Film Elvis (2022)

Film Elvis (2022) 

Premiéra: 23. júna 2022

Originálny názov: Elvis

Krajina pôvodu: USA

Rok výroby: 2022

Žáner: dráma

Dĺžka: 159 min.

Jazyková verzia: slovenské titulky, maďarský dabing

Odporúčaná prístupnosť: tento film je nevhodný pre maloletých do 12 rokov

Formát: 2D, 2D ATMOS, D-BOX

Réžia: Baz Luhrmann

Scenár: Baz Luhrmann, Sam Bromell, Craig Pearce, Jeremy Doner

Hrajú: Tom Hanks, Austin Butler, Olivia DeJonge, Richard Roxburgh, Helen Thomson, David Wenham, Natasha Bassett, Xavier Samuel, Luke Bracey, Dacre Montgomery, Leon Ford, Kate Mulvany, Gareth Davies, Charles Grounds, Josh McConville, Adam Dunn

O FILME

„Toto je príbeh vzťahu Elvisa a plukovníka Parkera. Skutočný príbeh, vyrozprávaný tak vynikajúco a kreatívne, ako to dokáže len Baz (Luhrmann) s jeho jedinečným umeleckým prístupom. Je to režisér, ktorý dal do tohto filmu svoje srdce a dušu. Austin Butler je vynikajúci. A Tom Hanks sa doslova stal plukovníkom Parkerom.“ ~ Priscilla Presley, 29. apríla 2022

Veľkolepý film Elvis stavia na dynamike života a hudby Elvisa Presleyho (Austin Butler) a publiku dovolí nazrieť do zákulisia, najmä do vzťahu s hudobníkovým záhadným manažérom – plukovníkom Tomom Parkerom (Tom Hanks). Ich spolupráca trvala viac ako dve desaťročia a Presley vďaka nej vystúpal až na vrchol, na ktorom navždy zmenil podobu populárnej hudby nielen v Spojených štátoch amerických, ale prakticky na celom svete. Kľúčovou osobou na tejto ceste však bola aj žena jeho života a neskoršia manželka – Priscilla Presley (Olivia DeJonge).

Okrem Austina Butlera (Vtedy v Hollywoode, Mŕtvi neumierajú) v hlavnej úlohe Elvisa a Toma Hanksa (Forest Gump, Zachráňte vojaka Ryana, Da Vinciho kód) ako plukovníka Parkera sa vo filme objavuje aj oceňovaná divadelná herečka Helen Thomson (seriál Na jazere: Čínske dievča) ako Elvisova matka Gladys, herec Richard Roxburgh (Moulin Rouge!, Hacksaw Ridge: Zrodenie hrdinu) ako Elvisov otec Vernon a vychádzajúca hviezda Olivia DeJonge (Na návšteve, seriál Schodisko) ako Elvisova životná láska Priscilla. Luke Bracey (Hacksaw Ridge: Zrodenie hrdinu, Bod zlomu) hrá Jerryho Schillinga, Natasha Bassett (Ave, Caesar!) hrá Dixie Locke, David Wenham (trilógia Pán prsteňov, 300) hrá Hanka Snowa, Kelvin Harrison Jr. (Chicagský tribunál) hrá B.B. Kinga, Xavier Samuel (Láska a priateľstvo, Twilight Sága: Zatmenie) hrá Scottyho Moorea a Kodi Smit-McPhee (Sila psa) hrá Jimmieho Rodgersa Snowa.

Vo filme sa v menších úlohách predstavujú Dacre Montgomery (seriál Stranger Things), ktorý hrá televízneho režiséra Stevea Bindera, a spolu s ním austrálski herci Leon Ford (Gallipoli) ako Tom Diskin, Kate Mulvany (Veľký Gatsby) ako Marion Keisker, Gareth Davies (Králik Peter) ako Bones Howe, Charles Grounds (Šialene bohatí Aziati) ako Billy Smith, Josh McConville (Fantasy Island) ako Sam Phillips a Adam Dunn (Doma a ďaleko) ako Bill Black.

V úlohách ďalších ikonických hudobníkov sa objavujú speváčka a skladateľka Yola ako Sister Rosetta Tharpe, model Alton Mason ako Little Richard, ďalej Gary Clark Jr. ako Arthur Crudup a umelkyňa Shonka Dukureh ako Willie Mae “Big Mama” Thornton.

Baz Luhrmann, držiteľ dvoch nominácií na Oscara za réžiu filmov Veľký Gatsby a Moulin Rouge! napísal scenár spoločne so Samom Bromellom, Craigom Pearceom a Jeremym Donerom.

Producentmi sú okrem Luhrmanna aj Catherine Martin, Gail Berman, Patrick McCormick a Schuyler Weiss. Toby Emmerich, Courtenay Valenti a Kevin McCormick sú výkonnými producentmi filmu.

Kameramankou filmu je Mandy Walker (Mulan, Austrália), výpravu a kostýmy zabezpečila Oscarom ocenená výtvarníčka a kostýmová výtvarníčka Catherine Martin (Veľký Gatsby, Moulin Rouge!) a spolu s ňou aj výtvarníčka Karen Murphy (Zrodila sa hviezda), film strihali strihači Matt Villa (Veľký Gatsby, Austrália) a Jonathan Redmond (Veľký Gatsby), supervízorom vizuálnych efektov bol Thomas Wood (Mad Max: Fury Road), hudobným supervízorom Anton Monsted (Austrália, Moulin Rouge!) a hudbu k filmu zložil Elliott Wheeler (seriál The Get Down).

Nakrúcanie prebiehalo najmä v austrálskom štáte Queensland. V marci 2020 boli práce na filme pozastavené kvôli pandémii koronavírusu, pričom Tom Hanks s manželkou Ritou Wilson boli jednými z prvých hollywoodskych hviezd, ktoré informovali verejnosť o svojom nakazení vírusom. Pôvodným dátumom premiéry filmu mal byť október 2021, štúdio Warner Bros, v ktorého produkcii film vznikol, však presunulo celosvetové uvedenie na jún 2022. Vďaka tomu sa filmu podarilo dostať do program prestížneho Festivalu v Cannes, kde patril medzi najlepšie prijaté filmy a od festivalového publika si vyslúžil viac ako desaťminútový aplauz.

HERECKÉ OBSADENIE

„Hoci názov tohto príbehu je „Elvis“, je to aj príbeh plukovníka Toma Parkera, teda prinajmenšom z jeho pohľadu. On je naším sprievodcom, naším rozprávačom, no nespoľahlivým,“ hovorí scenárista/režisér/producent Baz Luhrmann, ktorému sa podarilo aj na základe rozsiahleho výskumu hudobnej ikony odhaliť za umelcovým úspechom u verejnosti a osobnými démonmi zvláštny vzťah. „Ja vravievam, že plukovník Tom Parker nikdy nebol ani plukovník, ani Tom, ani Parker, ale napriek tomu bol fascinujúcou postavou. Bol to kolotočiarsky nadháňač, odhodlaný objaviť to jedno jediné dokonalé číslo.“

„Devätnásťročný Elvis Presley prežil časť svojho života v jednom z mála domov v černošskej časti Tupela, Mississippi, ktoré boli určené pre belochov,“ pokračuje tvorca, „kde spolu s partiou kamarátov z okolia absorboval jednak hudbu, ktorá znela v miestnych lokáloch s jukeboxom, a jednak tú, ktorá sa ozývala zo stanov nábožensko-duchovnej obrody. Ako rástol, spojilo sa to v ňom s láskou ku country hudbe. Parker nemal síce žiadny hudobný sluch, ale z účinku, aký mal Elvis ako „balík“ na mladé obecenstvo, zostal unesený. Ako vraví plukovník vo filme, Elvis bol to najlepšie kúzelnícke číslo, aké kedy videl.“

Lurhmann dodáva: „V polovici 50. rokov sa lunaparky v Amerike takpovediac transformovali do hudby, najmä country a západniarskej. Ale Parker vždy vyhľadával len to výnimočné, teda to, čo zarobilo najviac peňazí, malo najlepšie kostýmy, vzrušilo obecenstvo, malo zvláštnu zápletku... niečo výnimočné, presne ako bol Elvis.“

Luhrmann naverboval do roly Parkera oscarového víťaza Toma Hanksa, o ktorom povedal: „Nikdy predtým som s Tomom nespolupracoval, ale len čo som mu vyrozprával ten príbeh a než som mu stihol pustiť video, ktoré som si doniesol, aby som mu názorne ukázal, čo mám na mysli, on povedal, že ak ho chcem, ide do toho. Taký dar!“

Hanks sa o skutočnom Parkerovi vyjadril: „Bol to aj génius, aj darebák. Bol to veľmi disciplinovaný, prefíkaný a bystrý biznismen a zároveň držgroš, ale aj priekopník veľkého šoubiznisu, ktorý do čias Elvisa Presleyho neexistoval. Okamžite mu bolo jasné, že Elvis je jedinečný umelec, videl jeho ohromný potenciál a uvedomil si, že ak na ňom nezarobí kopec peňazí on, podarí sa to niekomu inému.“

Ako vo filme poodhalil Luhrmann, peniaze boli Parkerovou hlavnou motiváciou a Parker bol zároveň prvý, kto videl finančný potenciál za hranicami hudby: reklamné predmety. „Videl, aký efekt mal ten mladý chlapec na divákov, efekt, aký ešte nikdy nevidel, a to ani len na kolotočiarsko-kúzelníckych akciách,“ poznamenáva tvorca. „Pre Toma Parkera to bolo to najväčšie kúzelnícke číslo a musel ho mať.“

Tvorcovia filmu sa podujali na rozsiahly výskum, aby vdýchli život mužovi, ktorého elektrizujúce umenie a imidž prenikli do celého sveta na viac ako šesť desaťročí, keď narazili na Austina Butlera. Luhrmann uvádza: „Vedel som, že ten film nenatočím, ak nebudem mať úplne dokonalé obsadenie, preto sme hľadali herca so schopnosťou zreprodukovať prirodzený pohyb a spevácke kvality, ale aj vnútornú zraniteľnosť tejto neprekonateľnej hviezdy. O Austinovi Butlerovi som sa dopočul vďaka jeho vynikajúcemu výkonu po boku Denzela Washingtona v hre The Iceman Cometh na Broadwayi, a potom mi zavolal Denzel, ktorého som nepoznal a ktorý sa veľmi zasadzoval za tohto mladého herca, že vraj jeho pracovná morálka nemá páru. Po rozsiahlych skúškach, hereckých aj hudobných, mi bolo úplne jasné, že som našiel niekoho, kto dokáže stelesniť ducha najikonickejšej hudobnej postavy sveta.“

Butler vysvetľuje: „Mňa na tejto ikone vždy fascinovalo, že to bol v prvom rade človek. Elvis bol prvým svojho druhu, v istom zmysle – chlapec, čo príde z úplne ničoho a stane sa najslávnejším človekom planéty. To je americký sen. Okrem toho stelesňuje toľko ér, že je to akoby žil 100 rokov. Je neuveriteľné, že bol medzi nami len 42.“

Luhrmannov produkčný tím Elvisa tvorili jeho dlhoročná kolegyňa Catherine Martinová, ktorá viedla produkciu a kostýmy, napokon ako vždy, odkedy po prvýkrát spojili sily na režisérovom debute Strictly Ballroom(Tanec v srdci), a ďalej ostrieľaný producent Gail Berman z Jackal Group, Patrick McCormick a Schuyler Weiss.

Martinová hovorí: „Baza Elvis zaujímal odjakživa, takže vždy to bola pre nás tak trochu téma, až sme sa do toho pár rokov dozadu pustili. Vždy som obdivovala, ako Elvis vkladal význam do piesní pomocou kvality svojho hlasu. Chápala som jeho kultúrny význam, ale hneď ako mi Baz vyložil svoju víziu filmu, uvedomila som si, že Elvisov vzostup bol taký, ako keď Ikaros vyletel k slnku – mimoriadne výstižný, operný varovný príbeh, ktorý ukazuje vyžmýkanie slávy do poslednej kvapky.“

Celé natáčanie prebehlo v Luhrmannovej rodnej Austrálii, kde tvorcovia spomedzi bohatej ponuky talentov tohto regiónu obsadili niektoré hlavné roly. „Presvedčili sme geniálnu Helen Thomsonovú, hlavnú hviezdu divadiel v Sydney a Melbourne, aby hrala Elvisovu mamu Gladys, a hercov, s ktorými som spolupracoval roky, ako napríklad Richard Roxburgha, ktorý hrá Elvisovho otca Vernona, a Davida Wenhama, ktorý stvárnil Hanka Snowa. Presne toto na tejto práci zbožňujem – nadväzovanie na dlhoročné vzťahy,“ vraví Luhrmann.

Do roly jedného z najdôležitejších ľudí v Elvisovom živote – obsadili tvorcovia Oliviu DeJongeovú, ktorá sa narodila v Melbourne a veľkú časť života prežila v Perthe. Olivia stvárňuje Priscillu Presleyovú, rodenú Wagnerovú.

„Podľa mňa bola medzi Elvisom a Priscillou na začiatku taká jemná, nevinná romanca,” premýšľa Luhrmann.„Než sa stretli, Elvisovi pripadalo takmer nemožné zoznámiť sa s niekým, kto by nemal bočné úmysly, preto si s Priscillou rýchlo vytvorili takú obrannú ulitu. Bola tu preňho aj na konci, ako priateľ, skutočný priateľ, a podľa mňa ho tak aj podporovala a súcitila s ním celý život. Takže som musel nájsť niekoho, kto je zrelý na svoj vek, presne ako Austin, a dokáže zahrať túto postavu naprieč celým jej životným cyklom. A Olivia taká je. Je veľmi inteligentná a vie sa dokonale ovládať.“

DeJongeová priznáva: „Naše prvé rozhovory s Bazom sa týkali toho, ako budeme na projekte spolupracovať, aká je celková vízia príbehu a ako do toho zapadá postava Priscilly. Vo filme a myslím si, že aj v reálnom živote bola tým povestným domovom pre Elvisa, takým tým kolektívnym dychom, ktorý potrebujete, aby ste vyvážili život – šialenú jazdu.“

Ako inak, žiadny film Baza Luhrmanna by nebol úplný bez zvukového zážitku, ktorý diváci očakávajú – zmesi dobovej a modernej hudby a umelcov, ako si to vie vizualizovať iba on. Vďaka Elliottovi Wheelerovi, skladateľovi/výkonnému hudobnému producentovi, a Antonovi Monstedovi, vedúcemu hudby, s ktorým Baz spolupracoval dokonca ešte pred filmom Rómeo + Júlia, sa môže film pochváliť nielen Butlerovým hlasom (ktorý naspieval živé vystúpenia mladého Elvisa), Elvisovým vlastným ikonickým spevom v druhej časti filmu a príležitostne aj zmesou týchto dvoch hlasov, ale aj hlasmi niekoľkých dnešných hitmakerov, ako sú Yola, Shonka Dukurehová a Gary Clark, Jr. v úlohách legiend z Bealeovej ulice Sestry Rosetty Tharpovej, Big Mamy Thorntonovej a Arthura Crudupa. V soundtracku sa predvedie aj celá škála význačných interpretov ako Doja Cat, Kacey Musgravesová, Jazmine Sullivanová, Jack White, Måneskin a ďalší.

Boli práve Vianoce v Los Angeles, keď si Austin Butler pospevoval „Blue Christmas“ spolu s Elvisom Presleym. Pre herca to bola hotová predzvesť, lebo, ako spomína: „O pár týždňov som hral doma na klavíri a začal si spievať ďalšie Elvisove pesničky. Vtedy tam bol so mnou jeden môj dobrý kamarát, ktorý ma chytil za plece a povedal, že by som mal hrať Elvisa.“

O dva dni nato zavolal Butlerovi jeho agent a oznámil mu, že Baz Luhrmann ide robiť film o tejto ikone. „Bolo to ako znamenie,“ pokračuje, „a prepadol ma pocit, že musím všetko nechať tak a tú rolu získať. Poddal som sa posadnutosti – začal som čítať a pozerať všetko, čo sa dalo o Elvisovom živote, o jeho priateľoch, o jeho vzťahoch. Počúval som len jeho hudbu. Než sa vôbec začal kasting, poslal som Bazovi video, ako hrám na klavíri a spievam „Unchained Melody“.“

Keď sa Butler konečne osobne stretol s Bazom, zistil, že „Baz je úžasná ľudská bytosť. Medzi nami to klaplo, a tak sa začal proces, keď sme dlhé mesiace všeličo skúšali a pohrávali sa s rôznymi myšlienkami,“ a potom konečne nadišiel posledný deň oficiálnych obrazových skúšok. Prekvapivo, ako herec priznáva: „Pokašľal som to. Mal som pripravené tri piesne, ale Baz ich na poslednú chvíľu zmenil, tak som musel spievať iné tri piesne, ktoré som pripravené nemal. Teraz, keď už Baza poznám, som si istý, že to bola skúška, aby videl, ako si poradím pod tlakom, ale v tom čase som mal pocit, že som to pokašľal na plnej čiare.“

Jeho obavy ale neboli namieste. Butler spomína, že keď mu o pár dní zavolali, že bude hrať Elvisa Presleyho. „Vtedy som pocítil tú váhu. Každý deň som bol nervózny, lebo som chcel jemu aj jeho rodine učiniť zadosť, uctiť si jeho aj jeho život. Bolo pre mňa ťažké necítiť sa ako malé dieťa v otcovom obleku, vo veľkých topánkach, v ktorých neviem chodiť.“

Butler vraví, že si potreboval zvnútorniť Elvisovu živočíšnosť. „Pred natáčaním a aj počas neho som spolupracoval s pohybovou trénerkou Polly Bennettovou. Ohromne mi pomohla nielen sa hýbať ako on, ale takisto pochopiť, čo ľudí núti hýbať sa tak, ako sa hýbu.“

