Popkultúra
Popkultúra je špecifický spôsob estetickej reflexie skutočnosti. Jej zdrojmi sú:
- kríza humanitných
vied a impotencia umeleckých druhov
- profánna tradícia
- umelá "modernistická" snaha pomenovať, definovať,
tématizovať, triediť umenie
- neriešiteľný paradox ako sa vyrovnať so smrťou
Často sa stáva, že niečo čo je určené
ako slipstream sa stane mainstreamom a podobne. Periféria slúži ako zásobáreň nových nápadov. Ten istý artefakt môže byť z pohľadu
dvoch recipientov mainstream aj periféria.
popkultúra - je metasvet (metarealita) => všetko so všetkým
súvisí
=> spája veľa tém
- je ako puzzle
- popkultúra nemá limity
Eklektika: je
bezzásadové spájanie rôznych, často protikladných hľadísk, filozofických názorov alebo teoretických téz. V popkultúre predstavuje
tvorenie koláže významov, spôsobom the best of dochádza k vytrhávaniu fragmentov z kontextu a k ich účelovému spájaniu dokopy.
Eristika: v preklade znamená zbehlosť v sporoch. Vznikla ako metóda hľadania pravdy prostredníctvom sporu. V
popkultúre je to filozofická metóda, súbor štylistických pravidiel, ako správnou formuláciou viet, používaním obrazov a metafor dokázať,
že x = y, teda čokoľvek. Nie len že to nevyznieva ako nezmysel, ale dokonca to vďaka formálnej subjektpredikátovej logike vyznieva
pravdepodobne pravdivo.
Príklad: Keby Horác Malíček bol otec a porovnal by sa so psom, ktorý má tiež deti (šteniatka), výsledok by bol
jasný: Horác Malíček by bol pes.
Oba termíny, eristika a eklektika sú termíny z oblasti filozofie. Sú to spôsoby prevzaté z
klasickej humanitnej vedy, ktoré umožňujú popkultúre vyjadriť sa k čomukoľvek a podporiť to náležitým precedensom.
Recyklácia: nové interpretovanie tradičných príbehov, mýtov so zreteľom na prirodzené ľudské konanie.
[v
súvislosti s týmto termínom bola uvádzaná paralela mýtu o Syzifovi a kreslených grotesiek, v ktorých vystupuje kojot Willi a Roadrunner]
Synkretizmus: všetko môže byť všetkým. V minulosti synkretizmus prevládal vo všetkých oblastiach
života, no postupne sa začalo všetko deliť a triediť. V popkultúre však nastáva opak – vracia sa k synkretizmu.
Kontexty: znaky popkultúry, rôzne narážky, ktoré odkazujú na iné diela (nie len z popkultúry)
Popkultúra ťaží z tradičných umeleckých druhov, ale nie je nimi zaťažená. Zároveň buduje nové kontexty smerom k tradičným umeleckým
druhom, pretože má primárne kontextuálnu povahu. V popkultúrnom artefakte môže byť hocičo odkazom na všetko a zároveň všetko môže
odkazovať na čokoľvek.
Kreatívna reciprocita: súvisí s recykláciou, pretože ide o tvorivé opakovanie.
Základný motív sa stále opakuje s čiastočnými obmenami (napr. kojot Willy).
Intertextualita: je to
priznaný odkaz na niečo. „Kontext“ sa od nej líši tým, že je odkazom nepriznaným. [napr. v horore Vreskot je kontextom to, keď
niekto káže údržbárovi Fredymu utrieť dlážku – Fredy je hlavný hrdina v horore Nočná mora v Elm Street] [Keď sa však stretne Herkules
so Xenou, tak je to intertextualita – kedže vystupujú vo svojích rolách – a v reálnom čase by sa spolu stretnúť nemohli]
Popkultúra je vlastne intertextuálna sieť. Táto intertextualita popkultúry znamená, že dielo z tejto oblasti sa dá podobne ako postmoderné
dielo vnímať vo viacerých rovinách (úrovniach).
Celoplošnosť: popkultúrny artefakt je celoplošnou
záležitosťou, pretože je prístupný na čo najväčšom počte médií (film, soundtrack, komix, hra, hračka, rôzne predmety) pre čo
najväčšiu skupinu potenciálnych vnímateľov.
