História olympionizmu

História olympionizmu
 
1. Úvod
Olympiáda. Toto podujatie pozná každý fanúšik športu vo všetkých kútoch sveta. Je všeobecne známe, že korene má v antike. Gréci ju usporadúvali každé štyri roky a kvôli tejto športovej udalosti odkladali vojny a spory. Je smutné, že v tej novodobej sa kvôli vojnám odkladali olympiády. No hry neboli spočiatku také slávne ako v súčasnosti. Svoju slávu si budovali postupne až kým neboli v roku 394 n. l. zakázané. Po vyše 1500 rokoch sa ich slávu rozhodol obnoviť francúzsky barón Pierre de Coubertin. Za tento čin sa stal oprávnene slávnym. Týchto pár riadkov dokazuje akú bohatú a zaujímavú históriu majú olympijské hry a stojí za to, aby som na pár stranách zdôraznila ich históriu a dôležitosť.
 
2. Metodika práce
V práci som vychádzala hlavne z prečítaných kníh, článkov, filmov, internetu a dokumentov.  Práca obsahuje vznik olympijských hier, ich priebeh až po ich ukončenie a znovuusporiadanie koncom 19. storočia. Chcela by som priblížiť hlavne ich myšlienku a míľniky v ich histórii. Zamerala som sa aj na súčasnosť a otázku úlohy olympiády a jej hodnoty v súčasnosti.

3. Antické olympijské hry
3. 1. Založenie
  Kedy vlastne olympijské hry vznikli, nie je ani dnes úplne isté. Napriek tomu sa však za prvé oficiálne považujú tie z roku 776 p. n. l. To sa považuje aj za východiskový bod gréckeho kalendára. Možných zakladateľov je niekoľko. Častokrát je však ťažké rozlíšiť historické od mýtického.  Mohol to byť napríklad Pelops, syn kráľa Tantala, Herákles, bájny grécky hrdina, jeho menovec, horský démon, alebo Heraklov potomok Oxilos. No najpravdepodobnejšie je, že to bol Ífit, Oxilosov pravnuk. Ten vraj poslal do Delfskej veštiarne posla, aby zistil, čo sa dá robiť proti bojom, ktoré vtedy sužovali Grécko. Veštkyňa Pýthia mu poradila, aby založil hry, ktoré by sa zapáčili bohom. Ífit sa spojil so sparťanským kráľom Lykúrgom a s pízskym kráľom Kleostherom. Podpísali zmluvu o všeobecnom posvätnom mieri počas hier. Vyhlásili ju záväznú pre všetkých Grékov. Bola založená Ekecheiria, inštitúcia všeobecného posvätného mieru počas hier. Zmluva bola napísaná na disku a uložená v chráme Bohyne Héry. Zabezpečovala neutralitu Olympii. Zakazovala viesť vojny počas hier. Uznávali ju všetky grécke štáty.
Príchod olympijských hier ohlasovali traja spendoforovia. Chodili do miest a hlásili mier: „Blíži sa opäť Diov sviatok. Nech stíchnu všetky rozpory, nech zmĺkne každé rinčanie zbraní! Všetky cesty po vodách a súši nech sú voľné, bez prekážok pre pútnikov, aby sa mohli vydať na cestu k pohostinnému Diovmu prahu.“ Najprv sa mier vyhlasoval na dva mesiace, neskôr kvôli účastníkom z kolónii až na tri.
 