Ale skutočným kľúčom k úlohe bolo hovoriť a spievať Elvisovým typickým spôsobom, preto herec spolupracoval aj s niekoľkými hlasovými koučmi, lebo, ako hovorí: „Najdôležitejší je hlas a dialekt. A Elvisov hlas sa rokmi naozaj menil.“

Luhrmann poznamenáva: „Mali sme jeden veľmi nepríjemný technický problém – takmer všetky Elvisove nahrávky spred povedzme 60. rokov, všetky tie skladby z 50. rokov sú mono nahrávky, takže nedokážete oddeliť hlas od skupiny, čo je jedna zo zásadných vecí, ktoré na nakrútenie filmu potrebujete. Možno ešte relevantnejšie než technická stránka veci je to, že hoci sú tieto nahrávky okúzľujúce a dobre známe, nezachytávajú tú šokovosť, tú nefalšovanosť mladého Elvisa na pódiu. Elvis mal na začiatku svojej kariéry punc originálneho punkového rockera. Takže sme museli vytvoriť aj taký zvuk. A mali sme veľké šťastie, že sme objavili Austina, lebo dokázal spievať veľmi podobne ako Elvis v tej ére s takým tým raným, tvrdým, rokenrolovým punkovým hudobným výrazom. Austinovou úlohou bolo zároveň vyjadriť Elvisa, keď ešte nebol v hľadáčiku verejnosti, ale keď smutne brnkal na klavír a spieval „Are You Lonesome Tonight?“, vyjadriť Elvisa v súkromí a predovšetkým vyjadriť jeho ľudskosť a spiritualitu. Hoci mám veľký rešpekt pred umením „tribute“ umelcov, toto je vo svojej podstate iná práca – je to hranie prostredníctvom piesne, na rozdiel od imitovania ikony.“

Tvorcovo riešenie spočíva v tom, že napokon pracovali s Butlerovým aj s pôvodným hlasom. „V časti filmu, ktorá sa odohráva pred 60. rokmi, je Austinov hlas a na niektorých miestach sme zmiešali Austinov a Elvisov. Ale neskorší Elvis, tie veľké, ikonické predstavenia v jeho neskorších rokoch, to už prosto musel byť Elvisov vlastný hlas.“

Butler ocenil Luhrmannovu dômyselnosť, keď uviedol: „Baz je génius v každom zmysle tohto slova, ale len s tým sa neuspokojí – tvrdo pracuje a je veľký pedant. Okrem toho je pre každého obrovskou oporou, je milý, empatický, starostlivý… Každý sa vďaka nemu cíti vítaný a s iným režisérom by som sa na túto cestu nemohol vydať.“

VÝPRAVA

Aby sa mohli diváci vydať na cestu Elvisovým životom do minulosti, vedúce výpravy Catherine Martinová a Karen Murphyová sa rozhodli spojiť historické referencie s Luhrmannovým veľkolepým vizuálnym rozprávačstvom. Okrem pár miest v teréne sa všetko nakrúcalo vo veľkých nahrávacích štúdiách a filmových ateliéroch Village Roadshow Studios v austrálskom Gold Coast.

Graceland

Podľa Martinovej je proces návrhu a výroby o tímovej práci. „Spoľahla som sa na niekoľkých neuveriteľných asistentov, ktorí pomohli vytvoriť celé toto dielo. Za jednotlivé scény boli zodpovední traja hlavní výtvarníci, ktorí ich doviedli do úspešného konca.“ Pod interiér a exteriér filmového Gracelandu, teda Elvisovho známeho sídla ležiaceho v americkom v Memphise, sa podpísal vedúci výpravy Matt Wynne.

„Mali sme aj výborného bytového architekta, ktorý mal na starosti všetko zariadenie,“ dodáva Martinová. „Je to neuveriteľne dobre naolejovaný stroj, kde všetci spolupracujú, aby dosiahli nedosiahnuteľné!“

Budovanie exteriérov Gracelandu malo pôvodne trvať 10 týždňov, ale kvôli pandémii ležala scéna takmer rok ladom. Čo je ale pozoruhodné, pred finálnym natáčaním stačilo 10 dní na jej obnovu. Všetku zeleň a rastliny bolo treba počas nútenej prestávky premiestniť a uskladniť, polievať a ručne ošetrovať, a takisto aj priľahlý trávnik okolo sídla a príjazdových ciest. Lokalita tejto scény bola špecifická, keďže musela byť blízko k štúdiám a zároveň ponúkať správny geografický pohľad plus možnosti protisvetla. 

