Zima (Umelecký zimný opis)

Zima (Umelecký opis)

Začalo sa stmievať, s tmou na okolie sadala aj biela perina. Vo svetle lámp sa ligotali prekrásne velké vločky. Každá jedna z nich jemne a ladne dopadla na povrch, na ktorom si vydobila svoje čestné miesto. Kĺzali sa vzduchom tak pomaly, akoby boli vládcami času. Ludský rozum sa až pozastavoval nad tou rýchlosťou.

Tma sa už zhostila okolia a práve v tomto čase sa ulice mesta vyprázdňovali, každý zaliezol do domovou, pretože treskúca zima hnala aj navečších otužilcov ku kozubu. Vonku ostala len tma a sneh. Sneh, ktorý bol poskladaní z milinov vločiek. Síce bol rozkuskovaní, ale nakoniec aj tak splinul do krásneho celku, zasneženej krajiny. V nej bzučal mrazivý vietor, ktorý svyžne preletel pomedzi bloky, domčeky, ulice, stromy.

A svojou rýchlosťou sfúkol nie jeden nános snehu na streche. Jeho chvost sa pohrával s vírom snehu, ktorý vytvárala na strecháh jeho rýchlosť. Vietor tak isto prebzučal aj popri stromoch, ktoré sa prehýbali už len pod nánosom množstva vločiek, lež keď prefrčal okolo on tak im zlomil všetkú nádej a odhodlanosť udržať na konároch bielu prikrývku matky prírody a zhodil im ju na zem, do bieleho páperia.

Na vyčíňanie nezbedného vetra, po rozfúkaní snehových robuzdných mračien, sa z výšky dívala ozrutná ladová luna. Pri jej temnom a mrazivom výraze sa skryli aj samotne snehové vločky, lež sneh a zasnežená krajina jej ostala pod nohami. Luna hrozivo osvetlovala sneh, ktorý jej však vrácal biely odraz. Rovnocenní súperi? Možno, snáď.

Avšak tento noční pokoj prerušil neznámi hosť, bytosť, ktorá mala v tme zahalenú tvár. Všetká pozornosť krajiny sa zamerala na neho, vietor do neho bujaro vrážal a meral si s ním silu. Lež pán neznámi sa nevzdával a kráčal mu naproti, ako rovnocennému súperovi. Sneh sa mu lišiacky líškal ku nohám a oblizoval mu členky, vytváral mu pod nohami šmyklaví terén, no neznámi kráčal stále ďalej.

Luna sa mu ticho prizerala, ladovým pichlavým pohladom ho prevŕtavala. Neznámi stále vytrvalo kráčal i keď bolo vidno, že je na konci so silami. Silný vietor mu bičoval tvár a mrazivý sneh mu stažoval cestu vpred. Luna si všimla, že za cudzincom sa ťahá tmavá stopa, čo by tmavá. Krvavá stopa.

Neznámi padol tvárov do snehu a už sa viac nedostal na nohy, stal sa obeťou krutej noci.