Bol to obyčajný deň? (Rozprávanie)

Bol to obyčajný deň? (Rozprávanie)

Je ďalší pracovný deň a v meste už vládne ranný chaos. Autá trúbia, ľudia sa náhlia do práce. Aj Eva sa ponáhľa, no čaká ešte na svoju kávu. Pri pokladni rýchlo zaplatí a berie si obrovský pariaci sa téglik s espressom. 

 „Slečna,“ volá za Evou obsluha, „ máte tu ešte koláčik ako pozornosť podniku!“

Tak sa Eva vráti späť a berie si pekne zabalený darček. Teraz už naozaj mešká, takže vybehne z bufetu a v poslednej chvíli chytí autobus do centra. Našťastie v autobuse je ešte dosť voľných miest a tak si sadne, skontroluje svoj výzor v zrkadielku a odbalí si koláčik.

Zahryzne doň a pocíti, že v koláčiku sa okrem jemnej tvarohovej náplni skrýva ešte niečo. Prekvapene pozerá na trčiaci papierik. Aha, to bude asi čínsky koláčik šťastia, hovorí sa v duchu a opatrne ho povytiahne a rozvinie. Na papieriku je nápis: „Dnes zažiješ naozaj neobyčajný deň.“ Eva len nadvihne obočie, nedôverčivo hodí lístok do kabelky a viac naň nemyslí.

V práci ju čaká opäť kopec faktúr a zmlúv, ktoré je potrebné vypracovať, zvoniace telefóny a navyše ešte prezentácia na porade. Cestou k pracovnému stolu Eva stretne svoju nie práve najobľúbenejšiu kolegyňu. Po tom, čo o Eve rozšírila najrôznejšie nepravdivé klebety, ju Eva už dlhšie napriek jej ospravedlneniam ignoruje.

Aj dnes okolo nej prejde bez povšimnutia, pokračuje ďalej a berie zo stola podklady pre svoju prezentáciu. Eva nakukne do miestnosti, kde má byť porada. Takmer všetci už prišli, takže by sa zasadnutie malo o chvíľu rozbehnúť.

Eva sa hlboko nadýchne a s úsmevom vchádza dnu. Predstaví sa a začne svoju dlho pripravovanú správu o výsledkoch firmy.

„...a preto by sme mali pokračovať v spolupráci s danými korporáciami. To by bolo z mojej strany všetko. Ďakujem za pozornosť,“ hovorí Eva o tridsať minút neskôr. Prezentácia dopadla podľa jej predstáv a preto je so sebou spokojná.

„Mohol by som sa ešte spýtať, čo si myslíte o kúpe najnovších akcií?“ ozve sa zrazu hlas z publika.

Eva hľadá, komu hlas patrí. Je to predseda výboru. Čo teraz povie? Má totiž na kúpené akcie úplne odlišný názor ako jej šéf. Nemala by však zastávať názor oddelenia? Eva sa nervózne pohráva s papierikom. S tým z ranného koláčika. Možno neobyčajnosť dnešného dňa má spočívať práve v tom, povie si Eva.

Neisto začne vysvetľovať svoje dôvody. Postupne získava viac a viac sebadôvery, vidiac predsedu ako jej pritakáva. Na konci jej ešte predseda zablahoželá k brilantnému úsudku a Eva je šťastná.

Doslova vytancuje z miestnosti. Znova stretáva svoju neobľúbenú kolegyňu. Eva si povie, že skúsi zmenu aj tu a kolegyňu pozdraví. Tá sa na ňu opatrne pozrie, usmeje sa a odzdraví. Nemusíme byť najlepšie priateľky, ale aspoň sa k sebe budeme správať slušne, pomyslí si Eva. Zvyšok dňa v práci prežije v povznesenej nálade.

Keď príde domov, opäť pohľadom zavadí o učebnicu španielčiny. Učila sa ju síce na strednej škole, no to bolo už dávno. Ale firma chcela rozšíriť svoju pôsobenie a potrebovali by obchodného zástupcu, ktorý by hovoril práve po španielsky. Eva učenie stále odsúva, vyhovárajúc sa pred sebou na únavu, nedostatok času či chuti.

Dnes však, v dobrej nálade, povedala si, že opráši staré vedomosti a prihlási sa do konkurzu na zástupcu. Veď nemá čo stratiť.

Večer Eva ukladá prádlo do práčky a z vrecka na saku vytiahne papierik. Znova si prečíta nápis a uvažuje. Bol dnešný deň iný? Asi áno, veď sa odvážila prejaviť svoj názor, urovnala spor s kolegyňou a ešte aj nabrala motiváciu na učenie sa jazyka. Ale bol dnešný deň neobyčajný, lebo to papierik predpovedal? Alebo sa len ona správala neobyčajne?