– po moderne – 2.pol.20.stor.
– súhrny pojem pre rôzne prejavy euro – americkej kultúry a umenia poslednej tretiny 20.stor.(hlavne od 80-tych rokov)
– definuje umenie ako stav mysle, alebo ducha
– do konca 60.tych rokov sa strieda množstvo hnutí, prúdov a štýlov
– kladie otázky čo je to originalita a či má zmysel, lebo všetko už bolo- ostáva už len apropriácia =(privlastňovanie už existujúcich obrazov zo sveta médií, reklamy a umenia vrátane konkrétnych umeleckých diel- východisko u Duchampa)
– kým moderna bola sociálne kritická, mala za cieľ zmenu v spoločnosti, v postavení človeka, zaujímala ju originalita, inovácia a pokrok postmoderna je apolitická, nemá v úmysle meniť svet, zdôrazňuje subjekt, všetko ironizuje a spochybňuje.
KONCEPTUÁLNE UMENIE
– umelecký smer 60-70 tych rokov 20.stor. prezentuje sa ideou, myšlienkou , konceptom dáva nový ideový zmysel umeleckého diela
– v konceptuálnom umení je idea- koncepcia najdôležitejšou časťou umelcovej práce ( plány, nákres, náčrt, osnova, návrh= koncept),samotná realizácia sa stáva mechanickou záležitosťou
– stáva sa základnou formálnou metódou pre ready-made, environment, inštalácie, akčné formy umenia event, happening, performancia, body-art...
– napr. práce J.Kosutha, ktorý uplatňoval Duchampové idei obyčajných predmetov ,ktoré sa stávajú nositeľmi nových umeleckých významov
– R.Barry, D.Huebler...
AKČNÉ UMENIE
- HAPPENING, PERFORMANCE, BODY ART,VIDEOPERFORMANCE, LAND ART
„Vštepovanie“ „ Moje pančuchy“
– grafity nájdeme na mnohých prehistorických a historických pamiatkach od praveku až po súčasnosť
– zač.20.stor. sa grafity stali súčasťou tvorby dadaistov a surrealistov (Duchampove domaľované fúzy Mone Lise)
– zač.70.tych rokov- objavili sa na trhu farebné spreje, už sa nevyrývali anonymné správy do omietok, alebo do tehál a kameňov, ale ich striekali syntetickými aerosolmi na budovy, ploty, autá, tričká, železničnú, autobusovú a mestskú hromadnú dopravu, metro...
„ graffiti“ – anonymný výtvarný prejav rozšírený najmä od začiatku 70. rokov 20. storočia – USA – Hlavným médiom v New Yorku bol obrovský dopravný systém metra. Písanie svojho mena sa stalo prestížnou záležitosťou svojského sebavyjadrenia, ten, kto mal najviac podpisov = tag, na najrozličnejších miestach, bol uznávaný a mal rešpekt ostatných „writerov“.
– grafity boli najmä médiom mestskej subkultúry, stali sa vyjadrovacím prostriedkom tínedžerov, spoločenských outsiderov
– rozvíjal sa v kontexte so štýlom tanečného break dancu ,hip-hopu a hudobného rapu
– sprejeri vytvárajú konšpiračné komunity, v ktorých sa neoslovujú vlastnými menami, ale pseudonymami – mladí ľudia so subjektívnym a provokatívnym výtvarným prejavom vyjadrujú svoje alternatívne postoje voči väčšinovej spoločnosti a štátnym inštitúciám
– Podstata grafity spočíva v tom, že writeralebo sprejersa snaží prezentovať svoje pseudomeno – tag pomocou farby v spreji (ale aj inými prostriedkami), a tým sa odlíšiť od ostatných writerov. Vo väčšine prípadov writeri píšu alebo maľujú svoje mená alebo mená svojich crew. Za graffiti ale môžeme považovať aj rôzne nápisy alebo reklamné logá a slogany – ak sú namaľované sprejmi alebo podobnou technikou.
Za graffiti však nemôžeme považovať všetko, čo je namaľované sprejom. Túto skutočnosť bežní ľudia ťažko rozlišujú. Graffiti je individuálny umelecký smer, tak ako ľudia, ktorí sa mu venujú, preto je zodpovedný každý sám za seba a vonkoncom sa nemôže celá scéna posudzovať podľa činov jedného jedinca
– v 80.tych rokoch 20.stor. s nástupom postmoderny sa o grafity začala zaujímať aj umelecká kritika prienik niekoľkých sprejerov do tzv. vysokého umenia ( Keith Haring, Jean-Michel Basquiat, Kenny Scharf )
Keith Haring
Jean-Michel Basquiat
Kenny Scharf
– „Graffiti“, ako umelecký smer, sa od jednoduchých fixových podpisov pretransformovalo do dynamického kreatívneho umenia, z ktorého v priebehu 90.rokov vznikla odnož graffiti – Street Art. Street Art má viacero podôb, napr. obstriekavanie šablón, lepenie nálepiek, plagátov a mozaík, maľovanie lôg a rôznych znakov...
– Graffiti sa do Bratislavy dostali pomerne neskoro – začiatkom roku 1995 zo susednej Českej republiky, ktorá sa stala na dlhší čas vzorom (čo sa štýlov týka). Po meste sa začali objavovať prvé tagy a prvé farebné maľby pod mostom Lafranconi. Jeden z prvých pieces namaľoval Slimeruž v roku 1994, ale za ozajstného otca bratislavských graffiti je považovaný Scott. Mimo Bratislavy sú za prvých priekopníkov graffiti, aktívnych v roku 1995 považovaný: Nomad, Niob, Soul.
– Hoci je graffiti vo svojej vrcholovej podobe nesporne umeleckým prejavom, vo všeobecnosti je väčšinou v spoločnosti vnímané ako negatívny jav. Z pohľadu majiteľov plôch, na ktorých je graffiti realizované bez ich povolenia, ide o vandalizmus, ktorý ich stojí nemalé finančné prostriedky, pri ich odstraňovaní. Niektoré samosprávy sa preto snažia určiť plochy, na ktorých sa môžu writeri beztrestne realizovať. Z hľadiska grafitti, ako druhu adrenalínovej zábavy, sa však takto stráca isté čaro.