Renesancia podrobne

Renesancia podrobne

Renesancia

V širšom význame znamená obrodenie (znovuzrodenie) a v užšom význame je to sloh medzi gotikou a barokom. Renesanciou začína novovek. Je to obdobie revolučných premien v myslení, v poznávaní sveta, obdobie technických vynálezov, obdobie vzniku a rozvoja prírodných vied (matematika, fyzika, optika), ktoré ovplyvnili aj rozvoj výtvarného umenia. Je to obdobie zámorských objavov, uskutočňujú sa cesty do Afriky, Indie, bola objavená Amerika 1492 Krištofom Columbom. Tieto cesty priniesli prevrat do vtedajších zemepisných znalostí. Proti náuke o Bohu v teológií sa stáva v tomto období stredom pozornosti človek (humanizmus – humanus –ľudský)

Humanizmus a renesancia má svoj vzor v antike, ktorej znovuzrodenie sa stáva hlavným znakom nového slohu – antické umenie sa stáva zdrojom renesančného umenia. Keďže do popredia sa dostáva človek i umenie dostáva nový svetský charakter.

Rodová a obchodná šľachta ale tiež duchovenstvo sa stávajú milovníkmi a podporovateľmi umenia. Gotika zavrhovala individuálny prejav umelca a až renesancia kladie dôraz na jeho osobnosť čím sa dejiny umenia stávajú dejinami umelcov. Renesančné umenie oslavovalo pozemský život a bolo určené pre človeka, ktorý bol stredobodom záujmu čo v praxi znamená, že v architektúre sa stavajú a prevládajú svetské stavby a v maliarstve portréty.

Hlavným znakom renesančnej estetiky je symetria, harmónia, krása a ušľachtilosť tvarov. V maliarstve boli obnovené niektoré antické odvetvia, ktoré stredovek zavrhoval alebo nepoužíval : akt, mytologické a alegorické scény a krajinomaľba. V sochárstve vznikajú voľné sochy, ktoré zdobia námestia, parky, náhrobky, fontány a pod.

Doba vzniku a periodizácia renesancie je v mnohých krajinách odlišná.
Taliansku renesanciu rozdeľujeme na 3 fázy :

1) ranná renesancia – quattrocento – 1420-1500 – strediskom je Florencia

2) vrcholná renesancia – Cinquecento – 1500-1540 – strediskom sa stáva Rím (Florencia, Benátky)

3) neskorá renesancia – manierizmus – 1540-1580 – strediskom sú Benátky

Renesančný umelci boli všestranne vzdelaní a patria k najväčším osobnostiam v dejinách.

Architektúra

Hlavné princípy – má svetský charakter, mesto sa stáva hlavným hospodárskym činiteľom s rozvinutým obchodom a remeslom preto sa tu budujú najmä verejné stavby, ktoré reprezentujú vládnucu triedu. Tými stavbami sú tržnice, nemocnice (špitály), radnice, burza, školy, univerzity, múzeá, divadlá, nálezince – „renesančné hniezdo záchrany“. Vznikajú aj úžitkové stavby – mosty, väznice, opevnenia, cesty. Cirkevné stavby – kostoly, kláštory ale v menšej miere. Najtypickejšími renesančnými stavbami sú paláce kde sídlili najvyššie vrstvi a boli stavané v meste. Zámky boli stavané na vidieku.

V tomto období dochádza k rozvoju záhradnej architektúry čím preniká zeleň do mesta. Vznikajú súkromné záhrady a letné sídla v blízkosti miest. Záhrady a parky sú geometricky upravované a teda strihané do rôznych geometrických tvarov.

Rozoznávame nasledovné typy záhrad a parkov :
Francúzsky park – navrhuje ho architekt , panuje tu prísna symetria čo znamená, že stromy a zeleň sú strihané do rôznych geometrických útvarov.

Anglický park – voľný vzhľad stromov, voľný prechod do lesa...  

Z antickej architektúry preberá renesancia architrávový systém. Je to systém podpory (stĺp a preklad).

Renesancia preberá z antiky 3 slohy : Iónsky, dórsky a korintský.
Renesančné paláce a zámky sú 4 krídlové s centrálnym arkádovým dvorom a arkády sa opakujú aj v jednotlivých poschodiach.

Priečelia palácov a zámkov sú často horizontálne členené rímsami, ktoré odlišujú jednotlivé podlažia a sú zakončené vysunutou rímsou.
Kupola - opiera sa o rímsu, ktorá spočíva na tambure. Na chodbách sa s veľkou obľubou využíva krížová klenba.
Okná majú pravouhlý tvar, často sú dvojité.
Atika – nový prvok, pás steny nad hlavnou rímsou, ktorá kryje pohľad na strechu. V renesancií sa využívajú nové materiály najmä drevo, tehla a štukové výzdoby. V kostoloch dominujú jednotlivé priesotry s bočnými kpalnkami a priečnou loďou. Oblúbené sú centrálne, kruhové ale aj pozdĺžne pôdorysy.

Architektúra v Taliansku

Základným stavebným celkom sa stáva svetská stavba. Architektúra opúšťa vysoké a rozsiahle priestory a prispôsobuje sa priestoru. Základným prvkom renesančného slohu sa stáva horizontálna priamka, prísna harmónia a súmernosť jednotlivých častí. Renesančný sloh môžeme považovať za strohý takmer bez ozdôb. Fasáda je plošná s maliarskou alebo s grafitovou výzdobou. Renesančná architektúra predstavuje návrat k antickým vzorom, hľadajú sa ideálne proporcie a centrálne stavby sa stavajú s kupolou.
Nastáva rozvoj urbanizmu – mestá sa stavajú podľa premysleného plánu. Architektonickým nosným článkom sa stáva stena, ktorá je zároveň miestom pre realizáciu maliarskej výzdoby.

Balustráda – stĺpikové zábradlie
Renesancia sa zrodila v Taliansku a odtiaľ sa šírila do ostatných krajín kde ale nedosiahla tak veľký rozsah ako práve v Taliansku. 
Základné konštrukčné prvky – naďalej sa uplatňuje klenba ale na rozdiel od gotiky býva klenba často členená tzv. lunetami.
Členiace prvky – rímsy, pilastre, tzv. lizény – nemá pätku ani hlavicu.
Renesančné okno –má jednoduchý kubický tvar neskôr nadobúda aj zložitejšie tvary. Šambrána – oramovanie okolo okna. Podokenná rímsa – slúži ako parapeta, frontón

Architektúra Rannej renesancie

Fillipo Brunelleschi
 za jeho prvé významné dielo sa považuje svetská stavba tzv.  florentského nálezinca (špitál neviniatok) z roku 1421. Táto stavba sa stala základom pre ďalšie renesančné paláce. Je to jednoposchodová horizontálne komponovaná budova okolo centrálneho nádvoria. Na prízemí okolo celého dvora sa nachádzajú arkády.

Kostol Santa Maria del Fiore – Na tejto stavbe vyniká tehlová kupola
Kostol San Lorenzo – plochý kazetový strop – nový kazetový prvok.
Kostol Santo Spirito – je dvojičkou kostola San Lorenzo

Leon Battista Alberti  
Bol všestranný človek a venoval sa prevažne architektúre. Radí sa k prvým teoretikom renesančného umenia. Pôsobil v Ríme kde sa venoval štúdiu antických pamiatok Napísal niekoľko spisov – tri knihy o maliarstve, O soche a jeho najvýznamnejším dielom je 10 kníh o architektúre – v nej vychádza zo spisov starorímskeho architekta Vitruvia.
Jeho prvou stavbou je pálac rodiny Ruccellaiovcov – nachádza sa vo Florencií – má jednoduchý kubický tvar a fasáda je členená vertikálnymi a horizontálnymi prvkami. Palác má tri podlažia, ktoré sú oddelené rímsami a v každom podlaží použil pilastre s hlavicami troch antických poriadkov – v spodnom podlaží sú využité dórske hlavice, v stredom iónske a vo vrchnom koríntske.