Didaktickosť: popkultúrne dielo zároveň vykazuje známky
didaktickosti, pretože je schopné modifikovať správanie a svetonázor recipienta do vopred stanovenej želanej podoby. Toto je najväčším
prínosom popkultúry, a zároveň najväčšou hrozbou pre ľudstvo. [napr. popkultúra sa snaží o liberalizáciu homosexuality, marihuany,
o antirasizmus] Všetko to, čo chce popkultúra presadiť, sa začína vyskytovať vo filmoch a iných artefaktoch, tak že človek nadobúda
pocit, že je to bežné.
Georgyi Lukács - "Ako je možné, že existuje umelecké dielo?"
Umelecké dielo je
účel sám o sebe; kratochvíľa.
Popkultúra je účelová záležitosť, nevzniká samoúčelne, tak ako umelecké dielo. Je druhom
tovaru a zarába peniaze. Je výsledkom pragmatického procesu, teda sa dá naučiť a môže sa stať predmetom remesla – nie je potrebná
kreativita alebo invencia. Popkultúra je vnímaná ako paralelný umelecký druh k tradičným umeleckým druhom (film, divadlo...), nie je ich
nadstavbou. Popkultúrny aretefakt sa vytvára so zretelom na svojich príjimateľov. Umelecké dielo existuje aj bez divákov – čo u popkultúry
nie je možné. Popkultúra je sekundárnym umením, je dôsledok niečoho. Dokáže fungovať aj autonómne, dokáže priniesť takú istú katarziu
ako bežné umenie. a jediným kritériom kvality je vkus.
Integruje podnety z hociktorej kultúry, ktorá je jej súčasťou, teda je v krajine
danej kultúry dostupná. Ďalším znakom popkultúry je globálnosť, čiže prístupnosť a zrozumiteľnosť (kontexty).
V popkultúre si môžeme vymedziť množstvo oblastí, v ktorých sa diela tejto kategórie nachádzajú:
film - divadlo -
výtvarný prejav - hudba - literatúra - televízia - médiá - komiks
V popkultúre sa tak isto vyskytuje množstvo žánrov :
western (indiánka a kovbojka) - krimi (salónna detektívka, drsná škola, gangsterka) - romanca (idealizácia, prehra klamstva a zla) - scifi -
fantasy - horor - thriler - dobrodružstvo - memoáre
=Science-fiction=
(sci-fi; sf; na Slovensku
fantastika)
Český spisovateľ a publicista definova sci-fi slovami "něco je jinak".
V tomto žánri dochádza k
pokusu o extrapoláciu, čiže na základe existujúceho sa dá domyslieť neexistujúce, na základe vzťahu sa dá vymyslieť nejaké pravidlo. Teda
ak sa v diele vyskytne technológia, ktorá ešte neexistuje, väčšinou je kauzálne racionálne zdôvodnená. Autor vymyslí ako a prečo funguje.
Dôležitým motívom v SF je vždy niečo vedecké.
Filmy: Hviezdne vojny, Star Trek, Matrix...
Knihy: P.K.Dick - Tři stigmata
Palmera Eldritche, H.G. Wells - Neviditeľný, Stroj času
Subžánre scifi:
- soft scifi: je postavené na
mäkkých (spoločenských) vedách
- hard scifi: pracuje s exaktnými (technologickými) vedami, najmä s fyzikálnymi
<< pozor: tieto dve nepredstavujú Wellsovskú a Verneovskú líniu!
- sciencefantasy: (technofantasy) predstavuje
akýsi crossover, čiže stretnutie svetov mágie a techniky.
<< ajčastejšie sa vyskytuje prepad vyspelej civilizácie do
stredoveku.
- distopia: zobrazuje hypotetické spoločnosti, ktoré sú zlé, totalitné
-
politfiction: popisuje skutočnosti ako je tá naša, ale v inej politickej konfigurácii. Známy autor tohoto žánru je Konrad T.
Lewanovsky.
- steampunk: väčšinou lokalizuje dej do viktoriánskej doby (19. storočie), hýri komplikovanými nápadmi a
dejovými zvratmi. V podstate ide o to, že technika v týchto dielach pracuje na pare. Či je to stroj času, alebo vesmírna raketa.
-
cyberpunk: využíva strohý štýl s informačne hutným príbehom, rýchlym dejom a slangom. Objavuje sa tu symbióza človeka
s technikou (pc, sieť, elektronika). Väčšinou sa v príbehu silní jedinci (často spodina spoločnosti) búria proti establishmentu.