Hoci všetky exteriérové scény si vyžadovali veľmi špecifické parametre, jednou z najväčších požiadaviek bolo súkromie, čo mohli poskytnúť polovidiecka oblasť Guanaba a skládka Suntown Landfill v Arundeli. Návštevníci kina nepochybne ocenia exteriér Gracelandu, kde sa vo filme odohráva väčšina deja doma, a to z veľkej časti vďaka Elvisovej záľube v autách vrátane slávneho ružového cadillacu.

Za akvizíciu viac ako 300 áut a motoriek do vozového parku filmu nesie zodpovednosť senior vedúci výpravy Damien Drew. Elvis bol veľkým zberateľom áut aj motoriek, čo je dobre zdokumentované. Drew vraví: „Tím v Gracelande bol veľmi nápomocný a dal nám dlhý zoznam áut, ktoré Elvis za celý svoj život vlastnil. Pokiaľ ide o autá, bol to fanatik. Niektoré vlastnil len krátko a potom ich podaroval rodine alebo priateľom. A už od mladého veku si kupoval motorky. Skúmali sme, čo by sa dalo zohnať v Austrálii a čo budeme musieť kúpiť z USA. Najprv sme sa obávali, že v Austrálii nezoženieme verzie tých najvýznačnejších áut s riadením na ľavej strane, ale čím hlbšie sme hrabali, tým viac sme toho objavili. V Queenslande, kde sme natáčali, je strašne veľa zberateľov áut. Ľudia tam majú v garážach poschovávané autá, o ktorých sa nám ani nesnívalo, že ich zoženieme. Napokon nám zostalo kúpiť len asi 15 áut a iba asi polovicu z nich z USA. Ostatné sa nám podarilo požičať si od týchto austrálskych zberateľov. Veľa týchto majiteľov nám ich rado prenajalo aj na dlhšie obdobie, lebo vedeli, že im ich vylepšíme, prečalúnime a opravíme, a tým zvýšime ich hodnotu.“

Bealova ulica

Elvis sa vo filme príležitostne utiahne k svojim kamarátom a živej hudbe, ktorá sa hrá v kluboch na Bealovej ulici v Memphise. Táto exteriérová scéna, vytvorená v oblasti skládky Suntown Landfill, bola najväčšia a bolo najťažšie ju postaviť. Vedúci výpravy Ian Gracie hovorí: „Bealovu ulicu sme najprv stavali 12 týždňov.“ Ale ako v prípade Gracelandu, scéna ležala takmer rok ladom.

Odkazy na Bealovu ulicu sú historické a jednou z prvých požiadaviek bolo, aby bola postavená na svahu, ako tomu bolo aj v tých časoch. Ale kvôli akcii v scénach bolo treba pri stavaní hlavných budov zohľadniť geografickú komprimáciu, napríklad blízkosť Lanskyho dielne ku klubu Handy. Problémom bol aj dážď, vietor a všeobecné poveternostné podmienky, a takisto prvé nastavenie scény kvôli záberu západu slnka. 

Dohromady bolo na Bealovej ulici v dvoch časových obdobiach použitých viac ako 60 vozidiel, a to nákladných, pikapov, sedanov aj kupé, pričom väčšina z nich bola obstaraná lokálne. Veľa z nich malo vinylové fólie a niektoré boli fyzicky upravené, aby zodpovedali danému obdobiu.

Kolotoče

Prvou a zásadnou scénou v príbehu je lunapark, kde Parker, ktorý už mal možnosť vidieť účinok, aký mal Elvis na dav na šou Louisiana Hayride v Shreveporte, osloví Elvisa s tým, že chce byť jeho manažérom. Ian Gracie, ktorý už predtým úzko spolupracoval s vedúcou výpravy Tuesday Stoneovou, hovorí o tejto rozsiahlej scéne: „Všetky prvky vrátane nápisov, stanov, stanovísk s rôznymi atrakciami, bufetov, panoptík, hlavného stanu, stánkov s občerstvením, vozov a šou Hanka Snowa a madam Zeeny a ďalších boli navrhnuté a postavené v oddelení výpravy. My sme mali k dispozícii len naše vlastné ruské kolo, kolotoč a hojdačku, ktoré výtvarné oddelenie náležite dozdobili.“

Scéna musela „hostiť“ dva rôzne dejové akty: jednu noc na Floride a jeden deň v Texase. Na premenu medzi týmito dvomi aktmi zostával len jeden deň a navyše ju spustošili živly (silná búrka, prívalový dážď a krupobitie).

Hotel International

Parker vo filme zabezpečí pre Elvisa veľkolepý angažmán v Las Vegas, konkrétne v novom hoteli International, čo si vyžadovalo honosnú scénu s veľkým pódiom aj veľkou sálou pre obecenstvo. Bev Dunnová, jedna zo set dekoratériek, uvádza, že podľa nej bola najdôležitejším prvkom „neuveriteľná, plne funkčná zlatá opona, ktorá bola obrovská. Keď som nastúpila, hovorilo sa, že to urobíme ako vizuálny efekt, lebo mala byť taká veľká. Keď sa nám konečne podarilo zohnať látku, nafarbiť ju nazlato, doviezť ju do Austrálie a ušiť z nej oponu, a to všetko za menej ako osem týždňov, bolo to úžasné! Ale stálo to za to, keďže herci tak mohli s oponou skutočne interagovať, čo pomohlo dotvoriť celú scénu.“

KOSTÝMY

Ťažko si predstaviť umelca, ktorého kostýmy by boli také charakteristické ako Elvisove. Film sa okrem toho odohráva v priebehu troch desaťročí, za ktoré sa móda radikálne vyvíjala. Tejto výzvy sa zhostila vedúca výpravy Catherine Martinová so svojím tímom.

„Z hľadiska návrhu kostýmov sme museli premostiť tri dekády: 50., 60. a 70. roky 20. storočia. Museli sme preniknúť do samej podstaty každej dekády, aby bolo jasne vidieť posun vo výzore medzi týmito obdobiami. Postavy sme priradili k ich ikonickým hviezdnym momentom – napríklad Priscilla bola ikonou štýlu svojej doby; to, aký nosila účes, ako sa obliekala, je ikonické. Bolo veľmi dôležité, aby sme všetky tieto markery trafili,“ objasňuje Martinová.

„Austin, ktorý vyzerá dobre vo všetkom, vystriedal viac ako 90 kostýmov,“ vysvetľuje nadšene. „A pretože kostýmy sú veľkou súčasťou procesu, akým herec a režisér tvoria postavu, je veľmi dôležité, aby boli správne.“

Butler sa rozplýva nad návrhárkou kostýmov a jej tímom: „Všetko, čo som mal vo filme na sebe, prešlo pozorným okom Catherine Martinovej a jej tím bol jednoducho úplne geniálny. Veľmi pomáha, keď sa pozriete do zrkadla a zbadáte, akú transformáciu vám prinesie jediný kostým.“

Žiadny film, v ktorom je toľko ikonických Elvisových vystúpení, by nebol úplný bez širokej škály jeho vychýrených kombinéz, ktorých je vo filme niekoľko, ale Butlera udivil až umelcov „každodenný“ odev, ako aj niekoľko prekvapivých kúskov. „Nikdy som nemal na sebe toľko čipkovaných a šnurovacích košieľ! Tie sa mi páčili a aj tie bolerá. A ten celomodrý oblek z 50. rokov s modrou šnurovacou košeľou, ten sa mi naozaj páčil.“

Hoci by bolo veľmi ťažké vybrať si spomedzi toľkých kostýmov jeden najobľúbenejší, Butler priznáva: „Kožený outfit, ktorý som mal na sebe v špeciáli `68, mi dodal sebavedomie. Proste som sa v ňom cítil skvelo.“

Pokiaľ ide o módnu ikonu Priscillu, Martinová hovorí: „Mala som šťastie, že sa mi podarilo obnoviť spoluprácu so značkami Prada a Miu Miu. Podľa mňa to bolo úžasné – čerpať z Priscillinho ikonického štýlu a nájsť spôsob, ako ho spojiť s ikonickými návrhármi a ich návrhmi. Priscilla má vo filme niekoľko nádherných šiat – mne sa najviac páčia biele šaty bez rukávov, ktoré si obliekla na slávnostnú večeru. Sú to krásne šaty od Miu Miu, hotová symfónia čipky, organzy a šifónu. Skutočne prekrásne šaty.“

Olivia DeJongeová dopĺňa: „Pre mňa boli jedným z naozaj vzrušujúcich aspektov filmu Priscilline kostýmy. Priscillina móda, jej look, je, samozrejme, veľmi dobre známy aj zdokumentovaný. Môcť nosiť tieto kostýmy, účesy a mejkap bolo pre mňa výsadou. Bol to naozaj vzrušujúci aspekt filmu, hoci som v maskérni v závislosti odo dňa strávila aj tri až štyri hodiny!“

