčku sa genetická informácia nenachádza len v jadre, a preto jeho nahradením nedosiahneme úplné vymazanie pôvodnej genetickej informácie.

V poslednom čas už ale vedci rozmýšľajú o novej metóde. Táto metóda je založená na fakte, že vajíčko je prakticky až do posledného momentu pred oplodnením diploidným, to znamená, že obsahuje úplnú genetickú informáciu. Až v posledných hodinách sa zbavuje polovice genetickej informácie. Vedci teda odchytili vajíčko s diploidným jadrom a chemikáliami mu zabránili, aby sa genetickej informácie zbavilo. Následne ho ďalšími chemikáliami stimulovali, aby sa začalo deliť. Táto metóda však bola zatiaľ testovaná iba na potkaních vajíčkach a aj u tých sa podarilo vajíčko stimulovať iba do tej miery, že sa rozdelilo na 16 buniek, potom sa proces zastavil. Keby sa však tento postup podarilo uskutočniť, vznikali by ním presné genetické kópie, a to iba ženského pohlavia. Muži by sa stali zbytočnými...

Teraz nám už zostáva iba porozmýšľať nad tým, čo nám tieto výdobytky modernej vedy prinášajú a čím sú, naopak, nebezpečné. Možný prínos klonovania v oblasti medicíny je všeobecne známy a zároveň sú spomenuté postupy veľkým prínosom aj pre ľudí, ktorí nemôžu mať deti. Nie je však na svete dosť trpiacich detí bez domova? A okrem toho, ako prakticky každý ľudský vynález, aj tieto sa dajú veľmi ľahko zneužiť, napr. na vojenské či politické účely. No a v neposlednom rade, ako môžeme vedieť, že sa nenaruší rovnováha v prírode, keď sa začneme hrať na Boha?
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/slohove-prace/46-umele-oplodnenie-prejav/