Klasicizmus
Klasicizmus 1760-1825
Je odmietaním barokového slohu. Nastoluje sa rozum, logickosť a objektívnosť. V tomto
období sa formuje filozofia osvietenstva, ktorá sa zameriava na prehodnotenie postavenia človeka v spoločnosti. Presadzuje sa racionálny výklad
sveta (v baroku prevláda cit a viera). Osvietenstvo tvrdí, že ľudský život je proces, v ktorom vládnu racionálne sily a víťazstvo rozumu.
Človek začína veriť vo vnútornú slobodu a jeho samostatnosť. Najvýznamnejším dielom tohoto obdobia je Encyklopédia umenia vied
a remesiel.
Jean Jacques Rousseau
Hlásal návrat človeka k prírode a prirodzenosti. Presadzoval
myšlienku rovnosti medzi ľuďmi a myšlienku demokracie. Nadšene sa prijímali jeho názory, že človek je vo svojej podstate dobrý len
súčastná doba je skazená.
René Decsartes
„Cogito ergo sum.“ – Myslím teda som. Vyjadril názor,
že človek je vlastníkom seba samého.
V umení a filozofií sa osvietenstvo prejavuje návratom k antickým ideálom,
k myšlienkam Aristotela a Platóna, ktorý kládli dôraz na rozum, pravdu a lásku. Toto veľmi ovplyvnilo charakter klasicistického umenia,
ktoré sa snaží napodobniť ideál antického umenia a napodobniť ducha antiky.
Najväčším objavom tohto obdobia je socha
Laookón-a, bol to Apolónov kňaz v Tróji, ktorý varoval krajanov pred vtiahnutím trójskeho koňa do mesta a v zapätí na to bol
dvomi hadmi, ktorý sa vynorili z mora, zadusený aj spolu so svojimi synmi. Táto socha bola objavená v Titovych kúpeloch v Ríme.
V súvislosti s touto sochou vzniká spor medzi Johannom Joachimom Wincekelmannom a Gotholdom Lessingom.
Johann Joachim WIncekelmann - bol nemecký archeológ, znalec umenia a zakladateľ vedeckej archeológie. Jeho dielo
Myšlienky o napodobňovaní gréckych diel v maliarstve a sochárstve – v tomto diele vyjadril myšlienku, že máme
dza v súsoší Laookóna, ktorý aj keď prežíva muky, svoju bolesť neprejavuje na tvári ani v postoji ale svoj údel prijíma pokojne
a tým duch víťazí nad telom.
Gotvald Lessing – tvrdí, že umenie zachytáva iba jeden okamih deja kiež to básnické
umenie zachytáva celý proces – činy v čase a priestore
Osvietenstvo pripravilo myšlienky Veľkej
francúzskej revolúcie, ktorá trvala 1789-1799. Príčinou bola vo všeobecnosti hospodárska a ekonomická kríza, sociálne a politické
problémy. Veľké francúzska revolúcia nastolila požiadavky rovnoprávnej spoločnosti. Začína v roku 1789, kedy bola dobitá Bastila a bola
vydaná ústava, v ktorej figurujú myšlienky ľudských a občianskych práv. V roku 1792 bol zosadený kráľ z trónu a o rok na to bol
popravený (Ľudovít XV.) Do čela krajiny vstupuje skupina jakobínov na čele s Maximiliánom Robespierrom. Jakubíni nastolili vládu teroru, vo
veľkom sa vykonávali rozsudky smrti a popravy gilotínou. 1794 bol samotný Robespierr popravený. Zložitú situáciu využíva generál Napoleon.
V roku 1799 sa Napoleon vyhlásil za prvého konzula, v roku 1804 sa vyhlásil za cisára a vydal občiansky zákoník, ktorý zrovnoprávňoval
občanov.
Podnikal vojnové výpravy do ostatných krajín.
1813 – bolo jeho vojsko porazené Rusko-prusko-rakúsko-švédskym vojskom
v tzv. krvavej bitke pri Lipsku.
Následne bol uveznený na ostrove Elba, odkiaľ sa mu podarilo utiecť a opäť sa dostal k moci. 1815
bol definitívne porazený anglicko-pruskými vojskami pri Waterllo.
Architetkúra
Je ovplyvnená
vykopávkami a je zameraná na kopírovanie antických prvkov. Kopírujú sa stĺporadia, antické poriadky, priečelia. Na rozdiel od antiky má
nosnú funkciu stena. Stavajú sa chrámy, divadlá, preberajú sa víťazné oblúky, glyptotéky – rozsiahly komplex knižníc.
Brandenburská brána
Mníchovská glyptotéka
Divadlo Odeon v Paríži
Parížsky Panteon
Washingtonský capitol
Veža admirality v Moskve
Zámok Kačina v Čechách
Primaciálny palác v Bratislave
Zámok Topoľčianky
Zones.sk – Zóny pre každého študenta