-
space opera: predstavuje veľké cykly o vesmírnych cestách. Objavujú sa tu viacgeneračné vesmírne lode či medzigalaktické
konflikty.
- technothriler: malý motív na pomedzí reality a fantázie (npr. vyklonovanie dinosaurieho vajíčka vo
filme Jurský park)
- utopia: opisuje ideálnu spoločnosť
=Fantasy=
Fantasy je
často dávaná do paralely so scifi. Pracuje s iracionálnym motívom a je vystavaná na súboji dobra a zla (chaosu a poriadku). Fantasy je
rozprávka pre dospelých, no oproti klasickej rozprávke však nemusí byť jasné, kto predstavuje dobro. Odohráva sa v dvoch rovinách, v
metafyzickej (boj dobra so zlom) a v reálnej (zlo a dobro sa realizuje v konaní postáv). Vo svete fantasy je mágia jeho bežnou súčasťou,
tak isto aj motív putovania je vo fantasy veľmi dôležitý. Príbeh je tímovou záležitosťou (vystupuje v ňom družina), vďaka čomu je
možné počas putovania sledovať vývoj postáv.
Subžánre fantasy:
- sword and sorcery: (meč
a mágia, resp. heroic fantasy) je spolu s high fantasy základným subžánrom. Má dramatický dej plný zvratov. Hlavnú úlohu zohráva takmer
žiadna psychologizácia postáv, dramatický dej a mágia ako bežná súčasť sveta. Hlavná postava je bez akéhokoľvek vnútorného života (nie
vždy) a putuje s rôznorodou spoločnosťou. Pointa je takmer vždy ľahko predvídateľná. Najznámejším zástupcom je Barbar Conan.
-
high fantasy: predstavuje určitý protipól predchádzajúcej kategórii. V dielach tohto subžánru nachádzame výraznú
psychologizáciu postáv, relativizáciu dobra a zla – nie všetko je tak ako sa zdá. Dôraz sa kladie na posolstvo príbehu a jeho mýtický
zmysel. Známym zástupcom je napr. Pán prsteňov.
- dark fantasy: pracuje s temným motívom, resp. svetom kde nie je dobro
ani zlo. Existuje len zlo a väčšie zlo, pričom dochádza k ich súboju. Postavy konajú nemorálne. Dej sa odohráva v stredoveku a zväčša
nekončí optimisticky. Násilie je zobrazované expresívne a tieto scény sú pomerne naturalistické. (Warhamer - distopia zo stredoveku)
-
urban fantasy: je postavená na vzťahoch mestskej komunity. Putuje sa tu iba v rámci mesta. Je postavená na sociálnych vrstvách
mesta – predstavuje mestského človeka. Mesto je čo najpodrobnejšie popísané – často má aj vlastnú mapu. (napr. dielo: Newervhere )
- tvorba vlastného paralelného sveta
- svet akoby sa oslobodil a potom žije vlastným životom
- vznik sociálnych skupín -
hráčov RPG (role playing game). Skupina ľudí hrá nejaký vymyslený príbeh vo vymyslenom svete. Každý predstavuje nejakú postavu a koná
podľa jej charakteru. Tieto hry sa uskutočňujú v lese alebo v prázdnych domoch.
=Horor=
Triumvirát (trojica) scifi - fantasy - horor spája "sense of wonder", ktorý je aj cieľom žánru. Horor je však vydelený, pretože
jeho cieľom je dosiahnutie strachu.
Horor sa vyhýba racionálnemu uchopeni, vyvoláva strach aj napriek tomu, že si racionálne uvedomujeme,
jeho nezmyselnosť, nemožnosť, abstraktnosť. Jeho cieľom je dosiahnutie katarzie, hoci pointa, riešenie neexistuje (hlavne kvôli prípadným
pokračovaniam).
Subžánre hororu:
- psychologický horor: je tu krajne vystupňovaná bežná situácia.
Narába s niečím tajomným, zamlčaným. Má racionálne vysvetlenie, bojíme sa toho, čo nevidíme.
