Prečo je v zime zima a v lete teplo? (Výklad)

Prečo je v zime zima a v lete teplo? (Výklad)

Väčšina ľudí si myslí, že odpoveď je jasná- súvisí to s obežnou dráhou Zeme a teda je vzdialenosťou od Slnka. Aká je však pravda? Táto teória sa pre mnohých laikov neznalých tejto problematiky javí skutočne logická. Poďme si ju rozobrat.

Priemerná rovina, v ktorej obieha Zem okolo Slnka sa nazýva ekliptika.
Orbita-skutočná dráha Zeme, má tvar mierne predĺženej elipsy. Z tohto vyplývy, že pri pohybe Zeme po orbite bude v učitý čas najdaľej od Slnka-aféliu(odslní) a v určitý v perihéliu(príslní). V aféliu je Zem od Slnka vzdialená 152 098 704km a vtedy sa pohybuje najpomalšie–rýchlosťou 29,291km/s.

V najbližšom bode svojej dráhy, v perihéliu je od Slnka vzdialená 147 097 149 km a jej obežná rýchlosť je 30,287km/s. Medzi perihéliom a aféliom teda Zem na svojej dráhe nepatrne spomaľuje, medzi aféliom a perihéliom sa jej rýchlosť zvyšuje. Z tohto by sa mohlo javiť, že príčina striedania je skutočne translácia Zeme.

Avšak ak si uvedomíme, že Zem obieha okolo Slnka v strednej vzdialenosti 149,6 miliónov km priemernou rýchlosťou 29,8km/s. Vďaka tomuto javu by bolo možná zmena teploty na povrchu Zreme maximálne v rozmedzí 4 až 5 °C. A navyše perihélium Zeme je 4.1.(na severnej hemisfére je zima).
Čo je teda skutočná príčina striedania zimy a leta?

Vysvetlenie nájdeme v tom, že rotačná os Zeme zviera s rovinou Zeme obehu okolo Slnka uhol priblžne 67° a ten sa v priestore nemení. Znamená to, že v určitom úseku dráhy Zeme bude k Slnku viac naklonená severná polguľa, v inom úseku zase južná polguľa a tým sa mení uhol dopadu slnečného žiarenia na zemský povrchčím sa ovplyvňuje absorpcia (pohlcovanie) a reflexia (odraz) slnečného žiarenia.

V oblastiach od rovníka k pólom sa výrazne mení zdanlivá dráha Slnka na oblohe a teda aj doba, po ktorú na nej svieti. Táto skutočnosť bezprostredne súvisí so zahrievaním a teplotou zemského povrchu a zároven je to hlavný, nie však jediný, dôvod kolísania teplôt na našej Zemi. Na ich zmenu stačí napríklad i explózia sopky s markatnejšou erupciou vulkanického popola.

Predstavuje to vlastne rozzdrvené fragmenty minerálov, hornín a vitroklastov (vulkanické sklo) s priemerom pod 2 mm(nad 2 mm je tefra). Vulkanický popol vzniká pri explozívnom vulkanizme, keď sa plyny rozpustené v magme, resp. láve rozpínajú a unikajú náhle do atmosféry. Unikajúce plyny pri tom spôsobujú rozpad magmy. Najmenšie častice magmy sú unášané prúdom horúcich plynov do ovzdušia a rýchlo tuhnú. Častice popola tvoria zvyčajne kryštoklasty (kúsky minerálov) a vitroklasty (vulkanické sklo). Popol tiež vzniká pri kontakte horúcej lávy s vodou, kedy dochádza k veľmi explozívnym erupciám (tzv. freatomagmatické erupcie).

Pri kontakte vody s lávou dochádza jednak k rýchlemu ochladeniu a rozpadu lávy, zároveň sa voda mení na paru, ktorá odnáša malé častice lávy do ovzdušia. Drobné častice v ovzduší následne transportuje vietor, často na vzdialenosť stoviek až tisícov kilometrov. Jemnozrnný materiál s priemerom častíc pod 0,063 mm (1/16 mm) sa označuje ako vulkanický prach.