Dospelosť (Rozprávanie)

Slovenský jazyk » Slohové práce

Autor: Dievča kajka (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 02.12.2014
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 602 slov
Počet zobrazení: 5 213
Tlačení: 203
Uložení: 212
Dospelosť (Rozprávanie)

Môj príbeh začína pred pätnástimi rokmi, keď sa moji rodičia rozhodli, že ma privedú na tento svet. Keď som uzrela mojimi modrozelenými očkami svetlo, ešte som nevedela, čo ma v živote čaká.

Netušila som, že už mám staršiu sestru a o pár rokov sa narodia moji dvaja bratia. Takže ako ste si všimli, sme celkom pekne veľká rodinka. A to znamená veľa radosti, ale aj starostí.

So sestrou už veľa rokov pomáhame doma našej mame starať sa o bratov, lebo sú ešte malí. A to tak, že každé ráno pomáhame spraviť raňajky, pomáhame s obliekaním, či ich pripraviť na cestu do školy a až potom sa ponáhľame do tej našej.

Poobede ma nečakajú len tie moje úlohy, ale aj úlohy mojich bratov, lebo sestra už chodieva do práce a tak pomoc ostáva zvyčajne na mne.
No a keď si myslíte, že je to samý humor, tak ste na omyle. Prinútiť Karolka a Janka, tak sa volajú tí dvaja huncúti, aby si spravili domáce úlohy, nie je vôbec jednoduché. Ale ja sa nevzdávam a o chvíľu je všetko hotové. Tak a po takejto námahe začína môj život. Iné dievčatá v mojom veku - to je len samá zábava, prechádzky po obchodoch, či niečo iné. Ale ja mám ešte veľa iných povinností, ktoré musím stihnúť.

Naša veľká rodina nie je veľmi bohatá, tak si svoje vreckové zaobstarávam sama. A tiež rodičom treba pomôcť nejakou tou korunkou. Mama nepracuje, lepšie povedané je doma kvôli Karolkovi a otec nezarobí toľko, koľko by sme potrebovali, hoci je v práci stále. Preto som sa takto rozhodla. Budem pomáhať so všetkým ako budem môcť a vládať. Mám dve zdravé ruky a dve zdravé nohy a tak mi nič nebráni v tom, aby som zabehla k susedke, ktorá už je staršia pani a tam jej pomohla. Nakúpiť, ohriať jedlo, trošku upratať. Ísť s ňou na prechádzku, či prečítať obľúbené noviny a ďalšia hodinka dňa ubehne. A nerobím to preto, že mi dá nejakú tú korunku. Jej vďačný pohľad, pohladkanie, či úsmev sú viac ako všetky peniaze dohromady. Lebo pomoc je to, čo väčšina starších ľudí potrebuje.

Od našich som si tiež nepýtala ani na školské pomôcky alebo nejaké oblečenie. Proste si našetrím a mám. Myslíte si, že už je koniec? To som ešte neskončila môj deň, stále je čas na nejakú brigádu. Veď každú chvíľu má niekto narodeniny, meniny, alebo budú Vianoce a ja chcem potešiť svojich blízkych nejakým darčekom. A tak je na svete ďalšia brigáda. Čo mám na svojom zozname? Teta Evička potrebuje nakúpiť, ujo Peťo pomôcť v bistre. A vedľa práve domaľovali byt a treba po nich upratať. Ej, ale je odmena sladká! Zajtra už môžem ísť do obchodu a potešiť mojich bračekov niečim pekným. Teraz rozmýšľam, kto má väčšiu radosť, ja alebo tí okolo mňa? Pripadám si ako dospelý človek a toto ako keby bol dôkaz jeho dospelosti. Ako keby ma niekto skúšal, či všetko zvládnem, či sa nevzdám, či o niečo nezakopnem. Veď dôkaz dospelosti je aj to, že neubližujem druhým. Pre mňa nie je dospelý človek, dokonca ani človek ten, ktorý zabíja, bije manželku pre malú drobnosť. Dôkazom dospelosti je aj to, že si človek uvedomí, ako veľmi treba pomôcť ľuďom a to nielen blízkym.

Umenie nie je behať po obchodoch a diskotékach, hrať sa a nechať na ostatných nech sa o nás starajú. Umenie je nájsť radosť v starostiach a pozrieť sa životu do očí, brať od neho všetko, čo nám dáva. A mne dáva už teraz dosť, každý deň, ale aj tak sa nevzdávam a každý deň sa zobudím s úsmevom, s otvorenou náručou a budem čakať, čo mi prinesie ďalší deň.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 6)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Slovenský jazyk » Slohové práce

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.028