- metafyzický
(nadprirodzený) horor: do jeho deja vstupuje nejaká neznáma nadprirodzená sila (metafyzické zlo) patria sem satanské horory
a)
duchársky horor
b) zombiácky horor
- teanegerská vyvražďovačka: hlavnými hrdinami sú mladí ľudia väčšinou
v nejakom dome, pričom ich niekto postupne zabíja. Teanegeri zomieraju najčastejšie kvoli tomu, že porušili nejaké pravidlo. Celým hororom
sa nesie „kto je ďalší?“ (napr.:Vreskot)
- gore: je extrémne brutálny horor, v ktorom je násilie zobrazované
samoúčelne (násilie pre násilie). Divákovi sa neponúka šanca na odľahčenie, príbeh neobsahuje žiadny gag. Estetika šokom. V americkom
filme je pred brutálnou scénou strih, v gore tým len scéna začína.
- mondo: je maskovaný za dokument, v ktorom
výprava civilizovaných ľudí ide trebárs ku kanibalom. Tento dokument zvyčajne niekto nájde a premietne si ho. Motív dokumentárneho vo
filmovom horore pochádza z Talianska. (Ženy od hlbokej rieky)
- splatter: (punk) vznikol zo zloženia slov slash and
splatter (sekaj a striekaj). Tieto horory sú tak brutálne, až sú vtipné. Ku komickosti splattera vedú aj chladné až hraničiace zbrane (Peter
Jackson - Vesmírni kanibali).
=Komiks=
Názov vznikol zo spojenia slov comic strip, teda comics
(zábavný pásik - sú to rôzne stripy v novinách). U nás je spisovné komiks.
Pojmy:
- strip: je krátky
komiks v novinách, pásik. Predstavuje ho jeden alebo viac sekvenčných obrázkov, ktoré obsahujú nejakú pointu, vtip (Garfield)
-
comics: sú obrázky so slovami. Týmto slovom sa pomenúva jeden zošiť comicsov (Spiderman, Conan)
- comics
book: je súbor zošitov znovu vydaných v jednej väzba. Zväčša tento zväzok comicsov obsahuje ucelený príbeh. (Sin City, Roger
Crowiak)
- graphic novel: je ucelený príbeh, ktorý vyšiel len ako kniha. Je to tzv. román vo forme komiksu. (Sin City -
Rodinné hodnoty)
- comix: vznikol v 50tych rokoch minulého storočia spojením výrazov comics a X-rated, teda označenia
prístupnosti, či skôr neprístupnosti. Comix je undergroundový comics zobrazujúci hraničné situácie. Je obdobou comicsu pre dospelých =>
pornografia...
- manga: je japonský comics (je iba synonimom). Väčšinou je čiernobiely a má typizované tváre
(špicaté brady a veľké oči). Najznámejšími sú Akira či Pokemoni, ktorí predstavujú detskú mangu.
- anime: sú
farebné kreslené seriály alebo filmy (tiež kreslené) podľa mangy
- hentai: funguje naprieč anime a mangou, pretože je
to kreslené porno (sú vidieť sliznice), ktoré sa objavuje v zošitoch a seriáloch.
Úvod do fantasy
Podľa
Mgr. Juraja Malíčka je fantasy fiktívna realita a teda nie podobenstvo, ako rozprávka. Existujú však aj spoločné črty týchto dvoch žánrov,
a to je protiklad dobra a zla. Rozprávka je akoby príbeh z našej minulosti, pričom u fantasy to nemusí byť pravidlom. Fantasy má väčšinou
literárny dej, sústreďuje sa na opisy a rozprávanie. Najčastejšie sa vymedzuje ako protiklad ku sci-fi literatúre, pričom tá je považovaná
na nadradenú, kvalitnejšiu. Opak je však pravdou, pretože oba žánre sú rovnocenné a v oboch sa dajú nájsť tak kvalitné diela ako aj tie
horšie. Vo fantasy môžeme vydeliť dva hlavné prúdy, a to tzv. high fantasy, ktorú predstavuje napr. J.R.R.Tolkien. Druhý smer predstavuje tzv.
meč a mágia, kam zaraďujeme R.E.Howarda a príbehy podobné jeho Conanovi. Fantasy sa taktiež delí na množstvo poddruhov: mestská fantasy,
technofantasy a iné.
Kým sci-fi používa vedeckú alebo pseudovedeckú teóriu či nejaký vynález ako prostriedok magického
ozvláštnenia, vo fantasy je to mágia. Teda rôzne kúzla a čary, ktoré poznáme z povier. Tiež sa tu vyskytuje fantastická zoológia, čiže
zvieratá a tvory, ktoré sú vymyslené autorom, prípadne prevzaté z mýtov a legiend.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta