Čaro Vianoc (Umelecký opis)

Čaro Vianoc (Umelecký opis)

Vianoce sú čas zastavenia, ticha a lásky. Čas, keď sa hluk, ruch nepokoj a nervozita menia na príjemné ticho. Ticho, ktoré ohlási jasný zvuk zvončeka, že práve prišiel Štedrý večer. Len čo zvonček doznieva, možno vstúpiť do izby... A čo tam? Tam je to, na čo čakáme celý rok. 

Vianočný stromček vysvietený sviečkami, ozdobený girlandami, medovníkmi a sklenými guľami. Na stole prestretý vianočný obrus čaká na sladké perníky v tvare hviezdičiek a podkovičiek. Čaká na červenajúce sa jabĺčka a lahodné dobroty. Vo vzduchu sa prebíja medová vôňa s vôňou kapustnice. Uprostred stola tróni naša obľúbená kvetina – červená Vianočná hviezda. Lemujú ju rozpálené sviečky. 

Za oknom bliká rozprávočka: Dedo Mráz si sadol na strechy domov a spustil z nich ľadové cencúle. Slniečko ich hladká ľadovými rukami a babka Perinbabka povytriasala veľkú snehovú perinu. 

V izbe hrá Tichá noc a všetci si sadáme k štedrovečernému stolu. Pomodlíme sa, zaspomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Po prípitku si pochutnáme na vianočnej kapustnici, kaprovi a makových guľatých opekancoch. Zapíjame medovinou, zajedáme medovými oblátkami. Na záver zjeme cesnak, aby sme od seba odohnali démonov. Po štedrej večeri nasleduje veštenie. Tieto zvyky, obrady a povery zachováva starká, ktorá je na štedrý večer s nami.

Najskôr veštíme z prekrojeného jabĺčka. Jasná hviezdička znamená zdravie a úspech po celý rok, červík je známkou choroby a smútku, kríž znamená veľké nešťastie, ba až smrť. Potom sa lúskajú 4 vlašské orechy. Ak sú jadrá pekné a zdravé, môžeme očakávať zdravie, ak sú suché a červivé, čakajú nás choroby. Na záver ešte urobíme kúzlo, ktoré v nasledujúcom roku budeme potrebovať všetci: dve či tri umyté a usušené šupiny z vianočného kapra si vložíme do peňaženky. Tak budeme mať istotu, že v nej bude dosť peňazí.

Stará mama si udržiava ešte jeden krásny zvyk: nechať počas štedrej večere jedno voľné miesto pri stole. Pre hosťa. Pre pútnika. Pre neznámeho bez domova. Zachovajme si aj my takúto obyčaj. Možno ktosi zaklope...