Ako napísať rozprávanie?
Ako napísať rozprávanie?
Rozprávanie je podstatnou zložkou umeleckého štýlu. Rozprávačské postupy sú
v povestiach, rozprávkach, v románoch, v publicistickej tvorbe, životopisných dielach.
Pri rozprávaní sa sústreďujeme na
udalosť, ktorá sa odohrala.
Pri písaní si treba uvedomiť:
1.písať príbeh s pointou
2. rešpektovať vnútornú stavbu epického diela / zápletka, zauzľovanie deja , vyvrcholenie deja, nečakaný obrat v deji , rozuzlenie /
3. pri jednoduchom rozprávaní – úvod, jadro , záver – to znamená udalosť zachytená v časovom slede
4. text treba členiť na pásmo rozprávača a pásmo postáv.
KOMPOZÍCIA
- Rozprávanie môžeme začať tak, že vykreslíme prostredie alebo krajinu, kde sa príbeh bude odohrávať.
- Zoznámime poslucháčov s osobami, ktoré v príbehu vystupujú.
- Potom rozvinieme príbeh.
- Uvedieme konflikt.
- Nakoniec pouvažujeme , ako a prečo k nemu prišlo , alebo aký bude mať dosah .
Pri rozprávaní sa dodržiava tento postup:
- Príbeh sa otvára.
- Nasleduje zápletka.
- Zápletka sa stupňuje.
- Zápletka sa
rozuzlí.
POZNÁMKA:
PRIAMA REČ : - je doslovným citovaním reči postáv , preto sa dáva do úvodzoviek
a obyčajne sa vyčleňuje aj do samostatného odseku . Úvodzovky v umeleckých dielach nahrádzame pomlčkami ./ „ Prečo si taká
ako ja ?“ vrčala Janka.
„A ty si prečo taká ako ja ?“ nedala sa Danka.
„Môžeš byť inakšia !“
Priama reč využitá v dialógu : Ráno, tesne pred príchodom Veroniky, som sa díval na nákladné vojenské autá, uháňajúce k horám. Podistým nejaké cvičenie. A Veronika, len čo vstúpila dnu, začala hovoriť o bratovi .Bola rozčarovaná do krajnosti ,celá bez seba sa opýtala :
-Bol tu... čo?- A bez toho, že by som bol odpovedal, pokračovala skoro zúrivo : - Viem , že tu bol. – Tak prechádzal popred okná , sklo sa zachvelo .
Sprievodnou časťou priamej reči je uvádzacia reč, ktorou autor prejavy nielen uvádza, ale ich aj komentuje, dopĺňa
a upravuje. „Vivat a vivat, kde budeme bývať,“ ozvalo sa z druhého boku záhrady. Ivan sa ponáhľal jej zakričať :
„ Maš , Mara , maš!“
Polopriama reč je cudzou osobou – rozprávačom doslovne referovaná myšlienka. Emil darmo hovoril Galovi a strýcovi, že ani baran nemôže byť taký sprostý ako oni a že sa mu nemuseli miešať do vecí .Rozumu nemajú ani za päták .On si vybral dolnianskych muzikantov ,on si ich rozkázal , a dosť .Čo len apo môžu vedieť, kto ako vie hrať?
Dialogizovaný vnútorný monológ – v ňom sa postava rozpráva sama so sebou . / Je veľmi moderný . /