3.2. Športy
Prvá olympiáda roku 776 p.n.l mala iba jednu disciplínu. Bol to beh na jeden štadión, ktorý meral 192,27 metra. Jedna disciplína bola na programe ešte dvanásť ďalších olympiád. Roku 724 p.n.l. pribudol diaulos-dvojitý beh a roku 720 p.n.l bol pripojený dolichos-dlhý beh. Mal vzdialenosť sedem stadií. V roku 708 p.n.l. na osemnástej olympiáde sa prvý krát objavilo palé čiže zápasenie a pentathón-päťboj. Ten pozostával zo skoku do diaľky, behu na jeden stadion, hodu diskom, hodu oštepom a zo zápasenia. Roku 688p.n.l.zaviedli pygmé-box.Pankratim čiže všeboj sa objavil roku 680 p.n.l. Bola to vlastne kombinácia boxu a zápasenia. V tom istom roku sa zaviedli aj hippické (jazdecké) súťaže. Najprv súťažil štvorzáprah, neskôr roku 408p.n.l.sa objavil aj dvojzáprah a roku 648p.n.l aj dostihy. Od 37.olympijády sa hier mohli zúčastňovať aj dorastenci. Poslednou atletickou disciplínou, ktorá pribudla na zoznam olympijských športov bol hoplítodromos-beh ťažkoodencov. Behal sa na vzdialenosť dvoch až štyroch stadií a atlét mal na sebe štít a prilbu. Neskôr sa program hier rozšíril už len o hippické športy. Roku 500 p.n.l to bolo apéne-preteky na vozoch s dvoma mulmi,r.496p.n.l.kalpé-preteky klusákov. Apéne a kalpé neskôr zrušili. Na hrách sa nikdy neobjavili vodné ani tímové športy. Tiež neexistovali olympijské rekordy.  Ženy sa olympijských hier nezúčastňovali, ale mali vlastné, zasvätené bohyni Hére.

3.3.Olympíjsky víťaz
Víťazstvo na hrách malo veľký význam, a ten kto vyhral sa tešil úcte a obľube. Víťaz sa uznával v celogréckom meradle. A čakali ho aj významné pocty pri príchode domov. Napríklad v Korinthe si Xenofónta, víťaza v behu na jeden stadion a v päťboji uctili oslavnou ódou. Olympionik mal aj iné výhody. Hneď po návrate ho čakala hostina. Mnohokrát mu aj postavili sochu. Ak nemal na ňu sám peniaze, zaplatil ju štát. A samozrejmosťou bola aj finančná odmena. Bola zväčša dosť vysoká, napríklad v Aténach na prelome 6.a 7.storočia až 500 drachiem. A inde aj vyššia. A mnoho olympionikov sa po víťazstve vyšvihlo až na popredné politické a vojenské funkcie.

3.4. Zánik
Zánik antických olympijských hier úzko súvisí s úpadkom antickej kultúry. Aj napriek snahám zostalo Grécko rozdrobené. Roku 146p.n.l. si Grécko podmanili Rimania. Aj tí prispeli k postupnej strate olympijskej myšlienky. Konzul Cornelis Sulla vyplienil Olympiu a roku 85p.n.l uskutočnil v Ríme hry so zajatými športovcami. Navyše sa k hrám pridali aj gladiátorské zápasy. No skutočná skaza prišla po uzákonení kresťanstva za štátne náboženstvo. To považovalo olympijské hry za pohanské. Roku 395 n.l. cisár Teodózius I. zakázal olympijské hry.R.395n.l.bola Olympia zničená v bitke medzi Byzantmi a Vizigótmi. Cisár Teodózius II. v roku 426n.l prikázal zbúrať všetky olympijské chrámy a svätyne a v roku 522 a 551 n.l. boli dve zemetrasenia, ktoré úplne pochovali Olympiu.

4. Novodobé olympijské hry
4.1. Znovuobjavenie antických ideálov
Obnovenie olympijských hier siaha až do obdobia renesancie, kedy vzrástol záujem o antickú kultúru. Vychádzali mnohé diela o športe a telovýchove ako aj o antické Grécko. Z najvýznamnejších spomeniem napríklad diela Putovanie po Hellade od Pasaniu, Faberovo Starogrécke súťaženie, Rosseaunov Emil čiže o výchove. No veľkú zásluhu na tom, že sa Olympijské hry dostali znovu do povedomia ľudí majú archeologické objavy. Roku 1875 bolo nemeckými archeológmi objavených viacero svätýň, chrámov a športových pomôcok. V polovici 20.storočia bol odkrytý olympijsky štadión a v rokoch 1954-55 boli objavené pozostatky umeleckej dielne sochára Feidiása, tvorcu Diovej sochy. Jej objaviteľom bol Emil Kenze a Johann Schleif.
 
4.2. Pierre de Coubertin
V 19.storočí rapídne vzrástol záujem o telovýchovné cvičenia a myšlienku kalokagathie.

V mnohých mestách sa organizovali tzv. olympijské hry a iné súťaže. Na jednej anglickej škole sa reformátorovi Thomasovi Arnoldovi podarilo vykynožiť opilstvo tým, že pre študentov zaviedol športové organizované hry a vzbudil v nich záujem o antiku. Tento počin veľmi zaujal francúzskeho baróna Pierre de Coubertena. Tento muž, pochádzajúci z bohatej francúzskej šľachtickej rodiny si ako mladý mohol vybrať svoju životnú kariéru. Mohol byť kňazom, vojakom alebo diplomatom. No on si vybral štvrtú možnosť, žiť slobodným životom ako malý gróf a venovať sa vlastným záľubám.
Ako mladý sa zahĺbil do pedagogických problémov. Ako som už spomenula, zaujal ho Arnoldov systém a v roku 1883 sa vybral do Rugby a z tade až do Edinburgu.

Videl tam zdravých mladých študentov, vykonávajúcich rôzne športy, zdravé súťaženie, úmysel pre fair play. Všímal si aj podobné systémy vo Švédsku, Nemecku a v Amerike. Keďže vo Francúzsku nič podobné nevidel, veľmi ho to zaujalo. Po návrate zo Spojených štátov amerických napísal tri knihy. Prvá, Výchova v Anglicku vyšla v roku 1888.Postupne vydal ďalšie dve, no ani jedna nezaznamenala úspech, tak sa rozhodol ísť na vec inak. Rozhodol sa obnoviť olympijské hry, lebo Francúzi nepoznali anglosaské. 25.11.1892 sa v amfiteátri parížskej Sorbonny konala oslava 5.výročia založenia Francúzskej únie atletických športov. Coubertin vyzval za obnovenie Olympijských hier. Bohužiaľ sa nestretol s veľkým ohlasom, skôr s ľahostajnosťou. Aj napriek neúspechu sa nevzdal a v roku 1894 zorganizoval kongres. Zúčastnil sa ho belgický kráľ, bourbonský, švédsko-nórsky a grécky korunný princ, ruský veľkovojvoda, francúzsky vojvoda, grécky spisovateľ Dimitrios Vikelas,…atď. Kongres dostal pomenovanie Medzinárodný kongres pre obnovenie olympijských hier a konal sa 16.6 1894.Na zasadnutí 23.6.členovia jednohlasne schválili obnovenie hier. Na čele olympijského hnutia mal stáť výbor a hry sa mali konať každá 4 roky, vždy však v inej krajine.

4.3.Atény 1896
Coubertin chcel pôvodne usporiadať prvé olympijské hry v roku 1900, ale Dimitri Vikélas ho presvedčil aby ich usporiadal už o štyri roky skôr a to v Aténach. No keďže Grécko bolo v zložitej situácií počiatky boli komplikované. Koalícia s hrami nesúhlasila najmä kvôli zlej finančnej situácii. Podporu Coubertinovi vyjadril vodca opozície Deliannis. Keď sa ten dostal k moci mohli začať prípravy. Usporiadala sa finančná zbierka. Zbierka prekonala očakávania, podarilo sa vyzbierať až 332765 drachiem. Veľkú pomoc poskytol aj alexandrijský milionár Jorg Averof, ktorý dal vybudovať olympijský štadión z vlastných nákladov. Aj pomocou zbierok a rôznych podpor sa nakoniec Coubertinov sen uskutočnil a 6. apríla odštartovala prvá novoveká olympiáda rozbehom šprintérov na sto metrov.
 
4.4.Zimné olympijské hry
História zimných olympijských hier je tiež veľmi zaujímavá. Dlho museli bojovať o rovnoprávnosť a prestíž. Roku 1894 sa s nimi počítalo len okrajovo. Roku 1911 v Budapešti Taliani navrhli usporiadať samostatné zimné hry. S návrhom nesúhlasili najmä Švédi a Nóri kvôli vlastným športovým podujatiam. Vo Švédsku to boli Severské hry a v Nórsku lyžiarske súťaže na Holmenhollene. No konečné rozhodnutie padlo v roku 1921 na zasadnutí MOV v Lausanne. Prvé zimné olympijské podujatie bolo naplánované na rok 1924 vo Francúzsku, no Coubertin vyhlásil, že to nebude oficiálna olympiáda. Najprv dostali pomenovanie Medzinárodný týždeň zimných športov. Tak sa prvé zimné hry uskutočnili 25.01.-3.02.1924 v lyžiarskom centre Charmonix v Alpách. Do programu boli zaradené nasledovné športy: hokej, krasokorčuľovanie, severské lyžovanie, rýchlokorčuľovanie (spolu s krasokorčuľovaním pod názvom korčuľovanie) a boby. Dokopy štyri športy a štyri disciplíny. Ženskou disciplínou bolo len krasokorčuľovanie a ukážkovými športmi bol curling a preteky vojenských lyžiarskych hliadok. Po ich ukončení Coubertin skonštatoval: „Zimné hry zvíťazili na celej čiare.“ V roku 1925 na zasadnutí MOV v Prahe došlo k ich uzákoneniu a premenovaniu na 1. zimné olympijské hry.

4.5 Olympiáda a vojna
Ľudia kvôli vojnám 5 – krát odložili olympijské hry. V tomto si bohužiaľ od predkov nebrali príklad. Za obeť padli VI. Olympijské hry v Berlíne v roku 1916, XII. Olympijské hry v Tokiu v roku 1940, XIII. Olympijské hry v Londýne 1944 a zimné olympijské hry v rokoch 1940 a 1944.  Dve svetové vojny preriedili aj rady športovcov. V 1. svetovej vojne zahynuli napríklad Hans Braun, Jean Bouin, Wyndsham Halswelle, Béla Békesy a veľa ďalších olympijských víťazov. 2. svetová vojna si tiež vyžiadala veľa športových obetí, medzi nimi aj veľa kvalitných slovenských a českých športovcov.

5. Olympijské symboly
Olympijské symboly  vyjadrujú olympijské myšlienky a univerzálnosť olympijského hnutia, jeho úlohy a ciele. Rozlišujeme najvyššie symboly hnutia(olympijský symbol, vlajka a heslo), emblémy, znaky NOV s ZOH a maskoty. Najvyšším olympijským symbolom sú olympijské kruhy. 5 kruhov  predstavuje 5 kontinentov spojených olympijskou myšlienkou, 6 farieb(aj biely podklad) farby všetkých národov sveta. Olympijské kruhy sú súčasťou olympijskej vlajky. Modrý kruh symbolizuje Európu, čierny Afriku, červený Ameriku, žltý Áziu a zelený Austráliu a Oceániu. Po prvýkrát sa vlajka objavila na kongrese v roku 1914 a na štadióne v roku 1920. Na olympijských hrách sa používa vlajka, ktorú venovali v roku 1920 Antverpy, na ZOH vlajka, ktorú venovalo v roku 1952 Oslo. Súčasťou vlajky je aj heslo Citius, Altius, Fortius (rýchlejšie, vyššie , silnejšie).
 
6. Olympijský ceremoniál
6.1.Zahajovací ceremoniál 
Začína príchodom hlavy štátu usporiadateľskej krajiny v doprovode predsedu MOV a predsedu organizačného výboru hier na štadión. Potom zaznie hymna usporiadateľskej krajiny. Začína sa defilé účastníkov. Zahajuje ho grécka delegácia a uzatvára ho domáca delegácia. Každá krajina je označená štandardou s menom krajiny a s vlajkou. Predseda MOV prednesie prejav a vyzve hlavu štátu na prednesenie uvítacej formuly. Vztýči sa olympijská vlajka v doprovode olympijskej hymny. Tú zložil grécky skladateľ Spyros Samaro. Nasleduje vypustenie holubov a príchod štafety s pochodňou. Posledný bežec obehne štadión a zapáli olympijsky oheň. Potom zaznie slávnostná prísaha športovcov a rozhodcov. Nakoniec sa opäť zahrá hymna domácej krajiny.

6.2. Záverečný ceremoniál
Vlajkonosiči nastúpia spolu s držiteľom štandardy a zaujmú rovnaké miesto ako pri zahájení. Za nimi ide šesť pretekárov z každej delegácie. Nasleduje grécka hymna. Vyvesí sa napravo grécka vlajka, do stredu vlajka usporiadateľskej krajiny a naľavo vlajka krajiny, ktorá bude usporadúvať hry nabudúce. Zaznie olympijská hymna. Predseda MOV prednesie krátky prejav. Zaznie fanfára a zhasne olympijsky oheň. Za doprevádzania olympijské  hymny sa spustí olympijská zástava. Pri jej odnášaní zo štadióna zaznie päť výstrelov z dela a spieva spevácky zbor.
 
6.3.Ceremoniál odovzdávania medailí
Koná sa v priebehu olympijských hier.
Medaily odovzdáva predseda MOV alebo určený člen MOV. Športovci, ktorí sa umiestnili na prvom, druhom a treťom mieste vystúpia na stupne víťazov. Víťaz na stredový stupeň. Po jeho pravici druhý a po lavici tretí. Na stredový stožiar sa vyvesí vlajka krajiny, ktorú reprezentuje víťaz. Po stranách vlajky druhého a tretieho pretekára. Zaznie štátna hymna víťaza.
 
7. Záver
Olympijská sláva sa začala písať pred vyše 2700 rokmi. Od vtedy zažilo ľudstvo vojny, choroby, úpadky ale aj pokrok. A takisto to bolo aj s olympijskými hrami. Cez skromný začiatok, oslnivú slávu a potupné ukončenie a zakázanie až po ich obnovenie získanie zašlej slávy.
Veď kto sa každé štyri roky neteší na olympijské hry? Kto každé štyri roky nepovzbudzuje svojich favoritov, svoju krajinu? Minulý rok sa olympijské hry slávnostne vrátili do Atén Boli naozaj vynikajúce. Uvítací ceremoniál pozeralo naživo v Aténach a na televíznych obrazovkách milióny ľudí. Aj to svedčí o popularite olympiády v súčasnosti. No ruka v ruke s popularitou ide aj posledných dvadsať rokov vec, ktorá môže celú myšlienku znova zahubiť. A nemyslím len olympijskú myšlienku ale aj športový zmysel pre fair play. Hovorím o dopingu. Na každých hrách sa vyskytujú nové a nové podvody. Športovci dopujú kvôli víťazstvu. Víťazstvo znamená prestíž a prestíž znamená peniaze. A to kazí celú myšlienku. Ohrozuje ju a je možnosť, že sa neubráni. Preto by mali kompetentný voči tomu začať konať aby sa nestalo to čo tu píšem. Dúfam, že sa mi aspoň trošku podarilo priblížiť históriu olympionizmu. Vzhľadom na jej bohatosť je ťažké zahrnúť sem všetko. Je veľa vecí, ktorým som sa nevenovala, no dúfam, že to, čo som sem zhrnula je dostačujúce aspoň na prehľad o histórii olympijských hier.