A jej najobľúbenejší kúsok? „Ak by som si mala vybrať, tak by to bol kostým, v ktorom išla Priscilla na koncert do Vegas. Ošperkovaný nohavicový kostým. V tom čase mala veľmi dlhé tmavé vlasy a husté mihalnice. Bolo to úplne neuveriteľné a cítila som sa ako kráľovná. Myslím, že už nikdy nebudem mať na sebe nič úžasnejšie. Niečo také vám naozaj pridá na výkone.“

Ukázalo sa, že obstarávanie kostýmov je mimoriadne náročná úloha, ktorá vyvrcholila do kombinácie vintage kostýmov a vintage odevov, kostýmov zakúpených z kolekcií a kostýmov navrhnutých a ušitých v ateliéri, doplnených o niektoré odevy požičané z Ameriky a Európy. Ale prevažnú väčšinu kostýmov navrhlo a ušilo kostýmové oddelenie.

HUDBA

Každý, kto videl ktorýkoľvek film od Baza Luhrmanna, bez ohľadu na tému alebo štýl rozprávania, vie, že hudbu a soundtrack berie rovnako vážne ako hociktorú scénu, výkon, okienko filmu.

„Hudbu, scenár a vizuálny jazyk beriem ako celok,“ hovorí. „Rovnako intenzívne spolupracujem s hudobným tímom ako s kamerou – hudobným vedúcim Elvisa je Anton Monsted, skladateľom a výkonným hudobným producentom Elliott Wheeler a s obomi som spolupracoval už predtým. Hudobný scenár, písané slovo a vizuálny skript – v jednom bode to s kolegami spojím do jednej syntézy, takže keď do môjho sveta vstúpia herci, už je v ňom vizualizácia. Je v ňom už aj „muzikalizácia“, hoci viem, že také slovo neexistuje,“ smeje sa režisér. „Používam ho, ale vymyslel som si ho. Lebo mne sa zdá, že všetky prvky fungujú naraz. Ja neprídem a nepoviem, že tak teraz, keď máme scenár, rozmýšľajme nad hudbou. Hudba nie je pozadie.“

To platí najmä pri Elvisovi, ako uvádza tvorca: „Aby sme ukázali vnútorný Elvisov život… Nebol bohvieako výrečným človekom, ale keď otvoril ústa a začal spievať, mali ste pocit, že ho poznáte. Že mu rozumiete. Cítili ste jeho. To je naozaj výnimočný dar.“

Presleyho repertoár je rozsiahly – nahral viac ako 700 piesní. Luhrmann a jeho tím museli nemilosrdne vyberať, čo do filmu zahrnúť a čo nie, a to nie podľa popularity, ale výlučne podľa toho, čo najefektívnejšie rozpovie daný príbeh. Luhrmann o svojom poslaní v rozprávačstve vraví: „Či už beriem klasický materiál z Rómea a Júlie alebo Veľkého Gatsbyho, alebo ikonického speváka, ako je Elvis, vždy musím dekódovať nie to, čím boli, ale ako ich obecenstvo v tom čase vnímalo.

Hudba, či už Elvisova, alebo čiakoľvek iná, mala počas nakrúcania účinok na každého na scéne. Butler spomína: „Účinkujúci v pozadí a komparzisti boli naozaj úžasní. Po 18 hodinách práve padla záverečná, ja som si dával dole mejkap a herci z pozadia nastúpili do autobusov, aby sa vrátili na základňu, a pritom z plných pľúc spievali „Suspicious Minds“ alebo „Burning Love“, prípadne inú pesničku dňa. Bolo krásne, že stále mali na to energiu.“

Tá pretrvávajúca reakcia, ten neodškriepiteľný impulz pokračovať v zážitku aj potom, ako režisér poslednýkrát v daný deň zvolal „Stop!“ a dokonca aj dávno po skončení produkcie je presne to, čo Baz Luhrmann dúfa, že prenikne do kín, keď si diváci prídu pozrieť Elvisa na veľkom plátne: „Dúfam, že ich pochytí ten vír „výšok a nížok“, hudby, lásky, lookov, módy, ale najviac to, že aj keď vyjdú von a odídu, budú o tom stále hovoriť. Tak sa na tento film pozerám ja a preto filmy robím, aby som vytvoril a tešil sa z tohto jedinečného zážitku, ktorý si môžeme užiť spolu v kine a nosiť so sebou aj dlho po záverečných titulkoch. Toto je určite ten pocit, ktorý by podľa mňa Elvis chápal a slávil.“