Cieľ, predmet, obsah a formy umenia
Cieľ, predmet, obsah a formy umenia
- Zmyslom umenia, povedané veľmi
stručne, je vytvoriť niečo krásne. Krásu treba zažiť. Za krásne predmety - objekty označujeme tie, ktoré sú alebo môžu
byť vnímané ako krásne. Predmetom umenia sú teda estetické hodnoty skutočnosti. Estetickú hodnotu
nadobúdajú všetky javy predmetnej skutočnosti, ktoré sa pracovnou činnosťou človeka stali súčasťou života spoločnosti. Predmet umenia je
svojím pôvodom a obsahom ľudský a spoločenský. Stáva sa ním to, čo pre spoločnosť - tvorcu umeleckého diela nadobudlo ľudský význam.
Činnosť človeka, ktorý vytvára novú vec pomocou pracovných nástrojov, má vždy určitý uvedomený cieľ. Predmety, ktoré vytvoril človek
(sekera, stôl, dom alebo stroj), sú poznačené nielen jeho fyzickým úsilím, ale aj určitou ľudskou myšlienkou. Na každej veci, ktorú
človek vyrobil, je pečať doby, v ktorej vznikla. Vytvorená vec nám poskytuje obraz života ľudí určitého obdobia. Umelecký predmet, vec a
konkrétne umelecké dielo je viditeľným materiálnym vyjadrením tvorivých schopností človeka. Pôsobí na city a rozum,
vyvoláva v ľuďoch, ktorí ho vnímajú, obdiv, hrdosť a radosť z tvorivej činnosti a schopností.
- Pri umeleckých výtvoroch
si všímame formu, spôsob umeleckého vyjadrenia - či je dielo realistické, naturalistické, či je kombináciou viacerých tendencií a pod.,
ďalej aké výrazové prostriedky používa, a to je napr. farba, vzájomný pomer farieb a kompozícia diela. Všímame si aj
obsah umeleckého diela - ako sa umelec vysporiadal s výtvarným problémom, ako vyriešil úlohu, zodpovedajúcu kritériám
svojej doby, čo vo svojom diele vyjadril, akú funkciu plní dielo pre spoločnosť, ktorej bolo určené, v čom spočíva umelecký zážitok,
účinnosť i výsledný efekt diela a aké idey svojím dielom autor šíril, v čom je angažovanosť jeho tvorby. V každom umeleckom diele má
byť forma a obsah v zhode a jednote.
Druhy výtvarného umenia
- Výtvarné umenie zahŕňa v súčasnosti tri
základné druhy - architektúru, sochárstvo a maliarstvo. K týmto trom disciplínam sa ako k pilierom výtvarného umenia
priraďujú kresba, grafika, fotografia a široká oblasť úžitkového umenia, kde patria umelecké remeslá, umelecký priemysel,
priemyslové výtvarníctvo a dizajn, aplikované odbory architektúry (diela tzv. malej architektúry), sochárstva (užitková keramika, sklo a
pod.), maľby a grafiky (knižná grafika, návrhy bankoviek, známok, tvorba plagátov, exlibrisov, propagačnej tlače, merkantilných výrobkov
riešených s náročnými umeleckými kritériami, propagačná grafika, obaly spotrebných výrobkov, ale aj kultúrnych produktov, ako sú
gramoplatne a pod.), Voľnejšie sa k výtvarnému umeniu priraďujú nové odbory, ako je napr. scénografia, výstavníctvo, kreslený film.
- V dynamickej a pohyblivej klasifikácii sa výtvarné umenie charakterizuje ako oblasť umeleckej tvorby, ako vizuálne (zrakové)
umenie, ktorého základom je opticky vnímateľné zobrazenie. Ide teda o umenie, ktoré sa rozvíja v ploche a v priestore a ktorého základnými
výrazovými prostriedkami sú línia, tvar a farba.
- Diela výtvarného umenia môžu byť trojrozmerné
(priestorové) ako sú diela architektonické, sochárske, umeleckoremeselné alebo plošné -
maľba, kresba, grafika. Architektúra a umelecké remeslo plnia úžitkové funkcie. Výtvarné umenie ako jedna z foriem spoločenského
prejavu človeka vzniklo už v začiatočnej fáze vývinu ľudskej spoločnosti. Obsah tohto pojmu sa v rozličných historických obdobiach menil. V
stredoveku antický termín ars (v preklade umenie) označoval akúkoľvek schopnosť vytvárania alebo dosiahnutia plánovaného činu. Dnes vieme,
čo pod pojem výtvarné umenie patrí, pritom klasifikácia jeho disciplín alebo výsledkov práce môže byť rôznorodá, podľa toho, aké
hľadisko použijeme.
Výtvarné umenie možno klasifikovať (triediť):
1. Z hľadiska typických vlastností
obsahu a formy na:
a) objemové (architektúra, sochárstvo, úžitkové umenie),
b) plošné (maliarstvo, grafika, fotografia).
2. Z hľadiska odrazu skutočnosti na:
a) zobrazovacie, ktoré priamo zobrazuje javy skutočnosti, vyjadruje podoby reálnych predmetov
- portréty ľudí i výjavy zo života či výseky z histórie alebo zo súčasnosti. Sem patria diela sochárstva, maliarstva, grafiky,
fotografie.
b) výrazové, ktoré nevytvára podoby nijakých konkrétnych predmetov, nie je bezprostredným odrazom či obrazom alebo
spodobnením objektívneho života, ale ako cieľ si kladie zachytiť farbou a tvarom len určité subjektívne pocity, zážitky, to, ako sa človek
pokúša vnímať svet, chápať a hodnotiť život. Cieľom týchto foriem a druhov umenia môže byť aj zámerný estetický a estetizujúci efekt:
zoskupovaním tvarov a farieb pôsobiť na človeka, vyvolávať v ňom príjemné pocity, optimistickú atmosféru. Medzi diela výrazových umení
patrí architektúra, práce abstraktného maliarstva a grafiky, dekoratívne a úžitkové umenie, ornament ako forma výtvarného prejavu, ale aj
časť sochárskych diel abstraktného charakteru.
3. Z hľadiska časového vzniku alebo chronológie na:
a) klasické umenie
(zhruba do konca 18. stor.),
b) moderné umenie (výtvarný prejav od 19. stor. až po súčasnosť).
4. Z hľadiska autorstva
alebo miery profesionality na:
a) profesionálne (diela vytvárajú školení výtvarní umelci ako výsledok svojej profesionálne zacielenej
činnosti),
b) neprofesionálne.Sem patria diela výtvarného umenia, ktorých autori sú či už anonymní, alebo konkrétne známi tvorcovia -
neprofesionáli. Niektorí sa venujú výtvarníctvu ako svojmu koníčku - amatérski výtvarníci, iní výtvarný prejav spontánne využívajú
pri ňom povolaní či zamestnaní - ľudoví umelci, ale aj neškolení výtvarníci, ktorí systematicky výtvarne pracujú i predávajú svoje
diela originálneho, ale neškoleného rukopisu - tzv. sviatoční maliari alebo insitní umelci (od francúzskeho colníka Rousseaua, cez poľského
Ociepku, juhoslovanských Slovákov z Kovačice po našich maliarov, ako je Lauko alebo Lackovič).
5. Z hľadiska zámeru tvorcu
na:
a) tradičné (akademické) - pokračuje v organickom vývine umenia,
b) experimentálne - snaží sa o niečo nové.
- Akékoľvek delenie však nemôže byť mechanické. Niektoré umelecké dielo alebo patrí svojou časťou do viacerých kategórií, alebo sa
dokonca nedá do príslušnej rubriky ani zaradiť. Aj jednotlivé kategórie sa navzájom prelínajú, splývajú a súčasne sa vytvárajú
nové.
- Technika a veda podnecujú a ovplyvňujú nielen samostatnú technickú a technologickú realizáciu výtvarných diel (nové
hmoty, materiály i postupy), ale aj priamo vedú k vzniku nových druhov, disciplín, smerov a žánrov alebo foriem výtvarného prejavu (kinetické
umenie, artprotisy) zodpovedajúcich modernej dobe a pocitom moderného človeka, zohľadňujúcich napr. aktuálne spoločenské potreby, ako ich
vytyčuje ekológia pri ochrane prostredia, alebo ergonómia pri vzťahu človeka k stroju. Niekedy ide aj o hľadanie celkového adekvátneho výrazu
takého výtvarného prejavu, ktorý by zodpovedal stavu súčasnej civilizácie, pokroku a rozvoju spoločenského vedomia. Takýmto pokusom o vznik
nového umenia, ktoré akoby sa pokúšalo nanovo realizovať starú túžbu Richarda Wagnera po Gesamtskunstwerku (diele, skladajúcom sa zo
všetkých druhov umenia - a tým podľa neho by mala byť opera) je audiovízia, syntetizujúca disciplína, využívajúca zvuk, slovo, hudbu,
statické a kinetické obrazy, vrhané na dvojrozmerné plátno i vytvárajúce plastický trojrozmerný efekt pomocou laserových lúčov.
Architektúra
- Náročné a premyslené staviteľské dielo popri svojej funkčnej a technickej stránke je
aj významným výtvarným prejavom. K architektonickým dielam patria budovy, stavby z dreva, kameňa, tehál, kovu, ale aj múry pevností,
brány a oblúky, náhrobné pomníky, mosty, nábrežia a pod. Výraznou črtou staviteľského umenia je jeho praktické využitie, pričom
sochárstvo, maliarstvo a umeleckoremeselné diela tvoria umelecký doplnok stavby. Preto sa architektúre pripisuje prívlastok matka všetkých
výtvarných umení.
Podľa funkcie stavieb rozdeľujeme architektúru na dva základné okruhy:
-
náboženskú - sakrálnu (chrámy, kláštory, kaplnky),
- svetskú (hrady, zámky, kaštiele, paláce, divadlá, tržnice, múzeá).
- Súčasná moderná architektúra zodpovedá spoločenským požiadavkám a využíva technicko-technologjcké i konštrukčné poznatky
techniky 20. storočia, ktorá umožňuje účelné použitie materiálov, schopných vytvárať dynamické architektonické tvary.
Sochárstvo
- Umelecký obraz vytvorený z kameňa, dreva, hliny či kovu je sochárske dielo. Sochári sa vo
svojich prácach usilujú hmatatelne stelesniť predstavu o dokonalom a nádhernom človeku.
- Sochárske umenie má rozličné formy.
Hovoríme o komornej tvorbe - to je napr. sochársky portrét (busta), basreliéf, miniatúrne dekoratívne sošky a pod. Na druhej
strane je monumentálne sochárstvo, ktoré úzko súvisí s architektúrou. Sú to predovšetkým sochy na námestiach, na
terénnych vyvýšeninách, pomníky a diela v interiéroch budov, tvoriace jednotu so základným architektonickým zámerom.
- Rozlišovacím
a charakteristickým znakom sochárstva je hmatateľnosť objemu. Námetom sochárskej tvorby je predovšetkým človek. Súbor postáv, ktoré tvoria
jednotu a harmóniu foriem, nazývame súsošie. Hmotne stvárnené umelecké dielo z kameňa alebo dreva, opracované dlátom, označujeme názvom
skulptúra. Pri ňom sochár z objemu prírodného materiálu uberal.
- Sochárske dielo, odliate do kovu alebo opracované
dlátom má názov plastika. Tu zase sochár amorfnú (beztvarú) hmotu tvorivo formuje. Podľa objemnosti rozlišujeme plastiku
viditeľnú zo všetkých strán a plastiku spojenú s plošným pozadím, z ktorého vystupujú jej vypuklé formy - reliéf. Plochý reliéf
(nízky) nazývame basreliéf. Plastika zhotovená z hliny a vypálená sa nazýva terakota. Malé plastiky
vytvorené rytím do plochy označujeme názvom gtyptika.
Maliarstvo
- Patrí mu ústredné
miesto v rámci výtvarného umenia. Má rôzne formy prejavu. Možno hovoriť o monumentálnom maliarstve, dotvárajúcom architektúru (fresky,
mozaiky), o žánrových obrázkoch, portrétoch, krajinomaľbe a zátišiach. Maliarske diela sa tvoria najrozličnejšími maliarskymi technikami.
Ich vyjadrovacími prostriedkami sú farby - pigmenty.
- Nástenná maľba je súčasťou
architektúry. Realizuje sa na vlhkej alebo suchej vápennej omietke. Nástenný obraz maľovaný na mokrom podklade má názov al fresco
(namokro) alebo fresková maľba. Maľba na suchom vápennom podklade sa nazýva zase al secco (nasucho) alebo
secco maľba.
- V antickom maliarskom umení sa používali voskové farby nanášané za horúca, táto technika sa nazývala
enkaustika.
- Mozaika sa tvorí spájaním farebných kúskov kameňa, glazúrovanej farebnej keramiky alebo skla.
- Maľba na skle – vitráž - sú kúsky umelcom pomaľovaného skla, pospájané olovenými prútmi a zasadené namiesto
okien.
- Sgrafito je technika vyškrabávania alebo vyrývania viacfarebných vrstiev omietky. Najčastejšie sa realizuje iba
dvojfarebne, s dvoma vrstvami malty.
- V oblasti žánrového maliarstva, ktoré zobrazuje udalosti zo súkromného alebo spoločenského
života ľudí, sa uplatňuje historický obraz, zobrazujúci historické príbehy alebo významné udalosti z minulosti aj
súčasnosti. Alegorické obrazy zachytávajú veci alebo príhody, ktoré sa vymykajú bezprostrednému zmyslovému chápaniu a
hlavným prostriedkom ich zobrazovania je personifikácia.
- Portrét je samostatný žáner nielen v maliarstve, ale aj v sochárstve
a grafike, ktorý zachytáva individuálne črty osôb. Zobrazuje buď celú postavu (figúra), alebo polofigúru. Zobrazovaniu hlavy po prsia
hovoríme poprsie. Objektom zobrazovania krajinomaľby je príroda v jednotlivých ročných obdobiach. Zátišie zobrazuje neživé
predmety a veci (francúzsky názov pre zátišie náture morte v doslovnom preklade znamená mŕtva príroda). Miniatúra je maľba
malého formátu.
- S maliarstvom je nerozlučne spätá grafika - kresby, rytiny, litografie, plagáty a celá škála
úžitkovej grafickej tvorby. Grafika je najčastejšie jednofarebná. Jej hlavným vyjadrovacím prostriedkom je čiara a plocha.
UŽITKOVÉ UMENIE, UMELECKÉ REMESLÁ A UMELECKÝ PRIEMYSEL
- Užitkové umenie je najstaršou formou
umeleckého prejavu a tvorí prechodný stupeň medzi svojbytnými umeleckými dielami a ostatnými predmetmi, ktoré človek vytvára pre potreby
každodenného života.
- Do umeleckých remesiel zahrňujeme najrozmanitejšie druhy a formy nábytku, výrobky z keramiky a skla, z rôznych
kovov, ozdobné a úžitkové tkaniny, výzdobu a väzbu kníh, ako aj výrobky z umelých hmôt. Použitie materiálu i spôsob vyhotovenia
prezrádzajú dobový štýl, sloh výrobku i talent tvorcu. Do začiatku 19. storočia mali výtvarné umenie a umelecké remeslá spoločný
slohový výraz. Zánik starého umeleckého remesla a diferenciáciu remesla od výtvarného umenia spôsobil kapitalistický spoločenský poriadok.
Rozšírila sa strojová veľkovýroba tovaru rôzneho druhu. Pretože sa vyrábal vo veľkom množstve, bol lacnejší a uspokojoval potreby
kapitalistu - dosiahnuť čo najväčší zisk, bez ohľadu na umeleckú hodnotu výrobkov. Umelecké remeslo potom najďalej vyrábalo predovšetkým
unikáty v prísnej slohovej forme ručnou technikou, kvalitnejšie, ale podstatne drahšie.
- Umelecké remeslá a ich moderná podoba
- umelecký priemysel - sa v súčasnosti zúčastňujú veľkou mierou na výtvarnej kultúre, prispievajú k rozvoju monumentálneho
umenia, maliarstva, sochárstva a najmä architektúry, pričom sa uplatňujú aj pri starostlivosti o záchranu a rekonštrukciu umeleckých
pamiatok. Umelecký remeselník svojím umeleckým cítením a odbornou zručnosťou využíva prevažne tradičné ručné techniky, osvojované a
preberané od predchádzajúcich generácií. O kvalitu a výtvarnú hodnotu sériovej veľkovýroby - umeleckého priemyslu - sa starajú
priemyselní výtvarníci. Priemyselný výtvarník vypracuje prvý kus - prototyp alebo model výrobku, podľa ktorého sa sériové, mechanicky
vyrábajú ďalšie kusy. Výtvarno-estetické požiadavky kladené na tvorbu úžitkových predmetov nepredstavujú iba povrchovú úpravu predmetov,
ich ozdobovanie, ale celkové harmonické riešenie tvaru vzhľadom na ich funkciu, správne využitie materiálu a výrobnej techniky so zreteľom na
ustavične sa zvyšujúcu kultúru života človeka. Pri riešení týchto úloh sa musí dbať na estetické stvárňovanie výrobkov. Súčasná
výroba predmetov úžitkovej hodnoty si vynútila vznik nového druhu estetickej činnosti, priemyselného dizajnu. Jej náplňou a úlohou je okrem
funkčnej stránky výrobku riešiť aj štylistickú estetizáciu vonkajšej formy - tvaru výrobku a dávať do súladu jeho funkčnosť s
estetickými požiadavkami. Estetická stránka je podmienená účelom a konštrukciou predmetu, preto dizajnér úzko spolupracuje s technickým
konštruktérom a využíva výsledky novej vedeckej disciplíny - ergonómie. Niekedy sa používa aj názov technická estetika, čo má vyjadriť
vzťah umenia k priemyselne j výrobe.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta