Budúci čas

Budúci čas

Koncovky budúceho času sa pridávajú k infinitívu slovesa a sú rovnaké vo všetkých troch konjugáciách:

Osoba	Koncovka	estar	ser	ir
Yo	-é	estaré	seré	iré
Tú	-ás	estarás	serás	irás
Él, ella, usted	-á	estará	será	irá
Nosotros / as	-emos	estaremos	seremos	iremos
Vosotros / as	-éis		estaréis	seréis	iréis
Ellos/as ustedes		-á	estarán	serán	irán

Niektoré slovesá majú v budúcom čase nepravidelný koreň, ale pravidelné koncovky.

querer	querré, querrás, querrá, querremos, querréis, querrán
decir	diré, dirás atď.
hacer	haré, harás atď.
haber	habré, habrás atď.
saber	sabré, sabrás atď.
poder	podré, podrás atď.
poner	pondré, pondrás atď.
salir	saldré, saldrás atď.
tener	tendré, tendrás atď.
venir	vendré, vendrás atď.

Hovoriť o budúcnosti

Keď hovoríme o budúcich dejoch alebo činoch, používame sloveso v budúcom čase. Je ale tiež možné použiť iné prostriedky:

Budúci čas	“En enero iré a Roma”
Prítomný čas slovesa ‘ir’ + a + infinitív	“En enero voy a ir a Roma”
Prítomný čas oznamovacieho spôsobu	“En enero voy a Roma”

1. Budúci čas používame, keď vyjadrujeme budúci dej objetívne, bez toho,

aby sme ho dávali do súvislosti s prítomnosťou. Budúcim časom tiež vyjadrujeme domnienky vzťahujúce sa k prítomnosti:

• Mañana lloverá y bajarán las temperaturas.
• Lo haré si puedo.
• ¿Cuántos años tendrá? – No tengo ni idea.

1. Ak ide o plán, projekt alebo o niečo isté, používame ir a + infinitív:

• El próximo domingo voy a ir a Madrid.
• Va a llover por la tarde.

1. Prítomným časom vyjadrujeme rozhodnutia, ktoré sme práve urobili alebo urobíme:

• Esta semana lo llamo.
• ¿Vienes a clase mañana?