Cieľ, predmet, obsah a formy umenia

Spoločenské vedy » Umenie

Autor: sp-prace (16)
Typ práce: Referát
Dátum: 11.05.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 973 slov
Počet zobrazení: 15 768
Tlačení: 681
Uložení: 644
Cieľ, predmet, obsah a formy umenia
 
- Zmyslom umenia, povedané veľmi stručne, je vytvoriť niečo krásne. Krásu treba zažiť. Za krásne predmety - objekty označujeme tie, ktoré sú alebo môžu byť vnímané ako krásne. Predmetom umenia sú teda estetické hodnoty skutočnosti. Estetickú hodnotu nadobúdajú všetky javy predmetnej skutočnosti, ktoré sa pracovnou činnosťou človeka stali súčasťou života spoločnosti. Predmet umenia je svojím pôvodom a obsahom ľudský a spoločenský. Stáva sa ním to, čo pre spoločnosť - tvorcu umeleckého diela nadobudlo ľudský význam. Činnosť človeka, ktorý vytvára novú vec pomocou pracovných nástrojov, má vždy určitý uvedomený cieľ. Predmety, ktoré vytvoril človek (sekera, stôl, dom alebo stroj), sú poznačené nielen jeho fyzickým úsilím, ale aj určitou ľudskou myšlienkou. Na každej veci, ktorú človek vyrobil, je pečať doby, v ktorej vznikla. Vytvorená vec nám poskytuje obraz života ľudí určitého obdobia. Umelecký predmet, vec a konkrétne umelecké dielo je viditeľným materiálnym vyjadrením tvorivých schopností človeka. Pôsobí na city a rozum, vyvoláva v ľuďoch, ktorí ho vnímajú, obdiv, hrdosť a radosť z tvorivej činnosti a schopností.
- Pri umeleckých výtvoroch si všímame formu, spôsob umeleckého vyjadrenia - či je dielo realistické, naturalistické, či je kombináciou viacerých tendencií a pod., ďalej aké výrazové prostriedky používa, a to je napr. farba, vzájomný pomer farieb a kompozícia diela. Všímame si aj obsah umeleckého diela - ako sa umelec vysporiadal s výtvarným problémom, ako vyriešil úlohu, zodpovedajúcu kritériám svojej doby, čo vo svojom diele vyjadril, akú funkciu plní dielo pre spoločnosť, ktorej bolo určené, v čom spočíva umelecký zážitok, účinnosť i výsledný efekt diela a aké idey svojím dielom autor šíril, v čom je angažovanosť jeho tvorby. V každom umeleckom diele má byť forma a obsah v zhode a jednote.
 
Druhy výtvarného umenia
- Výtvarné umenie zahŕňa v súčasnosti tri základné druhy - architektúru, sochárstvo a maliarstvo. K týmto trom disciplínam sa ako k pilierom výtvarného umenia priraďujú kresba, grafika, fotografia a široká oblasť úžitkového umenia, kde patria umelecké remeslá, umelecký priemysel, priemyslové výtvarníctvo a dizajn, aplikované odbory architektúry (diela tzv. malej architektúry), sochárstva (užitková keramika, sklo a pod.), maľby a grafiky (knižná grafika, návrhy bankoviek, známok, tvorba plagátov, exlibrisov, propagačnej tlače, merkantilných výrobkov riešených s náročnými umeleckými kritériami, propagačná grafika, obaly spotrebných výrobkov, ale aj kultúrnych produktov, ako sú gramoplatne a pod.), Voľnejšie sa k výtvarnému umeniu priraďujú nové odbory, ako je napr. scénografia, výstavníctvo, kreslený film.
- V dynamickej a pohyblivej klasifikácii sa výtvarné umenie charakterizuje ako oblasť umeleckej tvorby, ako vizuálne (zrakové) umenie, ktorého základom je opticky vnímateľné zobrazenie. Ide teda o umenie, ktoré sa rozvíja v ploche a v priestore a ktorého základnými výrazovými prostriedkami sú línia, tvar a farba.
- Diela výtvarného umenia môžu byť trojrozmerné (priestorové) ako sú diela architektonické, sochárske, umeleckoremeselné alebo plošné - maľba, kresba, grafika. Architektúra a umelecké remeslo plnia úžitkové funkcie. Výtvarné umenie ako jedna z foriem spoločenského prejavu človeka vzniklo už v začiatočnej fáze vývinu ľudskej spoločnosti. Obsah tohto pojmu sa v rozličných historických obdobiach menil. V stredoveku antický termín ars (v preklade umenie) označoval akúkoľvek schopnosť vytvárania alebo dosiahnutia plánovaného činu. Dnes vieme, čo pod pojem výtvarné umenie patrí, pritom klasifikácia jeho disciplín alebo výsledkov práce môže byť rôznorodá, podľa toho, aké hľadisko použijeme.
 
Výtvarné umenie možno klasifikovať (triediť):
1. Z hľadiska typických vlastností obsahu a formy na:
a) objemové (architektúra, sochárstvo, úžitkové umenie),
b) plošné (maliarstvo, grafika, fotografia).
 
2. Z hľadiska odrazu skutočnosti na:
a) zobrazovacie, ktoré priamo zobrazuje javy skutočnosti, vyjadruje podoby reálnych predmetov - portréty ľudí i výjavy zo života či výseky z histórie alebo zo súčasnosti. Sem patria diela sochárstva, maliarstva, grafiky, fotografie.
b) výrazové, ktoré nevytvára podoby nijakých konkrétnych predmetov, nie je bezprostredným odrazom či obrazom alebo spodobnením objektívneho života, ale ako cieľ si kladie zachytiť farbou a tvarom len určité subjektívne pocity, zážitky, to, ako sa človek pokúša vnímať svet, chápať a hodnotiť život. Cieľom týchto foriem a druhov umenia môže byť aj zámerný estetický a estetizujúci efekt: zoskupovaním tvarov a farieb pôsobiť na človeka, vyvolávať v ňom príjemné pocity, optimistickú atmosféru. Medzi diela výrazových umení patrí architektúra, práce abstraktného maliarstva a grafiky, dekoratívne a úžitkové umenie, ornament ako forma výtvarného prejavu, ale aj časť sochárskych diel abstraktného charakteru.
 
3. Z hľadiska časového vzniku alebo chronológie na:
a) klasické umenie (zhruba do konca 18. stor.),
b) moderné umenie (výtvarný prejav od 19. stor. až po súčasnosť).
 
4. Z hľadiska autorstva alebo miery profesionality na:
a) profesionálne (diela vytvárajú školení výtvarní umelci ako  výsledok svojej profesionálne zacielenej činnosti),
b) neprofesionálne.Sem patria diela výtvarného umenia, ktorých autori sú či už anonymní, alebo konkrétne známi tvorcovia - neprofesionáli. Niektorí sa venujú výtvarníctvu ako svojmu koníčku - amatérski výtvarníci, iní výtvarný prejav spontánne využívajú pri ňom povolaní či zamestnaní - ľudoví umelci, ale aj neškolení výtvarníci, ktorí systematicky výtvarne pracujú i predávajú svoje diela originálneho, ale neškoleného rukopisu - tzv. sviatoční maliari alebo insitní umelci (od francúzskeho colníka Rousseaua, cez poľského Ociepku, juhoslovanských Slovákov z Kovačice po našich maliarov, ako je Lauko alebo Lackovič).
 
5. Z hľadiska zámeru tvorcu na:
a) tradičné (akademické) - pokračuje v organickom vývine umenia,
b) experimentálne - snaží sa o niečo nové.
 
- Akékoľvek delenie však nemôže byť mechanické. Niektoré umelecké dielo alebo patrí svojou časťou do viacerých kategórií, alebo sa dokonca nedá do príslušnej rubriky ani zaradiť. Aj jednotlivé kategórie sa navzájom prelínajú, splývajú a súčasne sa vytvárajú nové.
 
- Technika a veda podnecujú a ovplyvňujú nielen samostatnú technickú a technologickú realizáciu výtvarných diel (nové hmoty, materiály i postupy), ale aj priamo vedú k vzniku nových druhov, disciplín, smerov a žánrov alebo foriem výtvarného prejavu (kinetické umenie, artprotisy) zodpovedajúcich modernej dobe a pocitom moderného človeka, zohľadňujúcich napr. aktuálne spoločenské potreby, ako ich vytyčuje ekológia pri ochrane prostredia, alebo ergonómia pri vzťahu človeka k stroju. Niekedy ide aj o hľadanie celkového adekvátneho výrazu takého výtvarného prejavu, ktorý by zodpovedal stavu súčasnej civilizácie, pokroku a rozvoju spoločenského vedomia. Takýmto pokusom o vznik nového umenia, ktoré akoby sa pokúšalo nanovo realizovať starú túžbu Richarda Wagnera po Gesamtskunstwerku (diele, skladajúcom sa zo všetkých druhov umenia - a tým podľa neho by mala byť opera) je audiovízia, syntetizujúca disciplína, využívajúca zvuk, slovo, hudbu, statické a kinetické obrazy, vrhané na dvojrozmerné plátno i vytvárajúce plastický trojrozmerný efekt pomocou laserových lúčov.
 
Architektúra
- Náročné a premyslené staviteľské dielo popri svojej funkčnej a technickej stránke je aj významným výtvarným prejavom. K architektonickým dielam patria budovy, stavby z dreva, kameňa, tehál, kovu, ale aj múry pevností, brány a oblúky, náhrobné pomníky, mosty, nábrežia a pod. Výraznou črtou staviteľského umenia je jeho praktické využitie, pričom sochárstvo, maliarstvo a umeleckoremeselné diela tvoria umelecký doplnok stavby. Preto sa architektúre pripisuje prívlastok matka všetkých výtvarných umení.
 
Podľa funkcie stavieb rozdeľujeme architektúru na dva základné okruhy:
- náboženskú - sakrálnu (chrámy, kláštory, kaplnky),
- svetskú (hrady, zámky, kaštiele, paláce, divadlá, tržnice, múzeá).
 
- Súčasná moderná architektúra zodpovedá spoločenským požiadavkám a využíva technicko-technologjcké i konštrukčné poznatky techniky 20. storočia, ktorá umožňuje účelné použitie materiálov, schopných vytvárať dynamické architektonické tvary.
 
Sochárstvo
- Umelecký obraz vytvorený z kameňa, dreva, hliny či kovu je sochárske dielo. Sochári sa vo svojich prácach usilujú hmatatelne stelesniť predstavu o dokonalom a nádhernom človeku.
- Sochárske umenie má rozličné formy. Hovoríme o komornej tvorbe -  to je napr. sochársky portrét (busta), basreliéf, miniatúrne dekoratívne sošky a pod. Na druhej strane je monumentálne sochárstvo, ktoré úzko súvisí s architektúrou. Sú to predovšetkým sochy na námestiach, na terénnych vyvýšeninách, pomníky a diela v interiéroch budov, tvoriace jednotu so základným architektonickým zámerom.
- Rozlišovacím a charakteristickým znakom sochárstva je hmatateľnosť objemu. Námetom sochárskej tvorby je predovšetkým človek. Súbor postáv, ktoré tvoria jednotu a harmóniu foriem, nazývame súsošie. Hmotne stvárnené umelecké dielo z kameňa alebo dreva, opracované dlátom, označujeme názvom skulptúra. Pri ňom sochár z objemu prírodného materiálu uberal.
- Sochárske dielo, odliate do kovu alebo opracované dlátom má názov plastika. Tu zase sochár amorfnú (beztvarú) hmotu tvorivo formuje. Podľa objemnosti rozlišujeme plastiku viditeľnú zo všetkých strán a plastiku spojenú s plošným pozadím, z ktorého vystupujú jej vypuklé formy - reliéf. Plochý reliéf (nízky) nazývame basreliéf.  Plastika zhotovená z hliny a vypálená sa nazýva terakota. Malé plastiky vytvorené rytím do plochy označujeme názvom gtyptika.
 
Maliarstvo
- Patrí mu ústredné miesto v rámci výtvarného umenia. Má rôzne formy prejavu. Možno hovoriť o monumentálnom maliarstve, dotvárajúcom architektúru (fresky, mozaiky), o žánrových obrázkoch, portrétoch, krajinomaľbe a zátišiach. Maliarske diela sa tvoria najrozličnejšími maliarskymi technikami. Ich vyjadrovacími prostriedkami sú farby - pigmenty.
- Nástenná maľba je súčasťou architektúry. Realizuje sa na vlhkej alebo suchej vápennej omietke. Nástenný obraz maľovaný na mokrom podklade má názov al fresco (namokro) alebo fresková maľba. Maľba na suchom vápennom podklade sa nazýva zase al secco (nasucho) alebo secco maľba.
- V antickom maliarskom umení sa používali voskové farby nanášané za horúca, táto technika sa nazývala enkaustika.
- Mozaika sa tvorí spájaním farebných kúskov kameňa, glazúrovanej farebnej keramiky alebo skla.
- Maľba na skle – vitráž - sú kúsky umelcom pomaľovaného skla, pospájané olovenými prútmi a zasadené namiesto okien.
- Sgrafito je technika vyškrabávania alebo vyrývania viacfarebných vrstiev omietky. Najčastejšie sa realizuje iba dvojfarebne, s dvoma vrstvami malty.
- V oblasti žánrového maliarstva, ktoré zobrazuje udalosti zo súkromného alebo spoločenského života ľudí, sa uplatňuje historický obraz, zobrazujúci historické príbehy alebo významné udalosti z minulosti aj súčasnosti. Alegorické obrazy zachytávajú veci alebo príhody, ktoré sa vymykajú bezprostrednému zmyslovému chápaniu a hlavným prostriedkom ich zobrazovania je personifikácia.
- Portrét je samostatný žáner nielen v maliarstve, ale aj v sochárstve a grafike, ktorý zachytáva individuálne črty osôb. Zobrazuje buď celú postavu (figúra), alebo polofigúru. Zobrazovaniu hlavy po prsia hovoríme poprsie. Objektom zobrazovania krajinomaľby je príroda v jednotlivých ročných obdobiach. Zátišie zobrazuje neživé predmety a veci (francúzsky názov pre zátišie náture morte v doslovnom preklade znamená mŕtva príroda). Miniatúra je maľba malého formátu.
- S maliarstvom je nerozlučne spätá grafika - kresby, rytiny, litografie, plagáty a celá škála úžitkovej grafickej tvorby. Grafika je najčastejšie jednofarebná. Jej hlavným vyjadrovacím prostriedkom je čiara a plocha.
 
UŽITKOVÉ UMENIE, UMELECKÉ REMESLÁ A UMELECKÝ PRIEMYSEL
- Užitkové umenie je najstaršou formou umeleckého prejavu a tvorí prechodný stupeň medzi svojbytnými umeleckými dielami a ostatnými predmetmi, ktoré človek vytvára pre potreby každodenného života.
-  Do umeleckých remesiel zahrňujeme najrozmanitejšie druhy a formy nábytku, výrobky z keramiky a skla, z rôznych kovov, ozdobné a úžitkové tkaniny, výzdobu a väzbu kníh, ako aj výrobky z umelých hmôt. Použitie materiálu i spôsob vyhotovenia prezrádzajú dobový štýl, sloh výrobku i talent tvorcu. Do začiatku 19. storočia mali výtvarné umenie a umelecké remeslá spoločný slohový výraz. Zánik starého umeleckého remesla a diferenciáciu remesla od výtvarného umenia spôsobil kapitalistický spoločenský poriadok. Rozšírila sa strojová veľkovýroba tovaru rôzneho druhu. Pretože sa vyrábal vo veľkom množstve, bol lacnejší a uspokojoval potreby kapitalistu - dosiahnuť čo najväčší zisk, bez ohľadu na umeleckú hodnotu výrobkov. Umelecké remeslo potom najďalej vyrábalo predovšetkým unikáty v prísnej slohovej forme ručnou technikou, kvalitnejšie, ale podstatne drahšie.
- Umelecké remeslá a ich moderná podoba - umelecký priemysel - sa v súčasnosti zúčastňujú veľkou mierou na výtvarnej kultúre, prispievajú k rozvoju monumentálneho umenia, maliarstva, sochárstva a najmä architektúry, pričom sa uplatňujú aj pri starostlivosti o záchranu a rekonštrukciu umeleckých pamiatok. Umelecký remeselník svojím umeleckým cítením a odbornou zručnosťou využíva prevažne tradičné ručné techniky, osvojované a preberané od predchádzajúcich generácií. O kvalitu a výtvarnú hodnotu sériovej veľkovýroby - umeleckého priemyslu - sa starajú priemyselní výtvarníci. Priemyselný výtvarník vypracuje prvý kus - prototyp alebo model výrobku, podľa ktorého sa sériové, mechanicky vyrábajú ďalšie kusy. Výtvarno-estetické požiadavky kladené na tvorbu úžitkových predmetov nepredstavujú iba povrchovú úpravu predmetov, ich ozdobovanie, ale celkové harmonické riešenie tvaru vzhľadom na ich funkciu, správne využitie materiálu a výrobnej techniky so zreteľom na ustavične sa zvyšujúcu kultúru života človeka. Pri riešení týchto úloh sa musí dbať na estetické stvárňovanie výrobkov. Súčasná výroba predmetov úžitkovej hodnoty si vynútila vznik nového druhu estetickej činnosti, priemyselného dizajnu. Jej náplňou a úlohou je okrem funkčnej stránky výrobku riešiť aj štylistickú estetizáciu vonkajšej formy - tvaru výrobku a dávať do súladu jeho funkčnosť s estetickými požiadavkami. Estetická stránka je podmienená účelom a konštrukciou predmetu, preto dizajnér úzko spolupracuje s technickým konštruktérom a využíva výsledky novej vedeckej disciplíny - ergonómie. Niekedy sa používa aj názov technická estetika, čo má vyjadriť vzťah umenia k priemyselne j výrobe.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Umenie

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.028 s.
Zavrieť reklamu