Ahoj Daniel.
Nie je to tak dávno, čo sme sa videli. Akoby to bolo včera. Nie, vlastne to bolo veľmi dávno. Dávno, čo sme trávili chladné noci pod holým nebom. Pamätáš sa? Stále spomínam na Tvoje bystré zelené oči, tmavé vlasy, ktoré sa pri koncoch neposlušne krútili na všetky strany.
Píšem Ti... a ani neviem prečo. Som zúfalá z toho, ako moc mi chýbaš. Nikto nemá pre mňa toľké pochopenie, ako si mal ty. Tento list je niečo, čo by si si mal zanechať navždy pri sebe. Viem, že to znie hlúpo.. ale pochop ma. Nestihla som sa s tebou rozlúčiť predtým, musím sa aspoň teraz.
Daniel, tak moc mi chýbaš. Často objímam vzduch miesto tvojho tela a predstavujem si, že objímam skutočného Daniela. Je to zvláštny pocit. Občas cítim tvoju prítomnosť. Si vzduch? Po tom, čo si odišiel preč, nemám nikoho. Je Ti to ľúto? Mne viac. Dúfam, že sa máš dobre.
S láskou
Tvoja Sofia