Zámená - základy

PODMETOVÉ OSOBNÉ ZÁMENÁ

V neformálnom styku používame v jednotnom čísle zámeno ‘tú’, v množnom čísle ‘vosotros’ (mužský rod) a ‘vosotras’ (ženský rod).

Vo formálnom styku používame v jednotnom čísle zámeno ‘usted’, v množnom čísle zámeno ‘ustedes’. Tieto tvary sa bežne píšu ako Vd. a Vds., a nasleduje po nich sloveso v tretej osobe. Podmetové zámeno sa zväčša nepoužíva. Podľa koncovky slovesa je totiž zrejmé, o akú osobu ide.

‘¿Dónde vives?’ – ‘Vivo en Avilés y trabajo en Gijón.’

Podmetové osobné zámená používame, keď sa chceme vyhnúť nejasnostiam alebo nedorozumeniam.

• ¿Cómo os llamáis? – Yo me llamo Raquel y ella se llama Elena.
• ¿Qué estudiáis? – Yo estudio Medicina y él estudia farmacia.

OSOBNÉ ZÁMENÁ PO PREDLOŽKÁCH

Prvé dve osoby jednotného čísla sa menia. Ostatné osoby sa nemenia. Po predložkách (a, para, de, por atď.) sa používa ‘mí’ a ‘tí’.

Príklady:

• Esta carta es para tí.
• El jefe habla muy bien de tí.

Ale:

• Esta carta es para él / ella / Vd.
• El jefe habla muy bien de nosotros nosotras / vosotros / vosotras /ellos / ellas / Vds.<<

V prípade predložky ‘con’ sa používajú zvláštne tvary: conmigo a contigo.

Príklad:

• ¿Quieres ir conmigo? - Sí, quiero ir contigo.

OSOBNÉ ZÁMENÁ: PRIAMY A NEPRIAMY PREDMET

Tvary prvých a druhých osôb sa nemenia, menia sa len tretie osoby.

Priamy predmet. Príklady:

• ¿Quién es Alberto? – No sé. No lo conozco.
• ¿Quién es María? – No sé. No la conozco.
• ¿Quiénes son Alberto y María? – No sé. No los conozco.
• ¿Dónde están mis libros? – No los encuentro.
• ¿Dónde están mis gafas? – No las encuentro.

Nepriamy predmet. Príklady:

• ¿Me das un beso?
• Claudio nos ha enviado una carta.
• Os doy mi número de teléfono.
• Les enviaré un email mañana.

ZVRATNÉ ZÁMENÁ

Niektoré slovesá sa používajú so zvratnými zámenami. U týchto slovies pridávame k infinitívu príponu –se, napríklad: llamarse, levantarse, sentarse, ducharse. Postavenie zvratného zámena sa riadi pravidlami platnými pre predmetové zámená (viď vyššie). Zvratné zámená:

Príklady:

• Me llamo Pepe.
• ¿Cómo te llamas?
• ¿Cómo se llama tu amigo?
• ¿Dónde podemos sentarnos?
• ¿Dónde nos podemos sentar?
• ¿Tu hermana no se ha levantado todavía?
• ¡Siéntate!
• ¡Siéntese Vd.!
• ¡No te vayas!
• María y Pepe van a casarse en mayo.
• María y Pepe se van a casar en mayo.

SAMOSTATNÉ PRIVLASTŇOVACIE ZÁMENÁ

Keď je zrejmé, o čom hovoríme, a nechceme opakovať podstatné meno, môžeme použiť privlastňovacie zámeno. Privlastňovacie zámená sa zhodujú v rode a čísle s podstatným menom, ktoré zastupujú.

Príklady:

• ¿De quién es esta casa? – Es mía.
• Mi padre tiene más dinero que el tuyo.
• ¿Es vuestro este dinero? – Sí, es nuestro.
• ¿Estas cosas son vuestras? – No, no son nuestras. Son suyas.

Pretože zámeno ‘suyo’ atď. môže viesť k nejasnostiam, môžeme použiť tvary: de él, de ella, de Vd., de ellos, de ellas, de Vds.

Príklady:

• ¿Estas cosas son vuestras? – No, no son nuestras. Son de ellos.
• ¿Estos zapatos son tuyos? – No, son de él.

Tieto tvary môžeme tiež používať po podstatných menách. V tom prípade ich nazývame ‘prízvučné alebo silné privlastňovacie zámená’.

Príklady:

• un amigo mío
• la profesora nuestra
• unas amigas suyas
• cuatro alumnos suyos