Doping

Doping
 
Úvod
Rýchlejšie, vyššie, silnejšie, nečestnejšie? Možno aj takto by som mohla nazvať svoj projekt, ktorý Vám chcem teraz predstaviť.
Myslím si, že každý športovec pozná výraz doping, ktorý sa v dnešnom svete skloňuje častokrát. Predstavený problém je aktuálny na stránkach dennej tlače i odbornej literatúry. Zaoberá sa ním laická i odborná verejnosť. Nepretržite sa dozvedáme o nových dopingových aférach. Odobrané ocenenia, obhajujúci sa športovci, žaloby podané na rôzne spoločnosti...

Kedy sa stal doping ohrozujúcou súčasťou športu a spoločnosti? Prečo si športovci zámerne ničia zdravie? Je ich správanie ospravedlniteľné alebo zatratenia hodné? Často si kladieme uvedené otázky, preto sú názory na ne rôzne. Mojím cieľom je v rámci zvoleného projektu oboznámiť študentov gymnázia s týmto existujúcim a stále sa rozrastajúcim problémom. Veď ľudia sú nepoučiteľní ...

1. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ
 
1.1 Základná charakteristika pojmov
Doping znamená:
– požitie látok farmakologických skupín alebo metód podľa príslušného zoznamu športovcom samým alebo za pomoci druhej osoby cez súťaž alebo tréning,
– určité konanie či správanie športovca vedeného snahou získať výhodu nečestným spôsobom,
– podľa deklarácie, ktorá sa prijala vo februári 1999 vo švajčiarskom Lausanne, je za doping nutné považovať nielen požitie umelého prostriedku či metódy potenciálne nebezpečného pre športovcovo zdravie, ale aj prítomnosť zakázanej substancie v športovcovom tele.
Šport – vychádzajúc zo súhrnného poňatia definície „športu“ v Európskej charte o športe z roku 1992 – je v súčasnej spoločnosti uznávanou objektívnou realitou, pretože tento pojem postihuje všetky formy pohybovej aktivity, ktorých cieľom je prostredníctvom príležitostnej alebo organizovanej činnosti preukázať alebo zvýšiť telesnú zdatnosť a duševnú pohodu ľudí, formovať sociálne vzťahy alebo dosiahnuť výkon v súťažiach a to na všetkých úrovniach.
Fair-play – je to celkový prístup k športu, v ktorom sa vyzdvihuje dodržiavanie pravidiel a rovnaký základ pre všetkých športovcov.
 
1.2  O pôvode slova doping
Existuje niekoľko teórií. Podľa jednej z nich pochádza z vlamského doop = tuk na mazanie podošví proti premoknutiu. Správy zo 17. storočia hovoria o tom, že vtedajší kolonisti v novom Amsterdame s obľubou pili povzbudzujúci odvar z rôznych bylín a korienkov označovaný tiež ako doop. Iné zdroje uvádzajú, že pôvod tohto slova nepochádza z angličtiny, ale z nárečia, ktorým sa hovorí v juhovýchodnej časti Afriky. Dop tu znamená druh pálenky používaný ako povzbudzujúci prostriedok pri náboženských obradoch. V roku 1889 sa slovo doping objavuje v anglickom slovníku, kde je definované ako zmes ópia a narkotík určených pre kone. V Amerike približne v tej istej dobe slúžil výraz dop či doping pre označenie silného vývaru z tabaku. Využívali ho konský handliari, aby lepšie predali unaveného a starého koňa.
 
1.3 Prvé správy o dopingu v športe
Prvé zaznamenané prípady v súvislosti s antickými olympijskými hrami popisujú Philostratus a Galerius v 3. storočí p.n.l. Neuveriteľný malý počet sošiek Jupitera nájdených v okolí športovísk svedčia o tom, že atléti porušovali pravidlá a týmto spôsobom žiadali bohov o odpustenie. Neskôr sa v antickom Grécku začali objavovať látky, ktoré mali špecifickým spôsobom zvýšiť výkonnosť pretekárov. V 1. storočí p.n.l. napísal Plinius, že bežci na dlhé trate pili pred pretekmi odvar z prasličky, ktorý mal znížiť prekrvenie sleziny. Pre zvýšenie účinku odvaru sa potom do nápojov pridávali i rôzne huby. Gréci poznali veľa omamných látok, ktoré používali pri rôznych náboženských obradoch či vešteniach. Možno predpokladať ich využitie v príprave pretekárov. Uchovali sa správy o tom, že už pri antických olympijských hrách dochádzalo k pokusom o podvody a podplácanie súperov. Doping sa teda stal neodmysliteľnou súčasťou hier a jeho kontrola nebola prakticky možná.
 
1.4 Novodobé dejiny dopingu
V novodobom profesionálnom a amatérskom športe sa začalo intenzívne dopovať v 2. polovici 19. storočia, keď šport zaujal významné postavenie v živote civilizovanej spoločnosti. Prvý osudový prípad modernej doby sa stal v roku 1879, keď počas závodu Bordeaux – Paríž zomrel anglický cyklista Linton dopovaný trimethylom. Prvé informácie o dopingu na novodobých olympijských hrách pochádzajú z 3. olympiády v St. Louis. Víťaz maratónskeho behu Američan Hicks  na trati dostal niekoľko podkožných injekcií síranu strychninu a zjedol päť vajec, ktoré zapil brandy. Boxeri si aplikovali efedrín v aerosole, aby nemuseli dýchať otvorenými ústami a nevystavovali sa tak riziku vyrazenia zubov. Do tváre im bola aplikovaná masť s kokaínom, ktorá slúžila na dočasné znecitlivenie. Medzi cyklistami boli populárne posilňujúce nápoje. Francúzi používali zmes kofeínu s alkoholom, Belgičania cmúľali pri etapách kocky cukru s éterom. Veľký zlom v rozvoji dopingu predstavovala 2. svetová vojna a používanie povzbudzujúcich látok vojakmi všetkých armád. Počet dopingových prípadov sa rýchlo zvyšoval, postihy však neexistovali. Za dramatických okolností zomrel v roku 1959 pri závode na 191 km 25- ročný cyklista. Pred závodom zkonzumoval čerstvú kávu s 8 tabletkami stenamínu, 13 tabliet obsahujúcich amfetamín a doping zakončil opäť niekoľkými tabletami stenaminu. Šesťdesiate roky priniesli do oblasti športového dopingu revolučnú zmenu – anabolické steroidné hormóny.

Koncom 20. storočia začali na zvyšovanie výkonov športovcov používať krvný doping. Je založený na princípe ako tréning vo vysokohorskom prostredí, keď dochádza prirodzenou cestou k zvýšeniu počtu červených krviniek. Zhruba mesiac pred športovou súťažou športovcom odoberú postupne asi 1 liter krvi a krátko pred súťažou ju intravenózne vrátia späť do krvného obehu. Dôjde tak k okamžitému zvýšeniu počtu červených krviniek a tým aj celkovej kyslíkovej kapacity organizmu, ktorá má veľký význam pri záťaži vytrvalostného charakteru. Novšími dopingovými látkami sú peptidové hormóny ako napr. rastový hormón STH, erytropoetín EPO a ďalšie.

1.5 Látky a metódy zakázané na súťažiach
A/ Stimulujúce látky: efedrín, kofeín
–  zvyšuje bdelosť športovca, vyvoláva agresiu,
–  znižuje pocit únavy,
–  ovplyvňuje CNS, človek nepociťuje únavu.
B/ Narkotiká
–  pôsobia ako analgetiká k utíšeniu bolesti,
–  hrozí nebezpečenstvo závislosti.
C/ Anabolické látky: testosterón
–  zvyšujú svalovú hmotu, silu, zlepšujú regeneráciu,
–  poškodzujú pečeň,
–  dochádza k zmenáv v DNA.
D/ Diuretiká: furosemid
–  močopudné látky,
–  slúžia na znižovanie hmotnosti,
–  zakrývajú používanie iných zakázaných látok,
–  spôsobujú malátnosť, slabosť.
E/ Peptidové hormóny: erytropoetín
–  bežne ich organizmus produkuje,
–  dopingom je ak je ich nadbytok.
F/ Krvný doping
G/ Farmakologické, chemické a fyzikálne manipulácie
 
Ďalšie látky podliehajúce obmedzeniam:
A/ alkohol
B/ kanabinoidy
C/ lokálne anestetiká
D/ kortikosteroidy
E/ betablokátory
 
1.6  Škodlivé účinky dopingu
Pri viacnásobnom prekročení liečebnej dávky a pri dlhodobejšom
užívaní majú anabolické steroidy zničujúce vedľajšie účinky:
Vlasy: plešatenie u žien
Koža: najskôr výrazné akné na hrudi, chrbte, svaloch neskôr jej napínanie a praskanie so zlým hojením
Hlava: časté bolesti
Tvár: prichádza takzvaná zvlčilá podoba, u žien nárast ochlpenia
Oči: menia sfarbenie dožlta
Dych: zapáchajúci
Jazyk: nadutý, bolestivý
Hrudník: u žien prepadanie mliečnych žliaz, u mužov naopak rast prsníkov, tkanivo okolo nich je výrazne citlivé
Srdce: zvýšený krvný tlak, väčšia pravdepodobnosť infarktu
Pečeň: dochádza k jej zväčšeniu až komplexnému poškodeniu, náchylnosť na žltačku
Žalúdočno-črevný trakt: bolesti, krvácanie, hnačky, vracanie, dochádza k skrehnutiu tkanív a ich praskaniu
Svaly, šľachy, úpony: výrazne napnuté, bez rozcvičenia sa trhajú
Členky a holene: opuchy
Pohlavné orgány: u mužov atrofia semeníkov, sterilita až impotencia, bolestivá erekcia, u žien poruchy menštruačného cyklu, neplodnosť, hypertrofia klitorisu, degeneráciu plodu
Psychika: extrémne výkyvy, poruchy duševných stavov, abstinenčné príznaky, neskôr paranoja, agresivita.
  Nežiadúce účinky pri užívaní peptidových hormónov:
–  znížená odolnosť voči úrazom,
–  zvyšuje sa nebezpečenstvo srdcového infarktu, vysoký krvný tlak,
–  zhoršenie funkcie čreva a sleziny,
–  znížená obranyschopnosť organizmu voči infekciám,
–  riziko chronických zápalov dýchacích ciest,
–  spomalenie hojenia rán.
 
1.7  Boj proti dopingu
Už v 10. storočí p. n. l. bola uskutočnená prvá antidopingová skúška. Pretekári museli pred štartom dýchnuť na rozhodcu, aby dokázali, že nepili alkohol, ktorý bol zakázaný.  V roku 1928 MOV v Amsterdame po prvýkrát oficiálne zakázalo používanie dopingu. Keďže neexistovali laboratórne podmienky pre jeho kontrolu, zákaz sa minul účinku. Ešte v tom istom roku o dopingu rokovala i Medzinárodná federácia športového lekárstva, ale ani tá nedospela k žiadnemu praktickému vyriešeniu problému. Po 2. svetovej vojne skupina francúzskych lekárov vydala vyhlásenie k boju proti dopingu a pomohla vytvoriť prvú komisiu pre jeho kontrolu, oficiálne ustanovenú v roku 1959.   Od roku 1967 rozhodujúcim činiteľom v riešení dopingového problému je Lekárska komisia MOV. Na ZOH v Grenobli boli uskutočnené prvé praktické antidopingové skúšky. Technická nedokonalosť dovoľovala pomocou analýzy moču odhaliť len prítomnosť klasických povzbudzujúcich prostriedkov ako je kofeín či efedrín. Od XXI. OH v roku 1976 v Montreale boli zavedené antidopingové testy na anabolické steroidy. Od tejto doby sa škála dopingových látok neustále rozširuje a do zoznamu Lekárskej komisie MOV pribúdajú nové farmakologické prostriedky, ktoré sú zakázané ale často ich antidopingové laboratóriá nie sú schopné odhaliť. Problémom zostávajú aj látky, ktoré sú do určitého množstva tolerované.
 
2. Vlastná  práca
Podľa nie jednej štatistiky sa v súťažnej kulturistike nenájde športovec, ktorý by sa s dopingom nestretol. Často na ceste k úspechom siahajú po anabolických steroidoch, diuretikách, betablokátoroch. Čo ma však zarazilo, bola informácia o dopingových testoch. Napriek prípadom úmrtí nefigurujú niektoré anabolické steroidy na zozname zakázaných látok. Práve k týmto už spomínaným látkam majú úplne voľný prístup osoby mladšie ako osemnásť rokov. Viaceré slovenské internetové stránky ponúkajú cenníky a možnosti zobrazenia vybraných steroidov. Ponuka je naozaj široká cez zakázaný efedrín, testosterón, nandrolon, kofeín až po viagru. Je viditeľné, že majiteľom firiem ide hlavne o zisk, pretože informácie o  negatívnych účinkoch na ľudský organizmus neponúkajú v takom množstve. Zistila som, že veľa športovcov sa dalo zlákať dopingom a mnohí z nich sa nepoučili. Vyhlásenie Remigiusa Machuru, úspešného guliara na MS, ME a OH v Soule 1998, ktorý tvrdí, že jeho správanie bolo správne a dnes by sa určite rozhodol rovnako, ma prekvapilo. Podľa môjho názoru je naivné presadzovať názor, že steroidy sú látky, ktoré nepomáhajú k zlepšeniu výkonov, ale rýchlejšie regenerujú organizmus.
 
3. STOP DOPINGU
Keď sa stal šport spoločenským fenoménom, stal sa doping jeho súčasťou. Dopovali a dodnes dopujú aj ľudia, ktorí sa nachádzajú mimo športového sveta ako herci, umelci, lekári, podnikatelia, spisovatelia, skladatelia. Problematiku dopingu netreba zužovať len na oblasť športovú, pretože sa jedná o jav celospoločenský. Výnimočnosť dopingu v športe spočíva v tom, že je ostro sledovaný verejnosťou. Snaha o potlačenie dopingu a najmä o uplatnenie tvrdých sankcií by preto v akejkoľvek inej oblasti bola úplne nepredstaviteľná. Lákadlom pre veľa talentovaných športovcov je vidina úžasných príjmov. Práve v špičkovom športe, ktorý je stále náročnejším povolaním, je potrebné vyniknúť. Mnohí podľahnú. Je to ospravedlniteľné alebo odsúdeniahodné? Myslím si, že na vine nie sú vždy len športovci. Mnohé zakázané látky sa do tela môžu dostať nepozorovane. Omyly sa predsa stávajú. Vtedy zodpovednosť nesú ľudia, ktorí o tom vedia. No dlhodobý doping bez športovcovho vedomia nie je možný, pretože vonkajšie a vnútorné procesy v organizme sú neprehliadnuteľné. Domnievam sa, že pre športovca nie je nič horšie ako obvinenie  z dopingu. Doping je prešľap, ktorý sa so športovcom  „vlečie“ po celý zvyšok života. A teraz nemyslím len peniaze a trest v podobe zakázaných štartov, ale predovšetkým zdravie, ktoré sa skôr či neskôr ohlási a bude žiadať daň za všetko zlo spôsobené dopingom. A nebude už cesty späť...

Záver
Šport zmenil svoj charakter. Dnes je z neho úspešné športové odvetvie s obrovským ročným obratom. Už neplatí povestné hlavné je zúčastniť sa. Športovci často pod nátlakom športových klubov potvrdzujú svoje  niekoľkoročné víťazstvá. Toto sú hlavné príčiny rozrastajúcej sa existencie dopingu. Ako sa zbaviť tejto hrozby??? Zaviesť tvrdšie tresty ako napr. doživotné zákazy štartov na súťažiach, častejšie dopingové kontroly, napredovať v intenzívnejšom výskume pribúdajúcich neraz ťažko identifikovateľných látok. S istotou môžem tvrdiť, že napriek neustálemu dohľadu  bude  sa naďalej rozširovať škála liekov, hormonálnych prípravkov a metód. Na druhej strane viem, že ako nové dopingové látky sa budú objavovať aj nové starosti a pochybnosti u dopujúcich športovcov. Tento boj má zmysel najmä zo zdravotných a etických dôvodov. Doping by nemal byť pre žiadneho športovca cestou k úspechu.