Ziqqurat

Ziqqurat
 
- Územie starej Mezopotámie - zeme medzi dvoma riekami - sa nachádza približne tam, kde leží dnešná Iracká republika. Samotná Mezopotámia má rovinný a bezvýrazný ráz. Jej jednotvámosť narúšajú iba riečišťa Eufratu a Tigrisu a existujúce telly. Sú to kopčeky umelo vybudované nad postupnými vývojovými štádiami usadlého osídlenia. Dejiny Mezopotámskej civilizácie môžeme rozdeliť na dve veľké epochy: sumerskú a semitskú. Prvá sumerská je okolo roku 3 500- 2 350 pred n. l. a začiatky semitskej sa datujú okolo roku 2 300 pred n. l.
- Mezopotámska kultúra bola už od svojich začiatkov závislá od prírodných zdrojov krajiny. V tejto rozľahlej nížine nebol ani kameň, ani drevo, iba íl splavovaný prúdmi riek. Z tohto materiálu zhotovovali tehly sušené na slnku. Tieto netrvácne materiály sa za uplynulé tisícročia rozpadli a mestá sa premenili na beztvaré návršia - telly.
- Prvé sumerské a zrejme už aj predsumerské chrámy stáli na terasách. Irackí archeológovia našli takú svätyňu v Eridu z obdobia chalkolitu. Bola to najstaršia sumerská náboženská stavba. Postavili ju na umelej vyvýšenine spevnenej piliermi. Pri vykopávkach sa v priestore celly našlo mnoho rybích kostí. Z toho sa usudzuje, že chrám bol zasvätený Enkimu, „Pánovi zeme". Semiti ho neskôr nazvali Ea, „Dom sladkých vôd". Z nej sa potom vyvinuli stupňovité, terasovité veže, spomínané „babylonské veže". Jedna alebo dve stáli v každom väčšom mezopotámskom meste. Ich názov ziqqurat znamená „pnúci sa do výšky". V dvadsiatich dvoch mestách ich archeológovia doteraz narátali tridsaťštyri. Najvychýrenejší ziqqurat stál v Babylone.
 
Babylon
- Počas celého svojho vari až dvetisícročného trvania niesol sumerské označenie E-temen-an-ki, ″dom základov neba a zeme".
- Mal sedem stupňov. Každé poschodie v porovnaní so spodným ustupovalo, takže vznikali terasy, prístupné zo schodísk a vybavené odpočívadlami. Najvyššie poschodie predstavovalo svätyňu, v ktorej sa konával „svätý sobáš".
- Babylonský zikkurat bol vysoký 90 metrov a rovnako dlhá bola aj každá strana jeho štvorcovej základne. Zachovala sa len celkom nepatrná časť základov. Prvé podlažie bolo tridsaťtri metrov vysoké.
- Koldewey vypočítal, že na postavenie tejto obrovskej stavby, ktorá dominovala nad celým krajom bolo potrebných osemdesiatpäť miliónov tehál.
- Keď perzský kráľ Kúruš dobyl roku 539 pred n. l. Babylon, uchvátený obrovskými rozmermi tej veže, ušetril ju pred zničením. Keď Herodotos navštívil Babylon okolo roku 458 pred n. l, tak podrobne opísal vežu, že možno predpokladať, že ju našiel ešte neporušenú. Keď sa však Alexander Veľký vracal z Indie cez Babylon, videl ju už iba v troskách. Strabón opisuje svoje dojatie nad monumentálnymi zrúcaninami a uvádza, že dvetisíc vojakov pracovalo na odstraňovaní trosiek.
 
Uruk
- Lepšie zachovaný je zikkurat v Ure. Iracká štátna pamiatková správa ho reštaurovala do výšky prvého poschodia, so schodiskom a časťami múra druhého poschodia.
- Urský zikkurat, ktorý začal stavať Ur-Nammu, bola trojpodlažná veža. Prvé podlažie tvorila plná hmota, 65 metrov dlhá, 43 metrov široká a 22 metrov vysoká. Jej mierne naklonené steny boli obložené do hlbky troch metrov pálenými tehlami, ktoré chránili vnútornú hmotu muriva z tehál sušených na slnku. Na terasu prvého podlažia bol prístup z troch monumentálnych schodísk. Dve z nich boli pristavené tesne k priečeliu, tretie kolmo pred nimi. Každé schodisko malo sto stupňov. Nad touto obrovskou podnožou sa týčili ďalšie dva terasovité stupne a na ich vrchole stál chrám určený na uvítanie boha. Ďalší chrám na úpätí stavby, ktorý mal byť sídlom božstva, vytváral z celého súboru - spolu s terasami pre sprievody - monumentálne schodisko.