Impresionizmus
Impresionizmus
- Centrom sa stal Paríž
- Predstavili sa v r. 1874 v salóne odmietnutých, kde ich kritici
označili za babrákov a posmešne ich nazvali podľa Monetovho obrazu IMPRESIA – dojem
- Základom ich tvorby bola maľba
v prírode, tvrdili, že svetlo sa počas dňa neskutočne veľa krát mení, a preto sa snažili zachytiť obraz v rôznych podobách (série
obrazov)
- Témy – krajinky a výjavy z každodenného života, duševný svet postáv ich nezaujímal
- maľovali technikou
farebných škvŕn, ktoré zblízka nedávali žiaden význam, iba z určitej vzdialenosti vytvárali obraz
- využívali jasné svietivé farby
(modrá, zelená, žltá, oranžová, červená a fialová) a vylučovali tmavé farby (čierna, sivá, hnedá)
- obdobie impresionizmu sa delí
na 3 etapy :
1. impresionizmus
2. postimpresionizmus
3. neoimpresionizmus
Impresionizmus
- Eduard Manet
- duchovný otec impresionistov (ich predchodca)
- v podstate bol maliar tradicionalista (nie
novátor) - používal veľa tmavých farieb a kontúry, ostal spätý s realizmom (reprodukoval pravdu)
- mal aristokratické vystupovanie,
bol elegantný, duchaplný, vtipný, ľudia ho mali radí
- veľa cestoval, inšpiroval ho Velazqués
- Chlapec
s čerešňami (obr. 199), Pijan absintu (obr. 200)
- Olympia (obr. 201)
- namaľoval nahú ženu ležiacu na vankúšoch, s mačkou, ktorá sedí pri jej nohách. Za ňou stojí černoch a podáva jej kyticu. Nahou
ženou bola lacná prostitútka, nehanbiaca sa za svoje remeslo, ktorá sa trocha provokatívne pozerala na divákov. Manet sa snažil vzdať hold
krásnemu ženskému telu a nie namaľovať antickú bohyňu. Paríž týmto obrazom zaživa šok. Vyčíta mu nemravnosť a bezočivosť.
- Raňajky v tráve (obr. 202)
- Týmto obrazom vyvolal podobný škandál. Zobrazil nahú ženu, vedľa ktorej sedeli
oblečení páni. V pozadí sedí druhá žena, ale tá je oblečená.
- Bar vo Folies - Bergere (obr. 203)
- Je
Manetovo posledné veľké dielo. Žiarivá oslava parížskeho klubu. Detaily v pozadí poskladal zo skíc načrtnutých v klube, no zvyšok obrazu
domaľoval v ateliéri aj s modelkou, pretože už bol vážne chorý. Obraz vyvoláva dojem, že za barmankou je zrkadlo, v ktorom sa odrážajú
návštevníci baru, i keď sa toto videnie nezhoduje s pravidlami perspektívy.
- Claude Monet
-
považuje sa za oficiálneho zakladateľa impresionizmu :
- odmietal ateliéry a ich umelé osvetlenie, žil maľbou v prírode
-
učarovalo mu more, dážď, vietor, sneh a i rôzne iné podoby prírody
- maľoval aj niekoľko obrazov naraz
- často maľoval svoju
ženu s dieťaťom - Divé maky, Hojdačka
- Impresia, vychádzajúce slnko (obr. 204)
-
Ako prvý potlačil dejovosť obrazu a vyzdvihol dojem, ktorý vyvoláva v osobe, ktorá sa naňho pozerá.
- Bezdejovosť tohto obrazu
vyvolala ďalší škandál v Salóne odmietnutých r. 1 874, keď sa o ňom jeden kritik posmešne vyjadril ako o impresii, teda dojme (podľa toho
sa neskoršie pomenoval celý smer).
- Pohľady na Temžu
- Cyklus obrazov z obdobia, keď Monet žil v
Londýne. Vidno tu vplyv japonských
dekoratívnych kresieb.
- Stanica Saint - Lazare
- Cyklus obrazov, v
ktorých študoval premenlivé atmosferické efekty (stúpajúcu paru a pod.). Táto séria sa spája aj so zábavnou historkou, keď si ho prednosta
stanice pomýlil so slávnym maliarom a dal mu pristaviť niekoľko vlakov, no v tom čase bol Monet neznámym maliarom bez groša.
-
Kopa sena
- 15 obrazov z tejto série vystavil na triumfálnej samostatnej výstave
- Katedrála v Rouen
(obr. 205)
- Túto sériu tvorí asi 40 obrazov. Táto séria predstavuje najrýdzejšiu demonštráciu impresionistických
princípov.
- Budovu bolo veľmi ťažké vyobraziť, a preto sa na nej Monet dosť potrápil, i keď konečný efekt je veľkolepý, obraz
pôsobí dojmom akoby sa kamenná budova pod teplými slnečnými lúčmi rozpúšťala ako zmrzlina.
- Lekná
-
Sú Monetovou najväčšou sériou - tvorí ju 236 obrazov.
- Auguste Renoir
- často maľoval
krajinky, veselé zábavy, krčmičky, parky, pôvabné deti a ženské telo = "maliar šťastia"
- ťažko postihnutý reumatizmom
modeluje sochy a kresli obrazy kúpajúcich sa žien
- Dáždniky
- Tento obraz je jeho prechodným dielom, v
ktorom sa odrážajú autorove pochybnosti o impresionizme.
- Dôkazom, že Renoir pracoval na obraze v dvoch rôznych obdobiach sú jemné
mäkké kontúry dievčatka a ženy s dáždnikom a naopak zreteľné kontúry ženy s krabicou na klobúk.
- Je tu vidno nástup jeho
"perleťového obdobia".
- Milenci
- Tento obraz je v Národnej Galérii v Prahe.
- Ide o
poetizáciu ľudských vzťahov.
- Edgar Degas
- jeho maľba sa líši, v plenéri maľoval
zriedkavo
- je maliar s ostrým nemilosrdným pohľadom, maliar súčasného života, jeho dielo je výsledkom dlhej úvahy
-
Baletky - nemaľoval ich slávnostne, ale na tréningoch
- Ženy pri toalete - nezobrazoval ich ako bohyne a
nymfy, ale s neskrývaným naturalizmom čo vyvolalo ďalší škandál, i keď nikto nepochyboval o jeho technickom majstrovstve
-
Konské dostihy - bol fanúšikom konských dostihov, ich poňatie dokázal zmeniť rovnako ako pri baletkách
- príležitostne
modeloval drobné nahé figúrky, tanečnice a kone
- Absint (obr. 206) - varovanie pred hrozbou alkoholizmu
- Žehliarky (obr. 207) - kontrast dvoch polôh - fyzickej námahy a únavy
- Práčky (obr. 208) -
zobrazený trpký život
- Hodina tanca (obr. 209)
- Dokázal zmeniť poňatie témy baletu v
maliarstve. Zobrazil bežnú hodinu tanca. Stredobodom obrazu je majster Jules Perrot, ktorý skúša s jednou baletkou kroky. No autor svoj záujem
upriamil na nedbalé postoje ostatných baletiek. Jedná sa škrabká na chrbte, druhá si napráva náušnicu,atď.
- Obraz dáva dojem akoby
pozorovateľ sledoval momentku.
- Pred maľbou obrazu robil Degas detailné štúdie všetkých zúčastnených postáv.
-
Kúpeľ (obr. 210)
- na tomto obraze si treba všimnúť ako maliar spojil dve rôzne perspektívy, vďaka rúčke kefky, ktorá
vyčnieva z police, je tu vidno aj maliarove ovplyvnenie japonským dekoratívnym štýlom
- Jazdci pred tribúnov
(obr. 211)
- Degas v tomto obraze nezobrazil hlavnú dostihovú slávnosť, ale predprípravu.
- Pozorovateľ obrazu má pocit akoby sám
bol na koni za jazdcom, pretože Degas zvíšil zorný uhol na úroveň džokeja.
- Zaujímavé je na tomto obraze aj zobrazenie najbližšie
stojaceho koňa, ktorému hlavu od tela oddeľuje rám obrazu, čo ešte viac vyvoláva dojem, že sa pozeráme na fotografiu a nie na obraz.
- Henri De Toulouse Lautrec
- po dvoch úrazoch v mladosti ostal mrzákom
- z jednotlivých
impresionistických škôl preberá len to, čo prispieva k jeho individuálnemu štýlu
- podlieha vplyvu Japoncov a ich zmyslu
zjednodušovať
- v Paríži sa zoznámil s Van Goghom, ktorého nesmierne obdivoval
- miloval kabarety, nevestince, bary a rôzne
krčmičky, ktoré navštevovala spodina spoločnosti. Cítil sa tu najlepšie. Tu sledoval smutné tváre ľudí z pohľadu trpaslíka.
-
postupne ho čoraz viac ničil alkohol, no svoje utrápené ja šikovne zakrýval
- jeho vysoko úprimné umenie je posolstvo zranenej bytosti,
ktorá sa zmierila s nespravodlivosťou
- maľoval pravdu a nie ideál
- patri k zakladateľom modernej grafiky
- okrem obrazov
vytvára mnoho plagátov a litografií s divadelnými a kabaretnými námetmi
- Dámy v kláštornej jedálni, Yvette Guilbertová
klaňajúca sa divákom (obr. 212), Moulin Rouge (obr. 213)
- Antonín Sláviček
- reprezentuje oneskorený český impresionizmus
- jeho obrazy sú ladené intímne, i keď sa pokúša o určitú
monumentálnosť
- stvárňuje Chrám sv. Víta a Prahu (chcel vyjadriť veľkoleposť života a práce)
Postimpresiomzmus
- "Prekliati maliari" vyjadrujú vnútorný dojem
- Vincent Van Gogh
- Narodil sa v Holandsku v rodine pastora. Bolo ich 6 deti. Pri štúdiách teológie neuspel. Nemal šťastie ani u žien.
Darilo sa mu len maľovať.
- Dôkazom jeho depresie boli už jeho prvé práce. Využíval ponuré zemité farby, zobrazoval roľníkov pri
ťažkej práci, trpiacich a ubiedených. Približuje sa k realizmu - Jedáci zemiakov (obr. 214)
- Jeho šťastné obdobie
začína odchodom do Paríža s bratom Theom, ktorý jeho maľovanie neúnavne podporoval. Jeho paleta farieb sa postupne menila. Začína používať
jasnejšie farby.
- V Paríži sa zoznamuje s japonskými drevorytmy a rýchlo predstihuje impresionizmus.
- Gogh odchádza do Arles, kde
si prenajal Žltý dom, ktorého prenájom mu platil brat Theo. Začal maľovať ako bez duše. Vnímal len objekt, prenikol mu celou bytosťou a
tento zážitok dokázal prevteliť do obrazu. Vznikajú tu jeho obrazy – Slnečnice (obr. 215), Rozkvitnutý mandľovník
(obr. 216), Kosatce vo váze
- Rád maľuje portréty, pretože sa tak vyrovnáva s ľuďmi.
- Obrazy rámuje
kontúrou "coissoinnizmus" (napr. Pijani)
- Vincentova spálňa v Arles (obr. 217)
-
Viac krát tento obraz premaľoval. Má na ňom znázornené dvojice viacerých vecí, pretože očakával príchod priateľa Gauguina - 2 stoličky,
2 poháre, 2 japonské drevoryty, svoj autoportrét a Gauguinov portrét, sedliacku posteľ s dvoma vankúšmi. Červená farba periny je dôkazom
expresívnosti.
- Hrubé ťahy štetcom - farba je nanášaná vo veľmi hrubých vrstvách, aby boli jednotlivé ťahy štetca jasne
viditeľné. Gogh vytláčal farbu priamo z tuby na plátno.
- Niektorí kritici pokladali nejednotnosť perspektívy za Goghov duševný stav,
no v skutočnosti bola zadná stena izby postavená s určitým sklonom.
- Tančiareň v Arles
- Vidieť tu
jeho spoluprácu s Gauguinom - čisté jasné farby a oblé kontúry postáv.
