Povedz mi čo počúvaš... (Výklad)
Žiť bez hudby znamená nežiť. Veď ona je všade. Vonku, keď prší a kvapky dažďa udávajú rytmus. V nás, keď srdce bije ako zvon. Každý
z nás obľubuje iný štýl. Asi je to tým, že každý pociťuje hudbu inak. Ja vám dnes priblížim pop - rock.
Všetci asi vedia, čo
zahŕňa tento hudobný žáner. Bicie, gitara, basová gitara, možno klávesové nástroje a samozrejme spev. Takto to chodí všade vo svete.
Lenže ja budem rozprávať o slovenskej popovej scéne.
Väčšinu ľudí fascinuje zahraničná hudba. Vnímajú molódiu, tymtus, no
viac menej ich nezaujíma význam skladby. Piesne spievané v angličtine sú síce chytľavé, ale len málokto sa môže pochváliť takými
jazykovými znalosťami, vďaka ktorým rozumie celému textu. A práve v tomto vidím výhody slovenskej hudby.
Našu domácu scénu
odštartovala v roku 1969 skupina Modus. Najväčšej slávy sa však dočkala v roku 1976, vďaka Mirovi Žbirkovi, ktorý vstúpil do kapely ako
spevák a gitarista. V tom istom čase sa ku kapele pripojila Marika Gombitová. Toto sú mená, ktoré majp svoje miesto na scéne dodnes.
Práve toto bodobie sa považuje za vznik slovenskej pop - rockovej scény. Od týchto čias sa pomaly ale isto tento druh hudby rozvýjal.
Pop scéna oslovuje masy ľudí. Veľkú zásluhu na tom majú rádiá, v ktorých je práve tento štýl najčastejšie hraný. Ore popovú
hudbu sú typické koncerty. Hlavne tie klubové, na ktorých je príjemná atmosféra. Nesmú chýbať svetelné efekty, kvalitná aparatúra,
ozvučenie a samozrejme rozvášnený dav fanúšikov. Na Slovensku sú koncerty veľmi obľúbené, čo potvrdzuje ich rastúca návštevnosť.
Skvelou formou prezentácie slovenskej hudby sú tiež letné festivaly. Každým rokom sa ich počet rozrastá a stúpa aj ich kvalita. Festivaly a
koncerty sú si príbuzné, ale na druhej strane sú dosť odlišné. Festivaly navštevuje omnohoväčšie množstvo ľudí, konajú sa pod holým
nebom za každého počasia, na pódiu sa vystrieda niekoľko interpretov a trvajú niekoľko dní.
Slovenská scéna zažila obrovský
boom okolo roku 1997, kedy vzniklo niekoľko skvelých kapiel prevažne z východu. Za všetky spomeniem košickú kapelu Nocadeň.
Vznikli už v spomínanom roku 1997. Ich hudba sa vyznačuje prepracovanými gitarovými linkami, výraznými basovými tónmi a zvučnými bicími.
Obrovským plusom skupiny Nocadeň sú texty pisní. Málokto vie napísať text tak ako spevák, skladateľ a textár Nocadeň - Rasťo Kopina. Jeho
texty obsahujú hlboké myšlienky na dlhšie zamyslenie. Píše o láske, vtťahoch, ľuďoch a živote ako takom.
Popová hudba
všeobecne sa zaoberá najmä láskou. Väčšinou tou smutnou. Z čoho vznikajú pre pop tak typické slaďáky, či rockové balady. Takto to celé
funguje už mnoho rokov a vyzerá to nádejne aj do budúcna.
Čo dodať na záver? Hudba niekedy zachráni láskňu, poteší ubolenú
dušu, zahojí nezahojiteľné, vyplní prázdne miesto v srdci. Dáva nám radosť, smútok, lásku i slobodu prejavu. Počúvať hudbu znemená
žiť. A žiť znemená cítiť emócie, vášne, vnímať krásu okolo seba.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta