Romantické divadlo
- 19. stor., postupná likvidácia feudalizmu + nástup a stabilizácia kapitalizmu + moci sa chytá buržoázia + rozvoj výrobných síl +
priemyselná revolúcia
- v prvej polovici storočia prevládajú v umeleckých dielach tóny nesúhlasu s danou skutočnosťou - konfrontácia
odmietanej reality s vyznávaným ideálom ušľachtilejšieho sveta, útek do iného, vznešenejšieho života alebo do snov = tóny romantického
protestu, individuálnej vzbury
- v druhej polovici - realistické diela
- typickou postavou javiska romantického divadla bol
prenasledovaný a väznený hrdina, často vnútorne rozorvaný, ktorý obetovaním života vyzýval k odporu proti vtedajšej spoločenskej
skutočnosti / alebo svoju vnútornú krízu riešil únikom z civilizácie do prírody, do minulosti, do snov či mystiky
- dôraz na
emocionalitu
NEMECKO
- únik, protest, skepsa
- Ludwig TIECK: zakladateľ tzv.
osudovej drámy (jednotlivec platí utrpením a smrťou vinu, ktorú spôsobili vplyvy mimo neho - tragický údel, osud) - dráma
Jenovefa
- Heinrich von KLEIST: tiež osudová dráma - Katynka z Heilbronnu, Kleist vytvoril i drámu silného
nacionálneho pátosu - Hermannova bitka, napísal štúdiu o bábkach
- Ch. D. GRABBE: tiež osudová dráma -
Vojvoda Theodor von Gothland, písal grotesky - Žart, satira, irónia a hlbší význam
- Georg BUCHNER:
revolučný autor - Dantova smrť, Vojcek (prudké striedanie krátkych výjavov, na osude človeka z ľudu obnažil neudržateľnosť
vtedajších sociálnych pomerov)
RAKÚSKO
- línia oficiálnej básnickej drámy Franza
Grillparzera a Friedricha Hebbela (Judita, Gygov prsteň)
- okrem tejto línie sa vytvoril žáner
originálnej viedeňskej ľudovej komédie - nadväzovala na tradíciu kočovného plebejského divadla. Náplňou boli tzv. singšpíly (hry
so spevmi), kúzelné fantastické hry, ľudové veselohry viedeňského koloritu. K tvorcom patril napr. Ferdinand Reimund a
J. N. Nestroy
- Nestroy - ostro politicky a protimeštiacky vyhrotené komédie Sloboda v Kocúrkove, Lady a
krajčír
- rýchly epický spád v prudkom slede často krátkych výjavov + miesto pre lyriku a filozofické meditácie
FRANCÚZSKO
- rozčarovanie, úzkosť, vnút. kríza, búriaca sa osobnosť
- to bolo char. pre diela
Victora Huga (Cromwell), Alexandra Dumasa (Jindřich III.)
- ďalší autori: Prosper Mérimée,
Alfred de Musset, Alfred de Vigny
- romantická dráma sa búrila proti pravidlám a dogmám klasicizujúcej estetiky - príbehy
obnažujú rozporuplné vnútra hrdinov - často krát sa stáva autorskou sebaprojekciou, demonštráciou básnikových osobných stavov, jeho
myslenia a emócií
- premena herectva: extrémne polohy, založ. na hlbokom zážitku a vypjatej subjektivite, tvorba
emocionálne pôsobivých postáv, prehnané gestá i hlasový prejav
- div. priestor: bohatá "podívaná",
emocionálne zaujať, vzbudiť príslušnú náladu a atmosféru, iluzívna maliarska scéna, dôraz na citovú účasť publika, svetelné efekty
(mesačný svit, stmievanie, východ a západ slnka), dôležitá je ATMOSFÉRA
- Wargner: umiestnil orchester pod
úroveň javiska, zaviedol oponu sťahovanú do strán, zaviedol amfiteatrálne usporiadanie a hľadisko ponoril do tmy
- Karl
Immermann: režisér, riaditeľ divadla v Dusseldorfe, v duchu Shakespeara zbavil scénu dekorácií, zaviedol nový systém skúšok
(čítaná, práca v skúšobni, skúšky na javisku), žiadal presné stvárnenie a vyjadrenie básnikovho diela, súhru a ucelenosť inscenácie
RUSKO
- romantická dramatika Puškinova(Boris Godunov) a Lermontova
(Maškaráda) - pátos protestu a odporu proti konzervativizmu a spoločenskému útlaku, kritika panujúceho rádu
- realistická, z
životnej skúsenosti vyťažená, dramatika Gogolova
Zones.sk – Zóny pre každého študenta