- Gogh maľoval veľmi rýchlo, niekedy obraz dokončil
za jediný deň.
- Keby ho Theo nepodporoval, tak by Gogh už dávno nemohol maľovať, pretože všetko (dokonca aj farby) mu kupoval on.
- Keď si Gogh odreže ucho, aby ho daroval jednej barovej tanečníci, Gaugin od neho odchádza. Vincent potom namaľoval obrazy
Vincentova stolička (obr. 218) a Gauginova stolička (obr. 219), ktorými chcel vyjadriť svoj smútok z jeho odchodu
a osamelosť.
- Namaľoval Vlastnú podobizeň s odrezaným uchom
- Epilepsia sa postupne čoraz viac prejavovala. Gogh
sa dostáva do ústavu v Saint Rémy. Začína jeho "plamenné obdobie", kedy sa celý svet na jeho plátnach deformuje
-
Pole s cyprusmi
- cyprusy, zlaté obilie a modrá obloha sú podľa Gogha symbolom smrti
- všetko sa vlní, čím chce
Gogh vyjadriť svoj vnútorný pocit
- Portrét Dr. Gacheta (obr. 220)
- Posledné mesiace strávil v Auvres u
doktora Gacheta - milovníka umenia
- Kostol v Arles (obr. 221)
- obloha je modrá, ťažká ako olovo, tlačí
na obrys kostola, až sa kostol pod jej ťarchou rúca
- obidva okraje cesty spolu s trávnikom vytláčajú kostol proti tlaku oblohy ako
jazyk
- Vo svojom poslednom liste pred postrelením napísal bratovi: " Svojou prácou riskujem život a prišiel som pri nej z polovice o
rozum". Po 2 dňoch ako sa postrelil v poli a zomiera.
- Za života nepredal ani jeden obraz, no dnes je uznávaný ako jeden z
univerzálnych svätcov.
- Paul Gaugin
- Bol šlachtického pôvodu. Zanecháva pohodlnú zabezpečenú
existenciu, túži po prostom živote, celý život cestuje a oddáva sa maľovaniu.
- Bol veľmi dobrým priateľom Gogha, často ho nazývali
"urodzený divoch".
- Túžil po primitívnom ostrovnom živote, a tak sa prihlásil do obchodnej námornej flotily,
s ktorou sa
plavil 5 rokov. Po návrate z ciest sa stal maklérom a takto ži] 10 rokov. Založil
si rodinu, oženil sa so ženou z Kodane. Po čase
začína maľovať a kupovať impresionistické
obrazy.
- Zdôrazňuje primitivizmus, pritom je symbolistom.
- Modeloval aj sochy,
v obrazoch sa snažil čo najlepšie zlepšiť perspektívu. Po krachu burzy sa zhoršila jeho finančná situácia. Začal sa venovať čisto umeniu
a žena od neho odchádza. Paul odchádza do Bretónska, kde rozvíja svoj vlastný výtvarný štýl. Odmieta vystavovanie na impresionistickej
výstave (myslí si, že jeho obrazy nie sú ešte na toľko dobré), uťahuje sa do seba a odchádza žiť na ostrovy. Tu dostáva maláriu a musí
sa vrátiť do Paríža, no už po roku odchádza opäť do Bretónska, kde maľuje svoj najslávnejší obraz Videnie po kázni
-
Videnie po kázni (obr. 222)
- symbolistický obraz
- boj človeka so samým sebou
- dáva základ novému štýlu,
ktorému sa začalo hovoriť syntetizmus – veľké dekoratívne škvrny čistých farieb, čierna čiara, maximálne zjednodušené motívy,
modliace sa Bretónky
- V strede je šikmý strom, zápas Jakuba s anjelom.
- Tento obraz označili ako manifest symbolizmu
- Žltý Kristus (obr. 223)
- V popredí vidíme postavy Bretónky, zredukované len na čepce.
- Tvary sú
obtiahnuté tmavou čiarou, zachované sú len najdôležitejšie línie
- Po čase Gaugiho a Goghovho spolužitia nastali finančné
potiaže. Okrem toho Gauguin často kritizoval Goghovu paletu farieb. Keď si Gogh odrezal ucho, aby ho daroval jednej tanečnici, Paul sa rozhodne
vrátiť do Paríža.
- V Paríži dostáva štipendium a odchádza na Tahiti. Po čase odchádza z kultivovanej časti ostrova žiť
do divočiny a berie si za ženu 13-ročnú ostrovanku. Maľuje obrazy La orana Maria (kresťanský motív v prevedení tahitskej
ženy s dieťaťom) a Čože, ty žiarliš (farebný obraz, s erotickým motívom)
- Z Tahit sa vracia do Paríža, kde dedí
majetok po dedkovi. Spoznáva miešanku, ktorá rnu utiekla aj s jeho majetkom a Gauguin sa vracia na Tahiti. V svojich obrazoch sa venuje exotickým
motívom, maľuje najmä domorodé ženy (obr. 224). Na ďalšom ostrove odmieta platiť dane a bojuje proti chodeniu tahitských detí do
kresťanských škôl. Uväznia ho a vo väzení zomiera.
Neoimpresionizmus
- Od postimpresionistických línií
v maliarstve sa odlišuje dokonale prepracovanou teóriou tvorby, vypracovanou na základe vedeckých poznatkov o optike a anatómii ľudského
oka.
- Miešanie farieb na palete nahradili bodkovaním plátna čistými tónmi, ktoré sa v oku diváka zlievali vo výslednú farbu (tzv.
pointílizmus) " Farba sa nemá miešať na plátne, ale v oku diváka*.
- Predchodcu vidia v Delacroixovi.
- V ich obrazoch je
prísny poriadok až odriekanie.
- Neod,ietajú poznatky získané impresionistami, len ich chcú položiť na vedecký základ
-
Georges Seurat
- Cirkus (obr. 225) - Celý obraz je v pohybe, ľudia sa zabávajú.
-
Le Bac du hoc. Grandcamp (obr. 226)
- v prírode si urobil skice no na samotnom plátne usilovne pracoval doma v ateliéri, kde
systematicky prekrýval plátno rovnako veľkými farebnými bodkami, ktoré v oku diváka mali vyvolať dojem chvenia. Touto technikou išiel celkom
proti základnej prirodzenosti impresionistických krajiniek.
- Seuratov pohľad na more pôsobí pokojne až melancholicky, monotónne šumí
až do vzdialeného bodu, kde sa obloha dotýka mora.
- Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte (obr. 227)
- Drží sa perspektívnej schémy - na obraz sa nemáme pozerať priamo, ale zo šikmého uhla veľkosti 45 stupňov z prava a zjavné
disproporcie sa tým stratia.
- Na tomto obraze robil okolo 2 rokov, mal k nemu pripravené stovky skíc.
- Na obraze, zobrazujúcom
partizánov, ktorí si vychutnávajú nedeľu na ostrove La Grande Jatte na Siene, prináša dve novátorské roviny :
1. Objavuje nový
monumentálny námet.
2. Objavuje novú maliarsku techniku.
- Obrazom demonštruje teóriu pointilizmu a divizionizmu.
- Maliar
rozdelil farby na jednotlivé zložky tak, že nie sú miešané na plátne, ale majú sa miešať v oku diváka. Je to statická atmosféra a
nálada, akoby boli fotografovaní.
- Existuje tu aj niekoľko náznakov pohybu (napr. dievčatko a psík, ktorý beží, šesť poletujúcich
motýľov).
- Naľavo stoja prostitútky, ktoré lovia budúcich ženíchov (vojaci stojaci v zadu). V obraze zmiešava ľudí z rôznych
spoločenských vrstiev.
- Obraz namaľoval aj rám pointilistickou technikou.
- Modelky, asi (obr.
228)
- Namaľoval dve verzie tohto obrazu : veľký obraz (momentálne je v americkej zbierke) a malú autorskú kópiu. Malá autorská kópia
sa vyznačuje pointilistickým štýlom, čím dosiahol chvejivý, trblietavý efekt.
- Scéna sa nachádza v Seuratovom ateliéri. Na zadnej
stene vidíme časť jeho najslávnejšieho diela Nedeľné popoludnie na ostrove La Grande Jatte, ktoré vyvolalo škandál na poslednej výstave
impresionistov.
- Nie je presne známe, či námetom obrazu sú tri postavy, ktoré predstavujú tú istú ženu zobrazenú pred, počas a po
sedení modelom, alebo či je to scéna počas ktorej sa modelky predvádzajú, aby si umelec mohol vybrať tú najvhodnejšiu.
Hudba
- Claude Debussy
- V klavírnych skladbách a cykloch počujeme zvuk hebký ako mach,
iskrivý ako odraz slnka na vode, farby dúhy, šeď hmly.
- Do celého sveta prenikla najmä 3. časť Bergamskej suity – Svit
mesiaca
- hlavný dôraz položil na farebnosť, nezvyklú harmóniu (používa nezvyklé i disharmonické akordy a inštrumentáciu).
Rafinovane zjemnelú rozplývavú inštrumentáciu dosiahol v symf. básni More.
- V 3. časti Rozhovor vetra s morom
niekoľkými synkopickými taktmi uvádza džez do symfonickej tvorby.
- Faunovo
popoludnie
- Táto skladba je hudobná báseň
- Faun leží v rákosí, pozoruje okolo mihajúce sa nymfy, píska si
melancholickú melódiu, díva sa na oblaky a spomína na zašlé lásky.
- Všetko je v skladbe vláčne, krehké, okúzľujúce a lahodné,
"akordy sa chvejú".
- Maurice Ravel
- najviac sa priblížil hudbou k baletu Dafnis
a chloe
- Vyrástol v Pyreneách, žil v Paríži a bol Francúzom, no predsa sa vracal k Španielskemu folklóru.
-
Bolero
- Túto skladbu skomponoval pre slávny Ďjagilevov balet - kráľovský baletný súbor z Petrohradu, ktorý ako 1. použil
prvky moderného baletu (silný dramatický pohyb, hĺbku prežívania, náročné nesymetrické figúry).
- je španielsky dobový ľudový
tanec - tancovala ho tanečnica v krčme, najprv ticho a sama, postupne sa okruh obdivovateľov rozširuje, tanečnica ho dotancuje na stole,
sledovaná vášnivými pohľadmi ľudí upadajúcimi do tranzu.
- Jediná melódia, zaznieva v 18 variáciách s gradáciou zvuku. Rytmus
bubna je monotónny. V závere orchester zavyje. Popularitu diela zvyšuje možno i interpretácia toho, že Ravel si ako ťažko chorý uvedomoval
nevyhnutnosť smrti, a tú vyjadril jednou melódiou a úderným stálym rytmom.
Sochárstvo
-
Francois Auguste René Rodin
- Jeho dielo vyvolalo hlučné a početné protesty.
- Vzorom a hlavnou umeleckou
školou sa mu stali diela antiky (renesančných majstrov Talianska, hlavne Michelangela) a tiež diela francúzskej gotiky. Tam našiel živý
výraz, prirodzený pohyb, malebné kompozície, plné pokoja i dramatického napätia a mäkkú modeláciu ľudského tela.
- Základom, na
ktorom Rodin staval svoje dielo po celý život, bola príroda. Prírodu stotožňoval s pravdou a krásou. Z tohto stanoviska bol nekompromisným
realistom. Na druhej strane je realistická forma pre Rodina len prostriedkom k tomu, aby ňou vyjadril celú zložitosť a problematiku človeka.
Zobrazuje človeka odtrhnutého od širokých más a hľadajúceho pravdu mimo hraníc spoločnosti - v symbolike a subjektivizme, za ktorými sa
najčastejšie skrýval smútok, pesimizmus a beznádej. Tieto pocity sú príznačné pre rozkladajúcu sa spoločnosť na rozhraní 19. a 20.
storočia.
- Z umeleckých smerov bol Rodinovi najbližší impresionizmus, s ktorým ho spájalo maliarske rozbrázdenie povrchu plastík,
problém zachytenia prchavého pohybu a tiiež uvoľnená sochárska kompozícia. Jeho kompozícia je zbavená tradičnej viazanosti a blíži sa
skôr k maliarskej kompozícii. Dbá väčšmi o presvedčivosť gesta, než o jeho pravdepodobnosť. Na vyjadrenie svojich myšlienok používa
hlavne nahé telo.
- Rodin musel dlho čakať, kým ho verejnosť prijala. Trikrát, ho odmietli na Škole výtvarných umení a tak pracoval
ako dekoratér, remeselník.
- Muž s rozbitým nosom (obr. 229)
- Prvé dielo, s ktorým preniká na verejnosť,
je realistická hlava. Dielo však bolo na Salóne odmietnuté.
- Kovový vek (obr. 230)
- dielo natoľko
realistické, že Rodina obvinili, že ho odlial na živom človeku.
- Pôvodne sochu nazval Zúfalstvo a vymodeloval ju podľa
mladého vojaka s dôkladnou znalosťou anatómie. Po nezmyselných útokoch a podozreniach sochu premenoval na Kovový vek.
-
Ján Krstiteľ
- pracoval na nej 2 roky. Svätec k nám prichádza s otvorenou náručou. Je stelesnením viery, ktorá je
hrdinská, a pritom ľudská. Vzpriamená hlava mu dodáva veľkoleposť.
- Rodin v tejto soche symbolicky vyjadril morálny úpadok ľudstva a
potrebu očisty. Salón dielo prijal pod podmienkou, že Rodín pridá figový list. Jeden odliatok sa nachádza aj v Národnej galérii v Prahe.
- Brána pekiel (obr. 231)
- stala sa Rodinovým životným dielom. Mal to byť mohutný komplex 100 sôch s
dominujúcim súsoším Zúfalstva.
- Toto dielo nikdy nedokončil. Zachovali sa z neho len jednotlivé sochy, ktoré mali byť jeho
súčasťou – Mysliteľ (obr. 232), Bozk (obr. 233), Vnútorný hlas, Bolesť. Rodin tu vychádzal
zo štúdií Danteho Pekla z Božskej komédie a z Baudelairovho pohľadu na svet.
- Rodín sa stáva úspešným až ako 40. ročný, kedy mu
prideľujú známy ateliér.
- Občania z Calasis (obr. 234)
- skupinový pomník ľudskej tragiky,
smútku a zúfalstva.
- Je to dielo vytvorené na objednávku mesta Calais, na pamiatku hrdinstva jeho občanov. Rodina hrdinský čin 6
ľudí, ktorí sa v roku 1374 vzdali anglickému kráľovi Eduardovi III., aby svojou obeťou zabránili masakrovaniu ostatného obyvateľstva, zaujal
natoľko, že na vlastný účet vytvoril namiesto 1 objednanej sochy 6 členné súsošie.
- Sú to mešťania s oprátkami na krku a s
kľúčom od brány mesta, ktorí ponúkajú svoje životy za životy ostatných. Výraz tichej bolesti a smútku, bezmocnosti i vzdoru sa odráža v
tvárach a gestách mužov rôzneho veku, ochotných priniesť krajnnú obeť pre záchranu mesta.
- Dielo odhalili v Calais 10 rokov po jeho
dokončení. Druhý odliatok stojí pred budovou anglického Parlamentu v Londýne.
- Balzac (obr. 235)
-
Spoločnosť literátov si objednala sochu Balzaca, ktorého Rodín oči detstva obdivoval. Dlho sa trápil so štúdiou nahého Balzaca, pretože mal
nesymetrické, tučné telo, veľké brucho a krátke nohy. Rodín chcel vyjadriť jeho nesmiernu silu, hĺbku a veľkoleposť. Podarilo sa mu to až
vtedy, keď Balzaca zahalil do dlhého plášťa.
- Soche dominuje monumentálna, nahor sa dvíhajúca hlava. Dielo je v nadživotnej
veľkosti, jeden z odliatkov je umiestnený v Národnej galérii v Prahe.
- Starena (obr. 236)
- V bronzovej
soche nás presvedčil, že i zošúverené a ochabnuté telo sa v umelcovom podaní môže stať krásnym.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta