Telesná kultúra v stredoveku

Telesná kultúra v stredoveku

-  Po rozpade Ríma začala nová epocha v dejinách ľudstva. Začal sa stredovek, ktorý ohraničuje na začiatku rozpad západorímskej ríše v roku 476 n.l.  a  koniec stredoveku viaceré historické udalosti z polovice 15. storočia (objavenie Ameriky, dobytie Konštantinopolu, bitka pri Moháči, vynájdenie kníhtlače)

-  Obdobie stredoveku označujeme aj ako obdobie temna – popieralo sa všetko telesné a do popredia sa dostávali len duchovné hodnoty, ktoré hlásala cirkev. Zabudlo sa na  požiadavku harmónie ducha a tela. Telo sa pokladalo za nástroj diabla.

-  Družiny, ktoré boli tvorené najbohatšími feudálmi mali za úlohu pevne držať nevoľnícku časť obyvateľstva v poslušnosti.   

-  Jedným z hlavných predpokladov do zaradenia do družiny bola pripravenosť na boj. Vedenie boja si vyžadovalo  fyzicky zdatných a odvážnych  ľudí, ktorí museli ovládať šerm, jazdu na koni, strieľať, zápasiť, hádzať kópiou a vrhať bremenom.

-  V neskoršom období sa z členov družín stala nová spoločenská vrstva – šľachta, ktorá sa stala vojenskou oporou vznikajúcich feudálnych štátov.

-  Svojráznym druhom výchovy v stredoveku bola rytierska výchova, smerujúca k príprave zdatného bojovníka, ktorá neúmerne zdôrazňovala telesno-vojenskú zložku.

-  Rytierska výchova pozostávala s dvojstupňovej  prípravy – pážatá a panoši: pážatá sa učili spoločenskému správaniu a panoši získavali fyzickú silu a bojovú techniku 

-  Obsahom rytierskej prípravy bolo tzv. sedem rytierskych cností, ktoré tvorili: jazda na koni,  plávanie, streľba z luku zápas spojený so  šermom, poľovanie  na divú zver, šach, veršovanie.

-  Práve pre svoj historický pôvod zaraďuje v súčasnosti  medzi športy aj šach, ktorý bol súčasťou telesnej  a bojovej prípravy. Dnes šach nahradila taktická príprava  najmä v športových hrách

-  Dosiahnuté výsledky rytierskej výchovy sa preverovali  na turnajoch. V turnajoch dokazovali účastníci pred vznešenou spoločnosťou svoju telesnú silu, odvahu, šermiarske majstrovstvo, jazdeckú a bojovú  zdatnosť.

-  S rozvojom turnajov sa ako výcvikové strediská pre rytierov a neskoršie aj pre majetných mešťanov zriaďovali jazdiarne  a šermiarne predchodcovia dnešných telovýchovných zariadení.

-  Tak sa časom turnaje zmenili na jazdecké karusely, pri ktorých  šľachtici preukazovali svoju techniku v jazde na koňoch a v zaobchádzaní so zbraňou najmä v zasahovaní rozličných  figúr. Veľmi obľúbené karusely neskoršie nahradili ešte dnes známe kolotoče. 

-  Pre podrobený pracujúci ľud nebola v nijakej forme organizovaná výchova a vzdelávanie a starostlivosť o telesný rozvoj nejestvovala. Fyzické aktivity sa mohli rozvíjať len vo voľnom čase, ktorého bolo veľmi málo.

-  Medzi zábavu poddaných patrili rôzne ľudové tance, prirodzené telesné cvičenia a všetky domáce práce.

-  Veľmi obľúbenou činnosťou bol zápas, v ktorom si účastníci dokazovali svoju silu, obratnosť a postreh. Známy je turecký zápas pehluan, pri ktorom mali zápasníci hornú časť obnaženú a
nohavice mali silne napustené olejom, aby sa sťažilo uchopenie. 7  Boj v tomto zápase sa skončil položením súpera na brucho.

-  Telesné aktivity pestované príslušníkmi vládnucej triedy, ako aj obľuba zápasov medzi jednoduchým ľudom svedčia o tom, že v podstate išlo o prípravu na boj, raz útočný, inokedy obranný, ale vždy na boj človeka proti človeku.

-  Tam kde sa kresťanstvo nepresadilo, alebo tam kde sa udržalo otroctvo, si telesná výchova udržala kontinuitu s antikou a v tejto oblasti výchovy nenastal taký hlboký pokles, ako sa to stalo v rannom období feudalizmu v Európe.

-  Niektoré prvky antiky rozvíjali ďalej najmä Arabi. Z tejto skupiny je asi najznámejší  lekár a filozof Avicenna vlastným menom Ibn Síná Abu-Ali,  ktorý spracoval ranofeudálny systém telesných  cvičení a poukázal na zdravotný a liečebný význam pohybovej činnosti.    

-  Na konci feudalizmu sa v rozvíjajúcich mestách začali pestovať rôzne loptové hry, ktoré si obľúbila najmä šľachta. Zriaďovali sa „loptárne“ a rozvíjal sa tanec.

-  V Holandsku a Škandinávií bolo obľúbené korčuľovanie, pretože korčule sa na zamrznutých jazerách a kanáloch stali rýchlym prepravným prostriedkom.
Telesná kultúra v novoveku

-  Po temnom stredoveku začína v histórii ľudstva obdobie, ktoré označujeme ako novovek, na začiatku ktorého sa udiali viaceré historické udalosti polovice 15.storočia (objavenie Ameriky, dobytie Konštantinopolu, bitka pri Moháči, vynájdenie kníhtlače) a jeho koniec ohraničuje 1. svetová vojna.

-  Anglicko ako hlavný predstaviteľ priemyselnej revolúcie sa stalo aj kolískou športu, ktorý poznáme dnes a z Anglicka sa šport šíril do celého sveta.

-  Vznikol pojem profesionálny šport  –  v priebehu 17. a 18. storočia, kedy si šľachtici začali najímať a vydržiavať zápasníkov, bežcov,  jockeyov, boxerov a veslárov, ktorým platili za výkon a pre ktorých organizovali súťaže, pri ktorých  aristokratická spoločnosť  tipovala víťaza a uzatvárala stávky.    

-  Aristokracia sa venovala amatérskemu športu (pre zábavu) a zakladala si prvé športové kluby.

-  Moderný šport sa formoval hlavne na anglických stredných a vysokých školách .

-  Základnou organizačnou jednotkou sa stal klub,  ktorý bol najprv uzavretým spolkom a a neskôr sa  stáva verejným, prístupným pre všetkých „amatérov“.

-  V školskom prostredí vznikala aj nová športová filozofia,  ktorú charakterizuje myšlienka fair play (čestnej hry)  =  znamenala myšlienku rovnakých podmienok pre všetkých športovcov, zavádzanie pravidiel a organizácie jednotlivých športov.

-  Okrem rozvoja športu sa rozvíjali aj ďalšie  systémy telovýchovných cvičení (švédský zdravotný, nemecký turnerský systém). 

-  Za priekopníka a zakladateľa  švédskeho systému je považovaný P. H. Ling.   

-  Lingovci sa zameriavali predovšetkým na liečebný význam telesných cvičení, ktoré mali chrániť telo pred chorobami a tiež propagovali účinky telocviku na základe znalostí ľudského tela a životných funkcií.

-  Nemecko bolo známe svojou vojenskou výchovou a prípravou. Tento fakt podnietil aj vznik a zakladanie rôznych spolkov brannej a telesnej výchovy, ktoré napomáhali pri výcviku vojakov.

-  V roku 1811  v Berlíne založili prvé verejné cvičisko, na ktorom mohlo naraz cvičiť až 500 cvičiacich.

-  Medzi najväčších propagátorov takýto verejných cvičísk patril Fridrich Ludwigh Jahn, ktorý spoločne s Ernstom Eiselen vydal základnú učebnicu turnérskeho telocviku pod názvom Nemecké telocvičné umenie.

-  O zavedenie turnérskeho telocviku do škôl sa zaslúžil Adolf Spiess. Bojoval za telesnú výchovu ako predmet školského vyučovania. Do školskej telesnej výchovy zaradil prostné a poradové cvičenia, ktoré vypracoval do najmenších podrobností.

-  Pri vyučovaný telocviku, žiadal odborne vzdelaného učiteľa, ihrisko a telocvičňu pri každej škole a denné hodiny telesnej výchovy.