Krátky úryvok z románu
Krátky úryvok z románu
Ako tak blúdim po tichých uličkách Benátiek, predstavujem si, že som znova to
12-ročné dievčatko, ktoré kráča bosé pri mori. Piesok sa mi presýpa medzi prstami. Je ešte teplučký, vyhriaty od slnka... Vôbec si
nevšímam ľudí okolo seba, ani topánky, ktoré ma tlačia už od vtedy ako som vyšla z domu. Vnímam len pokoj a ľahký vánok, ktorý mi
strapatí vlasy. Úsmev mi prebleskne tvárou, keď si spomeniem na otca, ktorý týždeň čítal tie isté noviny a na mamu, ktorá sa kvôli
opaľovaniu nechcela pohnúť z pláže. Ešte stále vidím pred sebou tú modrú oblohu a more, z ktorého mi svetlo zo slnka oslepovalo oči.
Pomaly sa vraciam domov. Keď otvorím dvere bytu je tam tma a ticho. Teta Elena už určite spí, veď je skoro polnoc. Ľahnem si vyčerpaná do
postele a spánok prichádza takmer hneď...
Ráno ma čakali na stole raňajky. Uznávam, že teta bola určite starostlivá manželka. S
úsmevom na perách ma pozdravila a popriala mi dobré ráno. Po raňajkách som sa vybrala spať do mojej izby uložiť si veci zo včera. Neskôr
som zišla dole a pomáhala tete s obedom a nákupmi. Myslím, že chôdza zo včerajšej dlhej prechádzky mi neuškodila, ale skôr pomohla.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta