Džez, v angličtine jazz, je hudobný žáner, ktorý sa zrodil začiatkom 20. storočia v Spojených štátoch, konkrétne v New Orleanse, štáte Louisiana. Tento hudobný štýl vzišiel zo spojenia afroamerického folklóru, hlavne bluesu, s európskymi hudobnými tradíciami. Vďaka svojej jedinečnej kombinácii improvizácie, rytmických variácií a melódií sa džez stal revolučnou zmenou v hudobnom svete 20. storočia.
Džez má korene v afrických hudobných tradíciách, ktoré sa do USA dostali spolu s otrokmi. Afričania priniesli so sebou bohaté kultúrne tradície vrátane kmeňovej hudby, ktorú postupne zmiešali s európskymi hudobnými štýlmi. Z tohto splynutia vznikol džez – hudba, ktorá dáva priestor individuálnemu prejavu a improvizácii.
Počiatky džezovej popularity sa spájajú s érou swingových kapiel. V tomto období sa preslávili sólisti a vodcovia veľkých kapiel ako Duke Ellington, Louis Armstrong a Benny Goodman. Swing bol nielen hudbou, ale aj životným štýlom, ktorý priviedol mnohých ľudí na tanečné parkety. V tomto období sa začal rozvíjať aj európsky džez, konkrétne Gypsy jazz, populárny vďaka Djangovi Reinhardtovi.
Druhá svetová vojna priniesla rozmach džezových kapiel, ktoré sprevádzali vojakov na vystúpeniach po Európe. Swing sa stal symbolom americkej kultúry a džezové kapely dosiahli vrchol popularity. Po vojne však džez prešiel zmenami. Zatiaľ čo vojnové obdobie prinieslo jazzovým umelcom nové publikum, mnohé kapely čelili nedostatku hudobníkov a obmedzenej produkcii platní. S nástupom menších kapiel a experimentovania vznikol štýl bebop, ktorý bol rýchlejší a zameraný na technickú zručnosť.
V 60. rokoch sa džez otvoril novým štýlom, medzi ktorými dominoval latinskoamerický džez. Tento štýl spájal rytmy a melódie z afrických a latinskoamerických kultúr. Medzi najvýznamnejšie odvetvia patrili afro-kubánsky džez a brazílsky džez inšpirovaný sambou. V 70. rokoch sa džez ďalej rozvíjal vďaka spojeniu s rockom, čím vznikol jazz fusion, ktorý dodal džezu nové zvuky a techniky.
Od 90. rokov až po dnešok sa džez vyznačuje širokou škálou štýlov, v ktorých sa kombinujú rôzne žánre ako R&B, hip-hop a pop. Jazzoví hudobníci čoraz častejšie pracujú s rôznymi štýlmi súčasne, čím vytvárajú pestré a dynamické hudobné vystúpenia. Tento trend je zrejmý aj v modernom albume „To Pimp a Butterfly“ od Kendricka Lamara, ktorý predefinoval jazzový rap a priniesol ho k širšiemu publiku.
Medzi najvýznamnejšie osobnosti džezu patria:
Džez je predovšetkým hudbou improvizácie. Neopakuje sa v presne rovnakom tvare, ale mení sa s každým novým vystúpením. Jazzoví hudobníci často experimentujú s melódiou a rytmom, čím dodávajú hudbe spontánnosť a jedinečnosť. Džez bol vždy symbolom slobody a kreatívneho prejavu a dnes ho považujeme za hudobnú formu, ktorá je demokratická, otvorená a založená na spolupráci.
Džez je tak hudbou, ktorá nielen baví, ale aj reflektuje kultúru a históriu spoločnosti, pričom zostáva verný svojim koreňom v slobode a improvizácii.
Viď. dokument nižšie.