Stredovek

Stredovek

STAROKRESŤANSKÉ UMENIE
- zhoršujúce sa pomery chudobných vrstiev bohatého Ríma prinútili ľudí hľadať duševnú útechu v učení, ktoré im dávalo nádej, že posmrtný život je iný, v protiklade so súčasným spoločenským zriadením
- u ubiedeného ľudu nachádzalo odozvu hlásanie ľudskej rovnosti, zavrhovanie bohatstva a dosiahnutie večnej blaženosti po smrti
- vznik kresťanstva - týmto novým učením bolo kresťanstvo, ktoré hlásalo vieru v posmrtný život a v jediného boha, stvoriteľa a pána vesmíru.
- kresťanstvo bolo významným činiteľom vnútorných pomerov ako odporca, ktorý tvorivo zasiahol do života celej stredomorskej oblasti.
- v snahe dosiahnuť jednotu ríše, vrátane náboženstva, po rokoch prenasledovania kresťanov, cisár Konštantín vyhlásil v roku 313 Milánsky edikt- kresťanstvo bolo uznané za štátne náboženstvo a začalo sa prenasledovanie pohanov.
- kresťanov predošlé umenie pohoršovalo, preto spočiatku úplne odmietli umenie, tvrdili, že k náboženstvu nepatrí, neskôr zistili, že umenie veľmi vplýva na človeka a začali to využívať.
 
Maliarstvo
- katakomby boli rímske podzemné hrobky a pohrebiská, kde sa spočiatku tajne stretávali a vykonávali svoje obrady,tu sa zachovali prvé prejavy tohto umenia, najviac sa tu uplatnilo maliarstvo na výzdobu chodieb a výklenkov pre mŕtvych (obr. 64)
- kresby a maľby mali skrytý symbolický význam, napr. páv- nesmrteľnosť, kotva- nádej, holubica -duša, Krista zobrazovali ako dobrého pastiera
- námety čerpali zo Starého i Nového zákona
- znázorňované postavy boli strnulé, vážne, zahalené, dôstojné, velebné
- figurálne komponenty boli zvládané schematicky- plošne, nemali prirodzenú skladbu tela, tak ako v antike
- sklenená mozaika (obr. 65) - tvorila výzdobu stien chrámov, témou boli scény zo Starého i Nového zákona
- mozaiky tvorili organickú súčasť chrámových stavieb, ktoré mali vysokú umeleckú hodnotu
- knižná maľba nadobudla osobitný význam, viaže sa s ňou vznik ručne písaných listových kníh- kódexov (dovtedy sa písalo len na papyrus alebo pergamen)
- ilustrácie boli miniatúry so skutočnými obrazmi
 
Architektúra
- po zrovnoprávnení kresťanstva vznikla potreba nanovo mäsovo šíriť nové náboženstvo a budovať vhodné priestory na kultové obrady
- staviteľstvo sa sústredilo na výstavbu kresťanských chrámov podľa vzoru bazilík (v Ríme boli verejnými budovami, v mieste kde predtým bol sudca, cisár, sa teraz staval oltár)
- najväčšia bola päťloďová bazilika sv. Petra v Ríme, postavená nad jeho hrobom. Starokresťanský chrám sv. Petra dnes neexistuje, ale na jeho mieste stojí renesančný, dokončený v baroku
- baptistérium (obr. 66) boli centrálne stavby určené na obrady, krsty a pohreby, najvýznamnejšia a najzložitejšia je San Vitale v Ravenne (obr. 67)
- budovali aj dómy - kostoly, veže - zvonice
 
Sochárstvo
- Obmedzovali sa na tvorbu reliéfnej výzdoby stien sarkofágov (obr. 68) , kamenné náhrobky vyjadrovali symbolické deje, predstavy a náboženské pojmy
- vo figurálnej sochárskej tvorbe sa popierala telesnosť, krása ľudského tela sa potláčala