Smútočný prejav k úmrtiu významného občana

Smútočný prejav k úmrtiu významného občana

Vážené smútočné zhromaždenie!

Som šťastný, ale aj smutný. Šťastný z toho, že ste sa tu toľkí zišli a smutný z toho, že od nás odišiel (odišla) taká dobrá duša ako bol (bola) v tele (meno a priezvisko).

Tento človek, nám všetkým blízky a drahý, bol vynikajúcou osobnosťou, ktorá dokázala všetko. Dokazoval (dokazovala) to svojou dobrotou, láskou a ochotou pomáhať. Nebolo dňa, ktorý by premrhal (premrhala) lenivosťou.

(meno) sa dožil (dožila) (počet rokov) rokov. Jeho (jej) životným krédom bolo „život treba žiť, kým sme tu“. Napriek ťažkým životným skúškam, ktoré ho (ju) v živote postretli, sa snažil (snažila) tešiť z maličkostí. Bola (Bola) to človek plný elánu a pevne verím, že tým to elánom prešiel (prešla) aj tam hore. Verím, že sa na nás pozerá ako sa s ním (ňou) lúčime a určite je potešený (potešená), že nás tu toľkých vidí.

Prečo musela táto duša od nás odísť? Na túto otázku sa asi pýtate všetci. A len ťažko sa nám na túto otázku hľadajú odpovede. No žiaľ, musíme sa s týmto osudom vyrovnať. On (ona) sám (sama) by si želal (želala), aby sme si každý deň hovorili tieto slová „život treba žiť, kým sme tu“.

Týmito slovami by som sa chcel rozlúčiť z (meno a priezvisko).