Lucciano Laurana – palác v Urbine

Michelozzo Michelozzi – vo svojej tvorbe nadväzuje na Albertiho a jeho najvýznamnejším dielom je palác Medici Ricardi

 
Architektúra vrcholnej renesancie

Michelangelo Buonarotti
Jeho tvorba znamená prechod medzi renesanciou a barokom má zmysel pre plastickosť a objem, priestor chápe monumentálne. K jeho architektonickým dielam patrí Medicejská kaplnka, ktorá sa nachádza v kostole San Lorenzo vo Florencií. Schodisko knižnice Laurenziani – v malom priestore zmonumentalizoval plastické prvky. Je predstaviteľom vrcholnej renesancie.
 
Vrcholná renesancia nadväzuje na ranno-renesančnú architektúru a v tomto období vznikajú najklasickejšie stavby renesancie. Hlavné znaky : monumentálnosť a bohatstvo použitých prvkov. Architekti uprednostňujú centrálny pôdorys. Súčasťou stavieb sú nástenné maľby. Centrom vrcholnej architektúry sa stáva Rím, hlavne z toho dôvodu, že veľkými podporovateľmi umenia sú významné osobnosti. Napríklad Július II. bol veľkým milovníkom umenia a výrazne sa podieľal na výstavbe mnohých rímskych stavieb. Lev X. chcel z Ríma vytvoriť mocenské centrum.
V tomto období sa uplatňuje typ umelca tzv. homouniverzalis – človek univerzálny. Títo umelci boli najviac preferovaný a cenený. Dominujú tri významné osobnosti tohto typu : Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti, Donato Bramante.

Donato Bramante
Na začiatku svojej tvorby pôsobil v Miláne, neskôr odchádza do Ríma do služieb Júliusa II. Bol prevažne architektom a vzory a inšpiráciu hľadal v antických pamiatkach.
Santa Maria della Grazie – nachádza sa v Miláne, vytvoril tu bohatú kupolu, ktorá je členená architektonickými prvkami a je vytvorená nad krížením lodí.
 San Pietro in Montorio – stojí v Ríme je postavený nad údajným miestom ukrižovania sv. Petra.
V roku 1506 ho pápež Július II. poveril výstavbou chrámu sv. Petra, ktorá mala byť postavená na mieste staro-kresťanskej baziliky sv. Petra. Bramante vytvoril centrálny pôdorys ale jeho návrh bol zložitý a nerealizovateľný, Po Bramentem pokračuje v tejto stavbe Raffael, ktorý realizoval len drobné časti tejto stavby. Antonio da Sangallo vytvoril tiež len drobné časti pod kupolou a najväčšiu časť chrámu realizoval Michelangelo. Urobil najvýznamnejšie zásahy a vytvoril konečnú podobu tohto chrám. Zmonumentovalizoval stavbu, odstránil množstvo detailov a vystaval obvodové múry. Nad centrálnym pôdorysom umiestnil kupolu.

Giacomo da Vignola 
Zameriava sa na stavby víl, ktoré rieši jednoduchým spôsobom bez zbytočných dekoratívnych prvkov.

Antonio da Sangalo
Začal výstavbou pápežského paláca Farnese v Ríme. Má jednoduchý pravouhlý pôdorys, nádvorie je obklopené arkádami a v horných podlažiach sú využité pravidelne radené okná  s edikulou (striedanie stĺpu a oblúku). Tento palác dostaval Michelangelo.
Festón – závesná šatka, dekoračný prvok

Architektúra neskorej renesancie

Maniera – je to určitý prehnaný štýl akési mechanické opakovanie prvkov vyznačuje sa komplikovanosťou a individuálnym výrazom. Znamená aj úpadok. Rozlišujeme dva základné prúdy – klasicizujúci – Andrea Palladio v tomto prúde sa využívajú klasické renesančné prvky.
– dynamizujúci – patrí sem Michelangelova neskorá tvorba , vyznačuje sa najmä dynamickosťou, plastickosťou, použitím oblých línií čím sa stáva predzvesťou baroka. Centrom neskoro renesančnej architektúry sú mestá a vidiek. Hlavným druhom architektúry sa stáva vila, ktorej neodmysliteľnou súčasťou sú parky a záhrady so sochárskou výzdobou.

Andrea Palladio – jeho hlavné diela sa nachádzajú vo Vincenze kde vystaval množstvo palácov a víl. Vo svojej tvorbe využíva antické prvky, ktoré prispôsobuje požiadavkám moderného života.
Vila Rotonda – je riešená na symetrickom centrálnom pôdoryse kde na štyroch stranách je  použitý antický portikus so schodiskom a súčasťou je bohatá sochárska výzdoba.
Vila Valmarana – jednoduchý kubický objem bez zbytočných dekoratívnych prvkov.

Sochárstvo
Renesančné sochárstvo preberá niektoré prvky a druhy z obdobia stredoveku ale obohacuje ho o vlastné nové druhy. Zo stredoveku preberá kamenárstvo, ktoré súvisí zo sakrálnou architektúrou a jedná sa o náhrobky a oltáre s náboženskou tematikou. Dekoratívne sochárstvo zameriava sa na dekoratívnu výzdobu architektonických častí interiéru a exteriéru. Renesancia obohacuje tento druh o nové motívy pri čom čerpá z antiky ale vytvára aj osobité renesančné prvky – meandre, štylizácia akántových listov najmä na hlaviciach stĺpov, triglyfy a metopy

Renesančné sochárstvo sa vyznačuje vedeckým prístupom, štúdiom anatómie, umelci sa snažia zachytiť prirodzený pohyb, výraz tváre, gesto a spracovanie odevov. Akt je prostriedkom k vyjadreniu dokonalosti ľudského tela.

Lorenzo Ghiberti
V roku 1401 sa zúčastnil súťaže na riešenie dverí florentského baptistéria. Súperom mu bol Filipo Brunuleschi. Títo dvaja sochári mali vytvoriť svoj sochársky návrh na tému obetovanie Izáka. Súťaž vyhral Lorenzo Ghiberti nakoľko jeho kompozícia bola uzatvorenejšia, prirodzenejšia a vyváženejšia. 
Ghiberti realizuje severné dvere florentského baptistéria. Neskôr dostáva vyhotoviť aj východné dvere baptistéria, ktoré označujeme ako rajské dvere(týmto chcel vyjadriť obdiv k ich dokonalému spracovaniu). Po námetovej stránke vychádza Ghiberti zo starého zákona. Realizuje tu 10 reliéfov pri čom v každom reliéfe zobrazil niekoľko situácií zo života zobrazovaných postáv. Po formálnej stránke sa reliéf vyznačuje dômyselnou kompozíciou aj začlenením na plány. To znamená, že v prvom pláne je použitý vysoký reliéf, v druhom pláne nízky a v treťom pláne hlboký (zapustený). Výjavy : stretnutie kráľa  Šalamúna s kráľovnou zo Sáby...

Donatello (Donato di Niccolò di Betto Bardi)
– je to Ghibertiho žiak pôsobil vo Florencií ale aj Pise, Siene a Padove. Jeho dielo sa vyznačuje realizmom, vyváženosťou, zaujíma sa o psychologickú stránku a vo svojom diele vytvoril celý repertoár ľudských typov na základe psychológie.
Socha Dávida – Je to jeho prvé významné dielo, je z bronzu, v životnej veľkosti. Je to prvý mužský akt po antike. V tejto soche Donatello spája duševnú krásu s eleganciou a ušľachtilosťou výrazu.
Sv. Ján evanjelista – túto sochu vytvoril pre florentský dóm a evokuje staré antické sochy.
Sv. Juraj – zobrazil ho ako sebavedomého rytiera teda ako reálnu ľudskú  bytosť.
Prorok Habakuk – v tejto postave sa odráža zmysel pre naturalistický detail – najmä v plešatej hlave. Túto sochu vytvoril pre florentskú kampanilu tak ako sochy proroka Abraháma a Jermiáša.

Kondotier Gattamelata – 1453 – nachádza sa v Padove je to jazdecký pomník
Spevácka tribúna – reliéfy, prepacovanie všetkých častí, ornamentálne geometrické prvky, dôsledne spracované

Andrea Verrocchio
bol sochár a maliar. Pokračoval v snahách Donatella. Vo svojich dielach sa snaží prepojiť realizmus so psychologickou stránkou.
Neveriaci Tomáš – 1466 – nahcádza sa vo Florencií. Snaží sa nielen o anatomické prepracovanie postáv ale snaží sa tiež vystihnúť moment  kedy sa neveriaci Tomáš presviedča  o zmŕtvych vstaní Ježiša. Pôsobivosť obrazu je komunikáciu medzi Ježišom a Tomášom. 
Bartolomeo Colleoni – jazdecký pomník, Benátky. Na rozdiel od Donattelovho jazdeckého pomníka sa vyznačuje väčšou monumentalitou a živším dynamickým pohybom.

Michelangello Buonarotti
Patrí k sochárstvu vrcholnej a neskorej renesancie. Svojou tvorbou predznamenáva baroko. Študoval vo Florencií v dielni maliara Girlandaia. Pôsobí u rodiny Medici kde sa zoznamuje so starými antickými dielami. Neskôr pôsobí tiež v Padove a neskôr pôsobí v Ríme. Do Ríma ho povoláva pápež Július II., ktorý ho zahŕňa objednávkami. Niektoré z nich neboli dokončené z časových a finančných dôvodu. Stredobodom jeho tvorby  je ľudská figúra, ktorú skúmal po anatomickej stránke, venoval sa aj pitvám, zaoberal sa dynamikou a pohybom ľudského tela, čo sa prejavilo  nielen v sochárstve ale aj v maliarstve. Inšpiruje sa antikou a jeho tvorba prechádza do vlastného osobitého štýlu, ktorý je založený na výraze, dramatickosti, pohybe a monumentálnosti. Postupne jeho diela nadobúdajú čoraz väčšiu expresivitu. Jeho kompozície vychádzajú z trojuholníka avšak postupne sa uvoľňuje a je podriadená pohybu a výrazovej sile.
Boj lapitov s kentaurami–  vytvoril ho ako 15 ročný a inšpiroval sa antickým reliéfom. Tu sa prejavil jeho zmysel pre plastickosť.  
 Pieta – toto dielo je v chráme sv. Petra v Ríme. Vytvoril tu trojuholníkovú kompozíciu, ktorú tvorí postava sediacej panny Márie zahalenej do ťažkej masívnej  drapérie a horizontálne umiestnenej postavy Ježiša Krista. V postave Krista sa snaží vystihnúť charakter tela bez života.
Dávid – je jedným z jeho najvýznamnejších diel. Vytesal ho z poškodeného bloku mramoru vysokého 4m a zameriava sa najmä na anatomickú stránku, využíva kontrapost – prenesenie váhy tela na jednu nohu. Zobrazil Dávida v chvíli keď sa chystá vystreliť z praku pri čom nezobrazuje vrcholný dynamický moment ale moment sústredenia a rozvahy
Michelangelo odchádza z Florencie do Ríma kde je poverený tvorbou náhrobku pre Júliusa II. Tento náhrobok mal byť koncipovaný ako monumentálne dielo a mal obsahovať 40 postáv. Tento náhorobk sa stal príčinou Michelangelovho trápenia a snažil sa ho dokončiť viac ako 40 rokov. Dominantou je postava Mojžiša, ktorá meria cez dva metre  (v nadživotnej veľkosti). Michelangelo sa snažil zobraziť Mojžiša v momente hnevu kedy sa chystá rozbiť dosky 10 prikázaní. Využíva tu skrutkovitý (šraubovitý) pohyb, ktorý označujeme ako figura serpentinata. Ďalšie postavy tohto náhrobku sú postavy Lea a Rachel. Súčasťou náhrobku mali byť aj alegorické postavy víťaz a umierajúci otrok – boli vylúčené.
Náhrobok Medici – Bol vytvorený pre dvoch bratov Juliana a Lorenza. Koncipoval ho ako spojenie architektúry a ľudských figúr. Súčasťou každého náhrobku sú tri postavy v sentrálnej časti je umiestnená postava Juliana a jeho súčasťou sú dve alegorické  sochy deň a noc
Súčasťou Lorenzovho náhrobku sú alegorické postavy súmrak a úsvit
Pieta Palestrína
Pieta Rondanini – je to jeho záverečné dielo. Na tejto piete pracoval niekoľko dní pred  svojou smrťou. Využíva vertikálnu kompozíciu.

Luca Della Robbia
Vytvára terakotové plastiky s glazúrou čím povýšil keramiku na úroveň sochárstva. Jeho učiteľom bol pravdepodobne Ghiberti. K jeho najvýznamnejším prácam patrí spevácka tribúna, ktorá sa nachádza vo Florentskom dóme a je protikladom speváckej tribúny od Donatella. Lucca della Robia tu zobrazil reliéfy spievajúcich a hrajúcich detí.
Typickým pre Robiu sú jeho terakotové madony lemované poľnými kvetmi na ktorých dominuje biela a modrá.

Benvenuto Cellini –
bol to taliansky zberateľ a milovník zlata. Bol medailista aj sochár. Jeho najznámejšími dielami sú Slánka (korenička) a Perseus s hlavou Medúzy vo Florencií.

Giambologna (Jean Bologne)
Letiaci Merkúr
Herkules a Kentaur

Maliarstvo renesancie 

Rozvíja sa v troch základných druhoch:
– nástenné maliarstvo – najčastejšie vo forme fresky a zgrafita
– tabuľová maľba – olejomaľba
– knižná maľba – dochádza k rozvoju knižnej grafiky, pre ktorú má význam vynález kníhtlače v 15. storočí Johanom Guttembergom

Námety – svetské – krajinomaľba, zátišia, náboženské námety, mitologické námety, alegorické a historické námety.
Krajina ako samostatný námet sa objavuje v Nizozemsku a Nemecku v 16. storočí. 
Portrét – portrétovať sa dávali všetky vrstvy

Hlavné znaky Renesančného maliarstva :
-  realizmus – nastupuje v dôsledku vedeckého prístupu umelcov, ktorý sa zameriavajú na štúdium človeka
-  štúdium perspektívy
-  jasná a prehľadná kompozícia – základom je trojuholník
 

Maliarstvo rannej renesancie
Prechod medzi gotikou a renesanciou tvorí Giotto di Bondone – vo svojej tvorbe využíva niektoré prvky, ktoré sú odrazom ranno-renesančného maliarstva – predovšetkým dejovosť, využitie krajiny.

