Prejav na stužkovú

Prejav na stužkovú 

Vážený pán riaditeľ, pedagogický zbor, drahí rodičia, hostia.

A je to tu, ten deň kedy krokom vstupujeme do sveta dospelosti. Dovoľte, aby som Vás privítala na našej slávnosti odovzdávania zelených stužiek, stužiek nádeje, ktoré v nás navždy zachovajú spomienky na našu mladosť. Pre každého z nás je dnešný večer niečím výnimočný. Nejde nám len o drahé róby a nóbl účesy, my by sme sa dnes chceli poďakovať všetkým ľuďom okolo nás, ktorí nám počas tých 4 rokov pomáhali. Posúvali nás ďalej, robili z nás lepších ľudí.

Sledujete niekoľko tvárí, ktoré práve dnešným dňom vstupujú do radov maturantov a vzďaľujú sa tak bránam najkrajšieho obdobia života, detstvu. Každý z nás má naň nespočetne veľa spomienok. Iste sem patrí aj tá, keď sme po prvý krát nesmelo vstúpili do budovy tejto školy. Teraz sme tu, v poslednom a rozhodujúcom maturitnom ročníku, v ktorom nás čaká maturita a tá je kľúčom do vysnívaného sveta dospelých.

Je ale otázkou, či skúškou dospelosti naozaj dospejeme.  Drahá mama, zo srdca sa ti chcem poďakovať za všetko, čo si pre mňa doteraz urobila. Za každú tvoju radu, ktorú som vždy nebrala s úsmevom, no časom som pochopila, že máš pravdu, za nekonečné počúvanie mojich banálnych problémov a za to, že sa o mňa staráš a pomáhaš mi. V túto slávnostnú chvíľu vidíš, že už nie som malé dievčatko, ktoré sa tak bálo ísť po prvýkrát do školy.

Milý ocko, naučil si ma bicyklovať, spoznávať krásy Slovenska, vážiť si ľudí, byť zodpovedným človekom. Vždy som sa snažila, aby si bol na mňa pyšný. Dnes už viem, že môžeš s hrdosťou v hlase povedať: ,, Toto je moja dcéra.´´ Drahí rodičia vaše ochranné krídla nás chránili pridlho, bojovať s týmto veľkým svetom, ktorý nás čaká ,chceme už úplne sami.

Ale vždy vás budeme potrebovať. Za chvíľu nás čaká veľký strašiak menom maturita, už nebude platiť hláška  maturita - formalita . Budeme ju musieť, zvládnuť aj my. Ďakujeme tiež pani profesorkám a pánom profesorom, ktorí sa celé štyri roky snažili pripraviť nás na vstup do života, a my sme sa im často oplácali neporiadnosťou, študentskými výstrelkami, či aroganciou.

Na záver patrí naša najväčšia vďaka triednej pani profesorke. Nemali ste to s nami vždy ľahké, nebola to prechádzka ružovou záhradou. My si to uvedomujeme, až veľmi dobre. Nikdy sme na čas neodovzdali peniaze na ZRPŠ, vymeškaných hodín sme mali habadej, ospravedlnených či neospravedlnených. A o našom prospechu radšej pomlčíme. Je nám to veľmi ľúto, no chceme, aby ste vedeli, že si vás veľmi vážime.

Prepáčte nám za všetky problémy, ktoré ste kvôli nám mali. Boli ste našou druhou mamou, no hlavne našou priateľkou, človekom, ktorý nám ustavične s láskou pomáhal, proste tou najlepšou triednou profesorkou,ktorú sme si možno ani nezaslúžili. Ešte raz vám patrí naša velikánska vďaka.

V mene celej triedy vás chcem, drahí prítomní, privítať na našej stužkovej slávnosti a verím, že sa budete zabávať, tak ako my, až do rána. ĎAKUJEM