Umenie (beletrizovaný životopis)

Umenie (beletrizovaný životopis)

Život opisovaného človeka, ktorého z bezpečnostných dôvodov nebudem menovať, sa začal vo významnom prímorskom meste patriacom do menšieho kráľovstva na východnom pobreží najväčšieho kontinentu, ktorého veľká časť bola tvorená deltou významného vodného toku, najväčšieho v širokom ďalekom okolí. Narodil sa do známeho šľachtického rodu, čo mu v neskoršom živote poskytlo významnú výhodu v podobe dobrého zázemia a kvalitných kontaktov na významné osobnosti kráľovstva.

Detstvo strávil vo vyššie spomínanom meste. Vďaka majetku jeho rodičov sa mu dostalo dobrej výchovy aj výučby v mnohých oblastiach. Učil sa hlavne o obchodovaní, ale aj veci ako vnútorné pochody kráľovstva, jeho história, jednotlivé významné rody, aj komplikované dvorné a rodové intrigy.

Rozhodol sa dotiahnuť to v živote ďaleko a stať sa pomocou svojich znalostí a schopností významnou osobnosťou, ako boli jeho rodičia. To sa mu vlastne neskôr podarilo, ale úplne inak, ako pôvodne zamýšľal.

Jeho život začal naberať svoju podobu, keď mal približne jedenásť alebo dvanásť rokov. Vtedy sa totiž stalo čosi čudné. Neskôr si už vôbec nevedel vybaviť podrobnosti – dalo by sa to prirovnať ku tomu, keď sa človek po krátkej dobe nevie rozpamätať na sen, čo mal minulú noc. A kto vie – možno to naozaj bol akýsi sen. Dôležité ale je, že sa mu nejakým čudesným spôsobom „zjavila” akási žena. O deň neskôr za ním a jeho rodičmi prišli dôležito a mysticky vyzerajúci ľudia a postupne vysvitlo, že je dosť talentovaný v „Umení”[1].

Čoskoro bol prijatý na vysokú školu, kde sa vyučovalo používanie Umenia. Bol bystrý a talentovaný, ale Umenie bola zložitá veda, plná komplikovaných pojmov, dlhých textov, namáhavých duševných cvičení, nepochopiteľných teórii, zamotaných diagramov a jedinečných bytostí, čo sa nepodobali na nič iné z tohto sveta. Napriek tomu všetkému ale bol jedným z najlepších študentov na škole.

Keď ju absolvoval, tak sa rozhodol, podobne ako väčšina absolventov, „ísť do sveta” a získavať praktické skúsenosti. Špecializoval sa hlavne na prirodzené aj nadprirodzené získavanie informácii zo všetkých možných zdrojov. (To preto, že táto špecializácia mala podľa neho najlepší pomer náročnosť – účinnosť.) Také niečo sa hodí často, čomu svedčí to, tento cieľ majú aj rôzne iné povolania, napríklad detektívi a špióni.

Väčšinou mal za „zákazníkov” bežných ľudí, čo potrebovali napríklad odhaliť zločinca alebo neveru. Ako sa o ňom ale šírila zvesť, začínal pracoval pre stále väčšie organizácie a skupiny, a tam sa stretával so skutočnou výzvou pre svoje schopnosti. Vedomosti, čo takíto klienti chceli, obvykle mali výnimočný charakter a ich utajeniu sa prikladala veľká váha. Najhoršie prípady boli, keď ich utajoval iný človek, čo poznal Umenie – takí si dávali špeciálne záležať na tom, aby sa veci prakticky nedali zistiť. V takých situáciach bolo tiež veľké nebezpečie „odhalenia” hľadajúceho: niekoľko ráz sa stretol so zvláštnymi „informačnými pascami”, pracujúcimi ako poplašné zariadenia.

Keď sa vo svojom obore stal jedným z najlepších ľudí v kráľovstve, využil svoje kontakty a trvalo sa zamestnal na kráľovskom dvore, lebo bolo v jeho záujme a morálnom presvedčení slúžiť kráľovi. (Zamestnať sa tam pre neho nebolo zas také zložité, keďže jeho schopnosti už boli vychýrené, takže tam vlastne boli celkom radi, že im sám chce poskytnúť svoje služby a nezamestnali ho nejakí nepriatelia.) Mimo mnohých iných vecí často hral významnú úlohu v odhaľovaní rôznych spiknutí proti kráľovi. V dobe písania tohto textu jeho smrť ešte nenastala.

[1]  V podstate ide o akúsi činnosť, ktorá má podobné účinky ako mágia, ale keby to počuli samotní prevádzkovatelia Umenia, asi by sa urazili.