Masaccio
Je to prvý predstaviteľ rannej renesancie. Vo svojej tvorbe nadväzuje na Giotta.
Jeho tvorba sa vyznačuje :
-  monumentálnosťou – vylučuje akékoľvek nepodstatné prvky a zamieta množstvo dekorácií a rušivých momentov,
-  dejovosťou – snaží sa zachytiť dej pomocou rozmiestnenia postáv, zobrazuje ich komunikáciu, pohyb a mimiku.
-  citovosťou – vystihnutie emócií, výrazu a nálady
-  živosťou a prirodzenosťou – snaží sa zachovať prirodzenosť scén a výjavov 
snaží sa plasticky zachytiť objem, využíva modeláciu svetlom a tieňom,  v niektorých obrazoch využíva architektonické pozadie, ktoré podlieha zákonom perspektívy. Sústreďuje sa na náboženskú tematiku.
Ukrižovanie – dominantné sú figúry, obraz je určený pre pohľad zdola
Sv. Peter kriesi z mŕtvych cisárovho syna – individuálnosť postáv
Vyhnanie z raja – 1428, sú to prvé akty v renesančnom maliarstve
Najsvätejšia trojica – využíva persektívu, súčasťou obrazu sú donátori

Fra Angelico
Bol dominikánskym mníchom, ktorý sa venoval tvorbe fresiek a oltárnych obrazov. Jeho hlavným pôsobiskom bol kláštor Sant Marco vo Florencií – najvýznamnejšie diela. Jeho tvorba sa vyznačuje citlivým zachytením náboženských výjavov, ktoré majú poetickú atmosféru a sú zaliate zlatistým svetlom. Používa jemnú a čistú kresbu, jemné prechody svetla a tieňa a snaží sa zachytiť citovú atmosféru. K jednotlivým výjavom na horizontálnych okrajoch obrazu umiestňuje text alebo miniatúrne obrazy s výjavmi zo života zobrazovaného.
 Nedotýkaj sa ma (Noli me Tangere) – nachádza sa v kostole Sant Marco vo Florencií, 1437
Zvestovanie
Klananie sa troch kráľov
Judášov bozk

Filippo Lippi
Bol mníchom sústreďuje sa na náboženskú tematiku, na zobrazenie priestoru a štúdium ľudského tela. Využíva dekoratívne prvky a bohato riasené drapérie. Ako prvý začal maľovať tzv. tondá – obrazy kruhového formátu.
Zvestovanie
Videnie sv. Bernarda
Madona s dieťaťom

Domenico Ghirlandaio
Sústreďuje sa na náboženské výjavy, ktoré aktualizuje. Portréty svätcov pretvára na portréty vtedajších konkrétnych osobností.
Klaňanie sa troch kráľov
Portrét starca s vnukom

Piero della Francesca
Pôsobil v Urbine. Bol aj teoretikom – napísal teoretický spis o perspektíve. Vo svojej tvorbe kladie dôraz na vzťah priestoru a plastických prvkov a vzťah farby a svetla.
Madona milosrdenstva (Madonna misericordia)
Kristov krst
Bičovanie Krista
Konštantínov sen
Oltár z Bréry –Tento obraz riešil ako monumentálnu kompozíciu, v ktorej náboženské postavy umiestnil do plastickej renesančnej architektúry.  V popredí umiestnil postavu Urbinskeho vojvodcu ako objednávateľa obrazu.
Portrét vojvodu a vojvodkyne z Urbina – snaží sa vystihnúť realistické tvary a využíva krajinu a architektúru v pozadí. Neprikrášľuje.

Andrea Mantegna
Dôkraldne študoval prespektívu zobrazuje sa na zobrazenie preistoru a na dramatické perspektívne skratky. Bol autorom prvých nástropných iluzívnych malieb.
 Kristus na olivovej hore – perspektívne zachytenie, skratky vo figúre a v krajine.
Smrť panny Márie
Sv. Sebastián

Sandro Botticelli
Je vrcholný predstaviteľ ranno-renesančného maliarstva. Narodil sa vo Florencií kde aj pôsobil. Bol intelektuálne založený, priatelil sa s básnikmi a jeho záujem o poéziu sa presúva aj do jeho tvorby. Inšpiroval sa mytológiou a literatúrou. Venuje sa aj náboženským a alegorickým témam či portrétu. Po výtvarnej stárnke je pre neho charakteristická kresebnosť a línia je základným stavebným prostriedkom. Prepracúvava všetky časti obrazu, používa rozviate bohato riasené drapérie. Vytvoril osobitý typ ženskej krásy, ktorý sa vyznačuje nežným melancholickým výrazom. Podlhovastou tvárou, smutnými mandlovitými očami, vystúpenou bradou a dlhými rozviatymi vlasmi. Inšpiráciou pre tento ženský typ mu bola Simonetta Vespucci.
Zrodenie venuše – spracoval tu mytologický motív, namaľovaný pre Villa di Castello Lorenza Medici. Námet čerpá z antickej mitológie z veršov humanistického básnika Poliziana. Dielo nezobrazuje vlastný zrod Venuše ale jej príchod k brehu. Smer jej udávajú alegorické postavy vetrov Zefyrov vanúcich zľava. Na brehu ju víta bohyňa Hóra v podobe mladej dievčiny vychádzajúcej z hája vavrínových stromov. Obraz mal, rovnako ako Primavera, poslúžiť oslave vládnuceho rodu Mediciovcov. K tomu smerovala skrytá symbolika – vavrínové stromy (mediciovský symbolický ker); osobu samého Lorenza di Pierfrancesca zasa symbolizujú ruže, padajúce a plávajúce po morskej hladine (symbol rozkvetu Florencie nástupom Lorenza k moci).
Primavera – sparoval tu alegorický motív jari. Ústrednou postavou je Venuša, v blízkosti ktorej rozvíja jednotlivé figurálne motívy v prírodnom prostredí.
Pallas Aténa a kentaur – spracoval tu mytologický námet, ktorý zároveň môže znázorňovať alegóriu duševnej a fyzickej krásy
Venuša a mars  
Zvestovanie
Ukladanie do hrobu
Madona s knihou

Maliarstvo vrcholnej renesancie
Je založené na výdobytkoch rannej renesancie. Umelci sa zameriavajú na anatomickú stránku zachytenie objemu a priestoru, zachytenie emocionálnej stránky, venujú sa psychologickej stránke človeka. Realizujú sa prvé pitvy, na ktorých sa skúmajú nielen vonkajšie ale aj vnútorné strany.
Sfumato – maliarska technika, pri ktorej maliar prekrýva priesvitné vrstvy farby, aby vytvoril  zjemnený priestorový dojem hĺbky, objemu a tvaru. Mieša pri tom farebné tóny tak jemne, že nie sú vidieť žiadne farebné rozhrania a kontúry. Celá maľba tak získa dojem jemného, akoby dymového oparu. Sfumatu nie je len prostriedkom na vyjadrenie svetla a tieňa, umocňuje tiež atmosféru obrazu a jeho gradácia nám pomáha vnímať vzdialenosť teda pomáha perspektíve.

Leonardo da Vinci
– bol Homo univerzalis, venuje sa takmer všetkým oblastiam umenia a vedy. Jeho maliarska tvorba je podložené dôkladnými teoretickými štúdiami. Okrem anatómie sa venoval mechanike, optike, prírodným vedám, psychológii a filozofii.
Zanechal množstvo spisov a maliarskych náčrtov, z ktorých čerpali umelci v nasledujúcich obdobiach. Narodil sa vo Florencii, istý čas pôsobil v Miláne a Ríme, koniec života strávil na dvore francúzskeho kráľa. Základom jeho kompozície je trojuholník a vytvára vlastný ideál v umení, v ktorom sa spája krása, elegancia, proporčnosť a súmernosť. Spracováva široký okruh námetov svetské, náboženské, mytologické, alegorické a venuje sa aj portrétovaniu. Ako maliar mal mnoho nasledovníkov a jeho dielo bolo často kopírované. Pred prípravou všetkých jeho diel boli dôkladné štúdie anatómie, mimiky a gesta človeka.
Kristov krst – je to prvý doklad jeho tvorby, namaloval tu len časť tváre aniela, ktorá sa vyznačuje jemnejšími črtami. (je to dielo Andrea del Verochia)
Zvestovanie – ide o klasický náboženský výjav, celý výjav umiestňuje do renesančného prostredia, využíva tu lineárnu perspektívu
Madona s klincom – využíva tu typické prvky, narába so sfumatom a madonu zobrazil ako vznešenú aristokratku. Priestor je vyjadrený pomocou otvorených okien v pozadí, v ktorých zobrazil krajinu.

Madona Benois
Klananie sa troch kráľov
Sv. Hieroným
Madona v skalách
Sv. Anna Samotretia
Posledná večera – freska zachovaná v kláštore Santa Maria della Grazie v Miláne. Veľmi rýchlo podľahla vplyvu času pretože Leonardo tu použil experiment počas maľovania. Ide o mnoho figurálnu kompozíciu, v ktorej sa snažil vyjadriť moment kedy je človek schopný zradiť. Celý výjav sa odohráva v renesančnom interiéry. Ústrednou postavou je Ježiš
Dáma s hranostajom – upriamil sa na zobrazovanú postavu, ktorej aristokratický výraz nenarušil krajinárskym pozadím.
Mona Lisa – v minulosti sa volal tento obraz La Gioconda , využil tu sfumato. Využíva krajinársky motív, záhadný úsmev,
Léda – mytologický motív
Autoportrét
Vitruvian man – dokonalé spojenie zeme a vesmíru, štvorec je zem a kruh je vesmír.
Dáma z Lichtenštajnska – Ginerva Bencci

Raffael Santi
Pôsobil aj ako architekt, pochádza z Urbina, neskôr pôsobil vo Florencií. Najväčšiu časť svojho života strávil v Ríme v službách pápeža. Využíva čisté trojuholníkové kompozície a jeho tvorba je podložená dôkladnými štúdiami. Jeho typickým znakom je použite čistej, jasnej farebnosti. Venuje sa olejomaľbe a nástennému maliarstvu. V olejomaľbe sa venuje najmä náboženskej tematike a portrétu. Bol jedným z najobľúbenejších portrétistov. V portréte kladie dôraz na realizmus a fyziologickú podobu portrétovaného ale aj duševnú stránku.
Portrét Agnola Doniho – florentský obchodník

Portrát Baltasara Castiglioneho – obchodník

Náboženské motívy :
Madona veľkovojvodu – elegancia, vznešenosť
Krásna záhradníčka – výjav Panny Márie s Ježišom a Jánom Krstiteľom
Sixtínska madona – dielo namaľované pre pápeža Sixta IV., typický Rafaelový anjelici.

Mytologické motívy :
Tri grácie – vyniká jednoduchosťou kompozície, čistou farebnosťou a modeláciou
Na doporučenie Bramatneho odchádza Raffael do Ríma kde pôsobí až do smrti. Najvýznamnejší súbor prác sa nachádza vo Vatikánskom paláci, kde sa venuje výzdobe niekoľkých siení. Najvýznamnejšie diela sú 4 alegórie – náboženstvo, umenie, filozofia, moc. Filozofia (Aténska škola) – Najvýznamnejšie, ústrednými postavami sú Platón a Aristoteles. Symbolický význam majú ich ruky – kýmplatón vystiera rukou ukazuje nahor, čo máme chápať ako odkaz na jeho svet ideií, Aristoteles vystiera pravú ruku dopredu čo poukazuje na svet reálnych vecí. Pozadie tvorí monumentálna architektúra, ktorá je inšpirovaná Bramanteho renesančnou tvorbou. V postavách ďalších filozofov sportrétoval Raffael svojich súčasníkov, v postave fylozofia Herakleita zobrazil Michelangela, Platón – Leonardo. Na schodoch pred Platónom a Aristotelom leží starogrécky filozof Diogénes predstaviteľ kynizmu – za základ šťastia pokladali opovrhovanie spoločenskými normami, odmietanie bohatstva a slávy, držali sa viacerých zásad napr.: „Čím múdrejší je človek, tým menej potrieb má.“
Dišputa – alegória náboženstva, kde významné náboženské osobnosti meditujú nad sviatosťou oltárnou.
Parnas – alegória umenia, zobrazil ju v antickom duchu, Apolón s múzami.
Cnosti – alegória cnosti
Dejiny pápežstva – ide o 4 nástenné maľby, v ktorých zobrazuje výjavy z histórie kresťanského náboženstva.
Požiar Borga – v stupňovitej kompozícií využíva dynamiku ľudskej figúry, zachováva anatómiu a pestrosť farieb.
Tieto fresky sa stali základom a vzorom dekoratívnej historickej maľby. 

Michelangelo Buonarotti
Je považovaný za otca manierizmu a svojou tvorbou predznamenáva barok. Jeho maliarska tvorba je založená na sochárskom a plastickom cítení. Prejavuje sa tu jeho zmysel pre anatómiu, pohyb, monumentálnosť. Využíva iluzívne prvky a premyslené kompozície.
Svätá rodina – patrí k jeho prvým obrazom, je to tondo – obraz kruhového tvaru, prepojil tu kresťanský námet s antickým charakterom – Ježiša, Máriu a Jozefa zobrazil ako svalnaté aténske figúry. V pozadí umiestnil figúry nahých antických mladíkov.
V roku 1508 ho pápež Julius II. povoláva do Ríma, kde ho okrem vyhotovenia náhrobku a dostavby chrámu sv. Petra, poveruje výzdobou Sixtínskej kaplnky.
Hl. motívmi sú výjavy zo starého zákona, ktoré sa nachádzajú v hlavných poliach a po stranách sú doplnené postavami prorokov, sibýl a ďalšími postavami zo starého zákona.
Michelangelo doplnil figurálne motívy iluzívnymi architektonickými prvkami. Tým osamostatnil a vyčlenil jednotlivé figúry.
Hl. časť klenbového pola tvorí 9 obrazov :
Stvorenie sveta
Adam a Eva
Noemova Archa
Stvorenie slnka a mesiaca
Vyhnanie z raja
Potopa 

Počet postáv sa v smere od vstupu postupne zmenšuje.
O 20 rokov neskôr bol poverený výmaľbou čelnej steny, kde zobrazil motív posledného súdu. Centrom tohto výjavu je Boh ako sudca, pri ktorom kľačí Panna Mária. V hornej časti anjel mení atribúty kresťanského umučenia (kríz, tŕňová koruna, stĺp). V spodnej časti zobrazil očistec a peklo. Prievozník Cháron (dole na pravo) preváža duše zatratených do podsvetia.  

Maliarstvo neskorej renesancie – Manierizmus

V tomto období sa maliarstvo vyznačuje komplikovanosťou v kompozícii a nadsadením emocionálneho výrazu.

Correggio
Nadviazal na Leonardove sfumato pri čom sa snaží o mäkkosť obrysov, jemnú modeláciu svetlom a tieňom, záujem o ľudskú figúru a v tvárach sa snaží vystihnúť emocionálny výraz.
Svätá noc – osvetľuje prudkým svetlom hlavný výjav
Noli me tangere
Danaé
Jupiter a Ió
Antiopin sen
Venoval sa aj tvorbe iluzívnych fresiek

Benátske maliarstvo

Je to samostatný druh v renesančnom maliarstve
V 16. storočí tu prosperuje obchod, ekonomika a hospodárstvo čo má výrazný vplyv na rozvoj kultúry a umenia V benátskom maliarstve sa kladie dôraz na farbu, ktorá je hlavným výrazovým prostriedkom

Giorgione (Georgio de Castelfranco)
– ako prvý položil základy benátskeho maliarstva – najmä senzualizmu a lyrickosti (náladovosť, pocity, výraz). Zomrel veľmi mladý takže z jeho tvorby poznáme len niekoľko diel a dodnes je sporné aj autorstvo niektorých z jeho diel. Nespracováva klasické renesančné témy ale zobrazuje námety dovtedy neznáme, v ktorých je ťažko určiteľná konkrétna situácia. Kladie dôraz na prepojenie človeka a prírody a príroda tvorí rovnocenný prvok s figúrou
Búrka ­– prepája tu niekoľko vzťahov – vzťah matky a dieťaťa, muž a žena, človek a príroda,
Koncert v prírode – neskôr sa týmto dielom inšpiroval Eduard Manet, Giorgione sa tu snaží o dosiahnutie harmónie človeka a prírody. Na obraze vidíme dve mužské figúry oblečené do renesančného odevu a dve nahé ženské postavy evokujú výjav antickej mytológie.
Tri obdobia života   

Tizian (Tiziano Vecelli/o)
– bol považovaný za najväčšieho benátskeho maliara a predstavuje vrchol benátskej farebnosti a atmosferickosti k čomu pridáva aj záujem o psychologickú stránku. Po žánrovej stránke je maliarom renesančným ale po stránke farebnej zasahuje do baroka. Bol žiakom Giorgioneho a dokončil niekoľko jeho diel. Celý život prežil v pracovnom nadšení a ako prvý získal titul maliarske knieža. Bol vyhľadávaným maliarom, zahŕňaný množstvom objednávok. Na popredné miesto vo svojej tvorbe kládol farebnosť. V začiatkoch jeho tvorby využíva jasné žiarivé farby, postupne však paleta tmavne a používa tóny zlatých, hnedých, červených až čiernych odtieňov. V portréte sa sústreďuje na niekoľko hlavných prvkov.
V rannom období jeho tvorby sa venuje mytologickým a náboženským motívom.
Kristov krst
Láska nebeská a láska pozemská – alegória
Bakchanálie
Toaleta mladej ženy
Bakchus a Ariadna
Retabulum rodiny Pesarovcov  – 1526
Karol V. so psom – španielsky kráľ
Urbinská venuša

Portrét Pavla III. so synovcami
Portrét Karola V. na koni
Portrét cisárovnej Izabely – manželka Karola V.
Eleonóra Gonzagová
Venuša z organistom – mytologický námet
Danaé prímajúca zlatý dážď – Danaé mytologická postava – mala za úlohu naplniť studňu vodou
Venuša zaväzujúca oči Amorovi
Autoportrét – zobrazil sa veľmi úsporne – tmavo a neprezdobene, zobrazil sa so štetcom ako sústredeného umelca.
Kladenie do hrobu – realisticky, neprikrášľuje
Snímanie z kríža  – prepája náboženský výjav s renesančnou architektúrou

Jacop Tintoretto
bol synom garbiara a prezývali ho farbiarik, bol vynikajúci kresliar a obdivoval Tizianovu farebnosť. Na stenu si údajne napísal – Michelangelova kresba, Tizianova farba. Obrazové prvky zobrazuje do dynamických diagonálnych kompozícií, má obľubu mnoho figurálnych kompozícií. Figúru zobrazuje v najrôznejších pohyboch, dramatických gestách, využíva perspektívne skratky a sústreďuje sa na výraz tváre.
Nájdenie ostatkov svätého Marka
Venuša a Mars prekvapení Vulkánom – obľúbené prepojenie mytológie a reálneho prvku
Zuzana a starci  
Žena s odhalenými prsiami
Vraždenie neviniatok
Bitka Turkov s kresťanmi
Svätý Juraj s drakom

Paolo Veronese
Pochádzal z Verony. Na rozdiel od Tintoretta je zameraný na čistejšiu kompozíciu a statickejšie zobrazenie figúr. Maľuje mnohofigurálne výjavy s bohatým architektonickým riešením alebo prírodným pozadím. Má záľubu v zachytávaní dekoratívnych prvkov či už na odevoch alebo v architektúre. Prepracovanosť všetkých detailov dosahuje vznešený a dôstojný výraz scén. Maľuje svojich súčasníkov zo všetkých spoločenských vrstiev. Všetky námety aktualizuje a rieši ich v pompéznom renesančnom duchu.   
Využíva jasnejšiu farebnosť a kompozície sú akoby zaliate slnkom čím zdôrazňuje bohatstvo a nádheru jednotlivých prvkov.
Svadba v Káne Galilejskej – ide o náboženský výjav, ktorý umiestnil do svetského renesančného prostredia. Ide o mnohofigurálnu kompozíciu a v pozadí využíva bohatú renesančnú až barokovú architektúru. V spodnej časti je ústrednou postovaou Ježiš a Mária, ktoré sú umietnené v centrálnej časti, pričom svojou jednoduchosťou až zanikajú medzi bohato oblečenými benátčanmi. V popredí zobrazil skupinu hudobníkov, ktorý predstavujú Tiziana, Tintoretta a seba samého Veroneseho. (Zisti ktorý je ktorý).
Hostina v Léviho dome – náboženský výjav, ktorý aktualizuje – renesančné prostredie, odev a v osobách sportrétoval svojich súčastníkov. Výjav obohatil o postavy šašov, vojakov – postavy nedôstojné pre tento výjav.
Mars a Venuša prekvapený Amorom
Nájdenie Mojžiša
Ester pre Asuerom

El Greco
Pochádza z Grecka narodil sa na Kréte. Svoju tvorbu zahájil v Benátkach. Potom pôsobí v španielsku kde sa usadil v mestečku Toledo. Svojou tvorbou nadväzuje na byzantské umenie.
Počas pobytu v Benátkach nadoúda jeho diela dramatickosť, expresívnosť až mystický charakter. Dominantným prvkom jeho tvorby je figúra, ktorá výrazne revitalizuje a štylizuje- Pomocou svetla a tieňa a zaujímavých farebných odtieňov zdôrazňuje plastickosť a modeláciu objemov. Typizuje tvár, čo je dôslekom vplyvu byzantského umenia v ktorm dominuje veľké prenikavé oči. Zo začiatku využíva jasnú škálu farieb, ktorá sa postupne mení na sivo modré hnedé až čierne odtiene. Dinamiku jeho kopozícií podporuje várzaný rukopis. Pastózne nánosy farieb a dynamické ťahy štebca. Svojím expresívnycm prejavom tvarov a plastickou štylizáciou nadsadenosťou tvarou a dramatickým várazom sa stal jedným z predchodcou smeru 20. stor, expresionizmu. Vo svojej tvorbe sa venuje najmä náboženskej tematike.
Vyzliekanie Krista – 1579 vertikalizuje Krista
Sv Trojica
Šlachtic s rukou na prsiach
Pohreb grófa Orgaza –  v spodnej časti je umiestený reálny výjav a v hornej časti je to spojenie s náboženským výjavom kedy grófa prijímajú do nebies.
Sv. Ondrej a sv. František –  Ondrej kríž v tvare X
Sv. Jozef s Ježišom
Sv. Martin so žobrákom – aktualizuje
Zvestovanie
Portrét mladého maliara –
Z mŕtvych vstanie
Nanebovzatie Panny Márie
Sv. Bartolomej
Laukoón – bol Apolónov kňaz v Tróji, ktorý varoval trojanov pred vpustením trójskeho koňa za hradby. Neverili mu a preto bol so svojimi synmi udusený hadmi.  Vpozadí zobrazil mesto Toledo.
Sv. Šebastián
Klanie sa pastierov
5 pečatí apokalipsy
Sv. Ján
Sv. Pavol
Sv. Peter

Nemecká renesancia
Nemecko je v tejto dobe zmeitané náboženskými a politickými vojnami, je rozdrobené na malé kniežatstvá a štáty. Veľký vplyv na umenie má reformácia (fylozofia Martina Luthera) a vynález kniíhtlače, 1447 rozvoj knižnej grafiky.

Albrecht Altdorfer
Považovaný za najromantickejšieho maliara v Nemceku. V rannom období tvoril mnohofigurálne scény, ktoré sa dohohrávajú v monumentálnej panoramatickej krajine. Dôležitú úlohu zohráva osvetlenie, ktoré vyžaruje nebeské výšiny. Nebo v jeho tvorbe zaberá veľkú časť obrazu. Neskôr sa venuje menej figurálnym kompozíciám, v ktorých zdôrazňuje dej na úkor prostredia.
Alexandrova bitka 1528 – húfy bojovníkov bojujú v jazernatej krajine,nad ktorou sa výria marky, čo výjavu dodáva dramatickosť.
Loh a jeho dcéry

Loh a jeho dcéry – Albrecht Altdorfer

Matias Grünwald 
považovaný za maliara jedného diela
Isenheimský oltár – nachádza sa v kostole Sv. Antone v Iseenheime. Centrálnym výjavom je ukrižovanie Krista má výrazne expresívny až dramatický charakter. Kristus je zobrazený naturalistickým spôsobom s kŕčovito stiahnutými rukami a početnými ranami. Po stranách krížsa nachádzajú postavy. Na pravej strane Ján Krstiteľ s baránkom. Na ľavej kľačí Mária Magdaléna, Mária a sv. Ján

Albrecht Dürer
Narodil sa v roku 1471. Za mladosti sa využil za zlatníka. V skorom veku pracoval na ilustráciách, prevažne drevorytoch. Absolvuje cestu do Benátok, kde sa inšpiruje Talianskymi maliarmi ako Belini, Mantegna. Z ciest sa bracia v 1495. Vzniká cyklus 15 drevorytov pod názvom Apokalypsa. Grafické listy ako umelecké diela boli dostupné širokej verejnosti. Majster bežne vytváral kresby, drebority potom zhotovila jeho rytická dielňa. Panuje domienka, že Dürer sám vytvoril  celý ciklus a tým je originálny. Dominuje text jana evanjelistu
Druhý cyklus grafík, ktorý zhotovil je život Panny Márie 1505 savydáva na svoju 2. cestu do Benátok. Tam mal iné postavenie než na severe kde bol umelec skôr ako remeselník. Vplyvy Talianskej renesancie na jeho diela cítiť v pilnej tradíciu severskej kresby, ktorú dopĺňal jasnou farebnosťou a čistou kompozíciou. Náboženské témy, portréty sú aj novým výrazom umelca na severe. Najslávnejší je autoportrét v kožuchu.  Obraz zodpovedá ikonografickému zobrazeniu Krista. Maľuje aj pre cisára Maximiliana I. a z toho obdobia je známa podobizeň cisára s granátovým jablkom – symbol jednoty. Maľoval aj portrét jeho nástupcu Karola V. Ukržiava kontakty s humanistom Erasmom Rotterdamským, ktorého stvárnil v medirytine. Pred Dürerom medirytina ako technika nebola rozšírená v severských krajinách. Umožňovala umelcovi presnejšiu kresbu ako drevoryt. Jeho doterajšie grafiky ako apokalypsa alebo život Panny Márie boli drevoryty.
Klaňanie troch kráľov (1504)- čistá kompozícia a jasé farby preiznavajú vplyv talianskej renesancie a anjmň Beliniho s ktorým sa osobne stretol.
Ružencová slávnosť – (1506) – Vznikla na objednávku mecenášov počas pobytu v Benátkoach. Zobrazuje slávnosť propagovanú domonikánmi. V kompozícii je začlenená postava sv. Dominika. Využiva symboliku ruže, ktorú rozdáva Mária s Ježiškom. Ela znamená raodsť, červená trpenie Pána. V pozadí umelec zobrazuje seba. Anjel pod trónom madony je kompozíciou z Beliniho obrazu.
Adam a Eva (1507) – jedno dielo je maľba na doske, jedno je medirytina. Umelec inšpirovaný renesanciou sa snaží o dosiahnutie definície proparcií ľudského tela. Telá sú úmyslene natiahnuté hlava sa mesti 9krát do výšky tela. Medirytina Adam a Eba je strašia plná detailov, olejomaľba vzniká na základe skúsenosti z Benátok. V kompozícií odstránil detaily a snaží sa o dosiahnutie ideálu tela.
Dürer sa dosť venoval teorietickej činnosti písal traktáty o proporicách a prespektíve. Všetky monogrami podpisoval inickálmi AD.
Uctievanie sv. Trojice (1511) – Tipocká renesančná centrálna kompozícia jedná sa o alegóriu alebo podstu nemeckému katolicizmu.  V dave zobrazil svätcov a tiež portréty ľudí z maliarovho života.
Melanchólia – medirytina, mala predstavovať nezmyselné a prané ľudské intelektuálne a umelecké úsilie. V kompozíci je postava anjela s krúžidlom v ruke obkopená rôznymi predmetmi, na meranie, archytektonické a podobne. Jedna téza ako si vykladať melancholiu za Dürerovho života často pomenovali stav umelca melanchóliou, kedy tvoril. Majstrovsky narába so svetlom a celú kompozíciu pokryl do kovového lesku.
Rytier diabol a smrť – Kompozícia troch postáv. Dominuje tu rytier na koni. Je alegóriu putovania a vytrvalosti rytiera, na ktorého v pozadí číha smrť a diabol.
Sv. Hieronym
4 apoštoli – olejomaľba na dreve 1.krídlo zobrazuje sv. Jána a sv. Petra, 2. krídlo sv Mareka a sv. Pavla. Ide o rozmernú maľbu na drevenej doske určenú pre Norinberskú radnicu. Panuje domienka, že tabule boli planované ako bočné maľby k oltáru ku ktorého realizácií nedošlo. Kresby apoštolov vznikali v skorších rokoch ale maľbu zrealizoval ku koncu žiovota. Maľba vzniká v dobe Martina Luthera kedy v krajine preniká protestantizmus a náboženské nepokoje. Téma apoštolov má svoj náboženský a filozofický odkaz.
V roku 1528 v norimbergu zomiera.

Hans Holbein (1497-1498)
O jeho živote sa vie veľmi málo. Preslávil sa portrétmi osobností kultúrneho a politického sveta Európy počas reformácie. Počiatky tvorby sú v meste Bazilei, kde ilustruje výtlačok Erazma Noterdamského . Chváli bláznovstvá. Venoval sa dekoráciám budov
Mŕtvy Kristus – (1521) – umelec sa inšpiruje tvorbou Grünevalda.
Humanistický prístup k náboženským výjavom pramení z priateľstva s humanistom Erasmom Rotererdamským, ktorý sa usadila pôsobil v Bar...
Erasmus Roterdamský – (1523) – pôvodne ho mal portrétovať Dürer ale k realizácii nedošlo.
V Európe počas reformácie sa tiež rozpútava obrazoborectvo kedy diela padajú z obeť. Holbein cestuje do Anglicka 1523. Je to jeho 2. cesta. Venuje sa hlavne portrétom, získava titul dvorného maliara Henrich VIII.
Vyslanci (1533) – Jedná sa o dvoj portrét v životnej veľkosti. Podlaha na obraze je reálna vytvorená umelcom pre Westmintské opáctvo. Predmety v pozadí majú symbolickú funkciu. Sú tu tiež skryté odkazy na deň a čas kedy sa vyslanci stretli. Čas na slnečných hodinách vytepané čísla na rukoväti meča vyslanca. Hádankou je anamorfóza (premena) lebky, ktorá znamená márnotratnosť života.
Portréty Henrich VIII. (1536 – 1537) – mali dodať lesk vladárovi. Pre Hobaina je tipické jednoduché pozadie bez detailov kedy portrét pôsobí ako královksá ikona. Silueta je zvňčšená – ramená az vychádzajú z formátu.
Mladší portrét vladára – je ukážkou detalného spracovania odevu.
Okrem portrétov sa podielal na archytektonických návrhoch , keoráciách a návrhoch pre vladára.
Portrét Jane Seymour – bola dvornou dámou Kataríny Avignonskej, Anny Bolemiovje a potom sa stala manželkou vladára. Portréty sú príkladom ako umelec dáva dôraz na ruky.
Umelcov Autoportrét – namaľoval ku koncu života v tomto období panuje v Londíne morová nákaza a je možné, že umelec zomrel na mor. Dátom smrti nie je známi.
 
Lucas Cranach
Považovaný za zakladateľa Podunajskej školy, ktorá sa vyznačovala optimistickým pohľadom na svet dôrazom na dekoratívne prvky a dekoratívne štylizovné motívy. Vo vrcholnom období spracováva náboženské témy aletakteiž aj mytologické témy a venuje sa aj portrétu. Dôraz kladi na hladkú jemnú modeláciu na jemné podanie všetkých prvkov v obraze. Vytvoril osobytný ty ženskej krásy – maľuje útle ženy s okrúhlou tvárou, mandlovými očami a nežným výrazom – úsmevom v tvári.
Odpočinok na úteku do Egypta – snaží sa o dokonalé spojenie človeka a prírody (skôr rozprávkový nádych ako realita).
Torgavský oltár – náboženský výjav, umiestnené do renesančného prostredia
Mária magdaléna s nádobkou na voňavku – prepojenie sprírodou, aktualizuje výjav

Nizozemské maliarstvo
Jedná sa o oblasť Holandska, ktoré preberá Talianske umelecké vplyvy z Nemecka a umeleckým centrom sa stávajú Antverpy.

Hieronymos Bosch  
Pochádzal z maliarskej rodiny. Začínal ako maliar miniatúr. Jeho maliarska tvorba sa sústreďuje na kritiku spoločnosti a človeka. Poukazuje na ľudské neresti, ľahkomyseľnosť a všetky nebezpečenstvá, ktorým je človeka pre svoju povahu po celý život vystavovaný. Vo vrcholnom období sa zameriava na tému posledného súdu, ktorý chápe ako prirodzený trest za nemravný život človeka – za túto nemravnosť musí človek pykať v pekle.
Maľuje najrôznejšie námety náboženské, svetské, mytologické. Inšpiráciou mu bola stredoveká literatúra. Jeho diela sú akousi zmesou fantastických a nereálnych motívov, ktoré sa neskôr stali predzvesťou surrealistického maliarstva
Záhrada pozemských rozkoší – jedná sa o triptych (tri časti), ktorého ústrednou témou je zmyselnosť a smrteľné hriechy. V tomto diele spája rôzne erotické motívy, ktoré sa odohrávajú v imaginárnej fantastickej krajine. Súčasťou sú zaujímavé objekty a fantastické prvky, ktoré evokujú 20. storočie. Pravé krídlo triptychu tvorí peklo – opäť sa tu uplatňuje fantázia. Ľavé krídlo – stvorenie Adama a Evy – vybájnená krajina, svojským spôsobom zobrazuje náboženský námet.
Tabuľa so siedmimi smrteľnými hriechmi ­– humorným spôsobom opisuje ľudské slabosti, výjavy sú umiestnené okolo centrálneho Božieho oka. Súčasťou je nápis Boh všetko vidí.

Pieter Bruegel
Žil v Antverpách neskôr v Bruseli. Počas svojho pobytu v Taliansku sa venoval štúdiu renesančných majstrov. Je výrazne nadčasový po výrazovej aj obsahovej stránke. Považuje ho za dokumentaristu svojej doby a vidieckeho života. Vychádza z pozorovania jednoduchých vidieckych ľudí. Preslávil sa ako maliar ľudových typov. Zobrazuje človeka ako člena určitej spoločnosti, v jeho každodennej činnosti, bez idealizácie a prikrášľovania – vychádza zo skutočnosti takej aká je. Každú postavu zobrazuje v pohybe pri akejkoľvek činnosti – práca, hra, tanec, oddych. Venuje sa davovým a mnohofigurálnym scénam, ktoré obohacuje o panoramatickú krajinu. Má záľubu v intenzívnych farbách avšak najčastejšie prevládajú zemité odtiene. Breugel sa venuje 4 okruhom tvorby – 1) ľudové výjavy – sú to väčšinou mnohofigurálne kompozície s množstvom ľudových scén. Inšpiráciu čerpá s ľudovej slovesnosti a dôraz kladie na tradície. Detské hry
2) náboženské výjavy – témy aktualizuje
3) krajinárske motívy – netvorí samostatný námet v diele ale vždy je doplnená niekoľkými postavami, snaží sa vystihnúť harmóniu medzi človekom a prírodou. Návrat čried
4) vojnové výjavy –
 
Česká renesncia

Giuissepe Arcimboldo
Bol taliansky manieristický maliar, návrhár kostýmov a inžinier. Uprostred 16. storočia debutoval s mladíckymi prácami v rátane návrhov pre okná a tapisériami pre katedrály v Miláne a Monse a freskami pre katedrálu Como. Najdôležitejšie diela namaľoval počas pôsobenia na dvore cisára Maximiliána II, kde zastával funkciu dvorného portrétistu, neskôr na dvore jeho syna Rudolfa II., ktorý sídlil v Prahe a ten mu udelil titul AR. Rudolfa II. preslávila po celej Európe veľkolepá zbierka obrazov. Patrili tam diela od Tiziana, Leonarda da Vinci či od Durera a obrazy od Arcimbolda. Táto zbierka bola rozkradnutá počas tridsaťročnej vojny. Arcimboldo vynašiel typ podobizne skladajúcich sa z maľovaných zvierat, ovocia a predmetov komponovaných do podoby ľudskej hlavy. Vytvoril cykly 4 ročné obodbia a známi portrét Rudolfa II, ktorého stvárnil ako rímskeho boha pravidelného striedania ročných období. Arcimboldo sa venoval aj klasickému portrétovaniu ale žiadne jeho klasické diela sa nezachovali. V roku 1587 sa Arcimboldo vrátil do Milána ale stále zostal v kontakte s cisárom. Ku koncu života mu poslal výstredný portrét v podobe boha Vertuma. Najslávnejšou Arcimboldovou kresbou je jeho portrét, ktorý prezrádza zmysle pre noblesu, tajomnosť a pýchu.