Kultúra

1. Kultúra

  1. predmety
  2. znaky a symboly
  3. hodnoty
  4. zvyky
  5. inštitúcie
  6. rituály
  1. Masová kultúra – povrchná, snaží sa zaujať čo najväčší počet ľudí, skĺza do gýču a klišé, nenáročná, vedie k štandarizácii obyvateľstva a používa zaužívané schémy

SIMULAKRUM- kultúrny fenomén neoznačujúci nič iné, len sám seba.

Masová kultúra začala vznikať vtedy, keď si členovia spoločnosti začali kultúru prisvojovať na svoj obraz a na svoje ciele. Kultúra masovej spoločnosti tak slúžila jednotlivým vrstvám podľa toho, na aký účel bola určená. Pôžitkársky charakter masovej kultúryzapríčinil, že mestský človek ňou vyplnil svoj voľný čas a prostredníctvom nej si pestuje konzumný spôsob života.

  1. Populárna k. – kto ju nechápe, môže ju považvať aj za masovú. Núti nás premýšľať, nesie odkaz alebo poučenie, často sa vysmieva gýču, vzdoruje dominantnej kultúre, naráža na iné texty, produkty..

Vznik populárnej a masovej kultúry bol podmienený urbanizáciou a technologickým pokrokom v druhej polovici 19. storočia. Ľudia mali fixný pracovný čas, viac času a peňazí, sťahovali sa do miest, kde vznikali kabarety, kina atď. P a M kultúra vznikajú kvôli peniazom, úroveň klesá (šablóny) a majú negatívny vplyv na vysokú kultúru a konzumentov, ktorým stačí povrchné uspokojenie.

  1. Vysoká k. – pochopí ju len človek s množstvom znalostí, tvorí diela s hlbšou hodnotou a diela uchovaniahodné pre ďalšie generácie, je súčasť kultúrnej tradície.
  1. Nízka k. -menej hodnotná kultúra z hľadiska kvality a úrovne (pornografia, gýč..)

Kultúrna tradícia je výber predmetov, hodnôt a ideí, ktorí vytvorilo určité spoločenstvo a považuje ich za zdroj súčasnej kultúry.

Kultúrna identita znamená príslušnosť k určitému národu, etniku alebo sociálnej skupine (komplexná predstava jedinca o svojom zaradení do kultúrneho spoločenstva) a je ovplyvnená aj prostredím, v ktorom vyrastáme. Prejavuje sa v správaní, obliekaní, trávení voľného času atď. (človek ich môže mať viacero naraz – študent, Róm, občan EÚ...)

DOMINANTNÁ KULTÚRA

= početne najsilnejšia skupina, ktorá sa presadzuje v celej spoločnosti

ALTERNATÍVNE KULTÚRY

= menšie skupiny kultúr spochybňujúce dominantnú. Dnes je nositeľom alternatívnych kultúr hlavne mládež. Túto skupinu na Slovenku reprezentujú napríklad skinheadi, ekologickí aktivisti, hackeri, graffiti, skejtbordisti, anarchisti a ďalšie. Niekedy sa nazývajú aj subkultúrami na označenie toho, že vznikajú v rámci dominantnej kultúry ako rozvinutie niektorých jej hodnôt pozitívnym alebo negatívym smerom.

Subkultúry: v euro-atlantickej kultúre vznikajú od 50tych rokov 20. storočia

Sebavyjadrenie (punk, graffiti)

Politický systém (anarchisti, skíni)

Alternatívny život (rastafariáni, hippies)

KONZERVATÍVNE A MARGINÁLNE KULTÚRY

= vyznávači týchto kultúr sa pohybujú na hranici zákona. Dnes ich na Slovensku reprezentujú hlavne kultúry organizovaného zločinu, kultúra prostitúcie, kultúra narkomanov, bezdomovci...

Sociálne učenie znamená preberanie morálnych noriem, hodnôt, mimiky, posunkov, pohľadu na svet od starších generácií.

Enkulturácia je osovojovanie si vlastnej kultúry, odovzdávanie si predmetov a systémov vo výchove, komunikácii, kultúre.

Akulturácia vzniká pri strete dvoch odlišných kultúr, prevzatím prvkov jednej kultúry tou druhou.

Kultúrny šok nastáva pri stretnutí s úplne odlišnou kultúrou, na príjem ktorej určitá kultúra vôbec nieje pripravená. Účastníkmi kultúrnych šokov sú skôr jedinci stretávajúci sa neočakávane s veľmi odlišnou kultúrou.

Osobnosti kultúry v minulosti – “patrili” mecenášom (cirkev, šľachta – napr.Medichiovci, panovníci), pre ktorých tvorili často nedocenení umelci (ich diela sa zapísali do histórie často až po ich smrti). Mali ťažké podmienky pre tvorbu a boli často neznámi verejnosti.

Osobnosti kultúry v súčastnosti – ich diela sú prezentované širokej verejnosti cez média, vďaka zaplatenej reklame ich pozná celý svet, zastrešuje ich agentúra, ktorá sa stará o prezentáciu umelca, finančne ho podporuje (provízie). O publicitu a celkovú činnosť umelca sa stará manažér.

Predpoklady: ekonomická podpora (sponzori, pôžičky..), ideologická podpora (rodinné zázemie..), inštitúcie (výstavy, reklama, marketing), individuáne schopnosti (talent, šikovnosť)

Ľudová kultúra

Základnou funkciou bola úžitkovosť sprevádzaná krásou.

Predmety ľudovej kultúry:

úžitkové predmety (odevy, nábytok)

obradové – zvykoslovné predmety

architektúra

kroje

folklór, hudba, spev

remeslá

Hrnčiarstvo

Majolika

Ďalšie remeslá:

Drevenice (zruby) sa stavali v horských oblastiach, kde bol dostatok dreva, škáry boli vypĺňané hlinou a zdobnú stránku dotvárajú zdobené štíty. Hlinené domy sa stavali na juhu Slovenska, strechy sa pokrývali viazanou slamou.

Skanzen je múzeum ľudovej architektúry v prírode. Do skanzenov sa umiestňujú stavby, ktoré nie je možné chrániť na ich pôvodnom mieste (napr. Vychylovka, Zuberec, Martin). Architektúra, ktorá stojí na pôvodnom mieste (napr, Vlkolínec) sa nazýva rezervácia ľudovej architektúry.

Ľudový odev

Zvyky a tradície:

Traja králi-chodenie od domu k domu a spievanie ľudových piesní a posväcovanie domov

Fašiangy-obdobie hodovania, zábavy (fánky, šišky, plesy…), od Troch kráľov do Popolcovej stredy

Topenie Moreny-symbol príchodu jari

Veľká noc-šibačka, oblievačka, vajíčka, riekanky

Stavanie Mája-chlapci stavali Máje pred domy svojich milých

Dožinky, hody, vinobranie- dedinská oslava

Vianoce-pôst, ryba, kapustnica, prekrajovanie jablka, oblátky…

Štátne sviatky

Dni pracovného pokoja

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/umenie/23743-kultura/