Koncovky budúceho času sa pridávajú k infinitívu slovesa a sú rovnaké vo všetkých troch konjugáciách:
| Osoba | Koncovka | estar | ser | ir | |
| Yo | -é | estaré | seré | iré | |
| Tú | -ás | estarás | serás | irás | |
| Él, ella, usted | -á | estará | será | irá | |
| Nosotros / as | -emos | estaremos | seremos | iremos | |
| Vosotros / as | -éis | estaréis | seréis | iréis | |
| Ellos/as ustedes | -á | estarán | serán | irán |
Niektoré slovesá majú v budúcom čase nepravidelný koreň, ale pravidelné koncovky.
| querer | querré, querrás, querrá, querremos, querréis, querrán |
|---|---|
| decir | diré, dirás atď. |
| hacer | haré, harás atď. |
| haber | habré, habrás atď. |
| saber | sabré, sabrás atď. |
| poder | podré, podrás atď. |
| poner | pondré, pondrás atď. |
| salir | saldré, saldrás atď. |
| tener | tendré, tendrás atď. |
| venir | vendré, vendrás atď. |
Keď hovoríme o budúcich dejoch alebo činoch, používame sloveso v budúcom čase. Je ale tiež možné použiť iné prostriedky:
| Budúci čas | “En enero iré a Roma” |
|---|---|
| Prítomný čas slovesa ‘ir’ + a + infinitív | “En enero voy a ir a Roma” |
| Prítomný čas oznamovacieho spôsobu | “En enero voy a Roma” |
aby sme ho dávali do súvislosti s prítomnosťou. Budúcim časom tiež vyjadrujeme domnienky vzťahujúce sa k prítomnosti: