Jeseň má svoje neopakovateľné čaro, predstavuje moje najobľúbenejšie obdobie. Ráno, keď kráčam do školy, je často hmla. Vidno iba kontúry domov a stromov. Lístie mi šuchoce pod nohami a prestiera sa predo mnou ako koberec. Teplomer za oknami ukazuje stále nižšie a nižšie teploty, dni sa krátia. Príroda vstupuje do zimného obdobia a aby to nebolo až také smutné, rozlúčka stromov s lístím pripomína na začiatku niečo ako pestrofarebný karneval.
Keď som bola mladšia, trávila som jesenné prázdniny na vidieku. Jeseň sa mi tam zdala ešte čarovnejšia a romantickejšia. Všetko to začalo zberom ovocia a zeleniny, vôňou pečených zemiakov a hukotom traktorov, ktoré pripravovali polia na zimný odpočinok. Jesennú náladu dopĺňali štebotavé lastovičky. Opustili hniezda na priedomi, sedeli na drôtoch a vychutnávali si posledné dni pred odletom do teplejších krajín, kde nebudú mať hlad.
Vietor k nim dvíhal do výšky nielen zvírené lístie, ale aj nezbedných šarkanov rôznych tvarov. Ani zvieratá v lese nezaostávali. Cítili príchod blížiacej sa tuhej zimy a usilovne si zbierali zásoby, aby toto obdobie prežili. Teraz sa pre mňa jeseň začína hlavne návratom do školských lavíc, po dlhom prázdninovom oddychu. Aj naďalej mám však rada jeseň a babie leto, ktoré je jednoznačne najkrajšie, najfarebnejšie a najpríjemnejšie obdobie.
A keď sa za oknami začne udomácňovať jesenný dážď a teplota začne pomaly, ale vytrvalo klesať, slnko a jeho stopy mi pripomenie misa zrelého ovocia a šálka šípkového čaju s medom.