Scifi – Rozprávanie

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Ostatné
Dátum: 07.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 605 slov
Počet zobrazení: 31 121
Tlačení: 1 378
Uložení: 1 213

Scifi – Rozprávanie

Píše sa rok 2007, 27. februára a ja sedím u okna. Vonku práve pršalo. Nemala som čo robiť tak som len pozerala von oknom s príjemným pocitom dobrodružstva. Otočím sa a nemôžem veriť vlastným očiam. V kresle sedí cudzí muž. Viem že vždy býva prvá reakcia krik. No v mojom prípade som si len pretrela oči v nádeji že ten muž zmizne.

Otvorila som oči a mala som pravdu v kresle nikto nesedel. No v ten moment niekto z pravej strany mojej izby povedal „ obleč sa, je čas ísť „ Takéto frázy som počula vždy len vo filme. Tak som sa opýtala : „ a kam je čas ísť ? „ Starý muž veľmi neobyčajne oblečený s vlasmi popretkávanými šedou farbou a dlhou jazvou na ľavom líci odpovedal: „ do budúcnosti zachrániť svet pred tvojim vlastným vynálezom skazy „ V prvom momente ma napadlo že ten muž je jednoducho veľmi starý a potrebuje odbornú pomoc diplomovaného psychiatra ale niečo mi hovorilo že to tak nie je .

V tom ma napadlo. „ Ukáž mi niečo podľa čoho ti môžem veriť „ Starec ako keby len na tuto otázku čakal vytiahol z vnútorného vrecka nejakej divnej nafukovacej bundy zvláštne noviny...na ktorých sa fotky pohybovali  a boli tam digitálne videá . Už som nemala dôvod prečo mu neveriť. V tom vytiahol šnúrku ktorá mu visela okolo krku a na nej bol zlatý kľuč v tvare draka. Dával mi ho zo slovami „ tento kľuč stráž ako oko v hlave ak ho stratíš aj ty budeš stratená .

Zo strachom som kľuč prijala, obliekla som sa a vydali sme sa na cestu . Išli sme dlho, myslím že okolo dvoch hodín . Kráčali sme vedľa seba mlčky a s tichým porozumením,. Zrazu starec zastal a vkročil do hmly ktorá sa črtala pred nami. Ocitli sme sa v tmavej uličke kde nebolo nič len smrad a kosti od mŕtvych potkanov po ktorých sme chodili. Na konci tejto uličky sa črtal neurčitý tvar  a svetlo nejakej  farby. Keď som prišla bližšie tvar nadobúdal určitý obraz draka . Podišli sme bližšie a ja som zistila že je to vlastne len nejaký dopravný prostriedok. Starec ukázal na kľúčovú dierku a ja som vytiahla svoj kľúč, zastrčila do zámky.

Starec niečo stlačil na palubnej doske a farby okolo mňa sa začali točiť. Zaznamenávala  som len čas ktorý neuveriteľnou rýchlosťou plynul . Z ničoho nič sme zastavili. Sme na tom istom mieste ? pomyslela som si . Všetko okolo bolo iné. Obrovské mrakodrapy , lietajúce auta, chodiaci roboti , ľudia zvláštne poobliekaný , digitálne senzory na každom kroku, ale žiadna zeleň , nič nebolo také oko pred tým.

Starec mi všetko vysvetlil ako len ja sa dostanem k môjmu staršiemu ja cez očné senzory ako sa dostanem do svojej kancelárie a ako mam prehovoriť svoje druhé ja aby sa vzdalo projektu v ktorom išlo o vytvorenie prototypu nového robota na obranu. Urobila som presne ako mi povedal ale ako ma moje druhé ja zazrelo spanikárilo a chcelo spustiť poplach.

No našťastie som ho zastavila a vysvetlila čo sa stane s prototypom na obranu sveta. Ako proti nám roboti pripravia vzburu a privedú nás do záhuby. Moje druhé ja nemohlo uveriť a ale nakoniec uverilo a ja som sa vracala s pocitom úspechu .V tom na mňa zaútočilo niekoľko robotov zobrali mi môj jediný kľuč ktorým sa môžem dostať späť, paralyzovali moje staršie ja aby zabudlo na všetko a ďalej vyvíjalo robotov ktorí nás zničia.

Chcela som kričať ale do krku mi vstrekli nejakú latku ktorá mi bránila  sa hýbať. V tom som sa zobudila. A už neviem čí príchod starca zo svietiacim mečom bola pravda alebo sen ..ale to už je iný príbeh ...

Zdroj: lasenka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu