Románske umenie

Románske umenie
- Na západnom  území Európy sa v 10.st udomácnilo románske umenie - zahŕňa prvky kresťanskej antiky, ktoré sa miešajú s prvkami barbarských kultúr
 
- CIVILNÁ ACHITEKTURA má ráz opevnenia, mestá sa opevňovali múrmi a palisádami, veľmi často sa stavali aj opevnené domy, ktoré sa stali vzorom pre opevnené stredoveké hrady

- CIRKEVNÁ ARCHITEKTÚRA:
1.  v románskom slohu sa najčastejšie stavajú jednoloďové kostolíky - hlavne na vidieku
2.  potom baziliky - z rímskej antiky - sú to troj - a viacloďové kostoly
3.  rotundy - kruhový pôdory
4.  kláštory - stredoveké kláštory tvorili celý komplex stavieb, ktoré spoločne tvorili opátstva, boli tu administratívne a obytné budovy, krížové chodby určené na modlitby a meditácie, najdôležitejšou budovou bol kostol
 
- Okná boli často veľmi úzke - niekedy len široké 10 cm, ukončené polkruhovým oblúkom
- Románske stĺpy sa vyvinuli z antických stĺpov, majú členenú pätku, hlavice - kubická, koryntská, zdobená zvieracími motívmi, zdobená figurálnymi motívmi.
- Klenba:
1.  valená (najjednoduchšia)
2.  krížová

- Portál bol ukončený oblúkom, vypĺňal sa pásami tzv. archivoltami, tympanon sa využíval na reliéfnu výzdobu, bol nad portálom, ako sa zvyšovala hmotnosť portálu, začal sa používať v strede portálu stĺpik
 
Vznik románskeho slohu
- Je to sloh obdobia raného feudalizmu, ktorý nadväzuje na tradície rímskej kultúry. Po rozpade rímskeho impéria vznikla samostatná Východorímska ríša so sídelným mestom Konštantínopolom (dnešný Carihrad).
- Ale v krajinách západnej Európy, ktoré dovtedy patrili zaniknutej Rímskej ríši a boli pod jej kultúrnym vplyvom, začína okolo 10. stor. vznikať románske umenie. Tento sloh dostal svoje pomenovanie od mesta Rím (Róma). Nazýva sa tiež oblúkovým slohom, pretože základným prvkom románskej architektúry je polkruhový oblúk a oblúkovitá obruba je najpoužívanejším ornamentom.
- Najväčší rozkvet dosiahlo románske umenie vo Francúzsku, Taliansku, Nemecku. V celej Európe sa rozšírilo až v 13. stor. Šírenie a upevňovanie kresťanstva si vynútilo vytvoriť vhodné stavby na liturgické účely. Zjednocujúcou a ovládajúcou silou stredovekej spoločnosti bola cirkev, preto aj umenie, najmä staviteľské, bolo v jej službách.
 
Architektúra
- Architektúra je najvýraznejším nositeľom charakteristických znakov románskeho slohu, v ktorom sa prejavuje najmä prvotnosť stavby, článkovanie priestoru i dôsledná proporčná viazanosť.
- Stena je masívna, stavaná z kameňa, ktorý bol neskôr starostlivo opracúvaný. Kostoly sa stavali hlavne z neopracovaného alebo otesaného prírodného kameňa - z granitu, vápenca, pálenej kameniny alebo kriedovca. Používali sa aj pálené tehly, ktoré boli pomerne veľké a ploché.
- Vnútrajšok chrámu pôsobí veľkolepo a jednotne. V ranom období mal plochý drevený strop, vo vrcholnom období sa uplatňovala valená aj rebrová klenba nad štvorcovým pôdorysom.
- Malé okenné otvory so sklenými mozaikovými oknami (obr. 84) podporovali slávnostnú, neskutočnú náladu vytvorenú prenikaním malého množstva svetla do chrámového priestoru.
- Pôdorys chrámu bol viazaný geometrickými vzťahmi. Celý priestor akoby bol súčtom - skladbou štvorcových polí
 
- Hlavnými architektonickými článkami boli:
1.  klenby - valené a krížové;
2.  stĺpy- driek bol oblý, osemhranný alebo skrutkovitý, hlavica stĺpov má kubický tvar, dolu zaguľatená, alebo kalichovitý tvar, pokrytý štylizovanými lupeňmi a fantastickými živočíšnymi tvarmi
3.  oblúk (obr. 85) je polkruhový, charakteristický pre románsky sloh, často sa používal v združenej podobe, najmä na oknách, ktoré boli delené stĺpikmi
4.  portál (obr. 86) - čelný vchod, v hornej časti polkruhový, spočiatku jednoduchý, neskoršie vyplnený archivoltami (kruhové pásy), polkruhové pole portálu sa vyzdobovalo figurálnou plastikou (tympanón)
 
- Typickými stavbami románskeho slohu boli:
1.  rotundy - neveľké stavby kruhovitého pôdorysu;
2.  jednoloďové kostolíky obdĺžnikového tvaru, ukončené apsidou (polkruhovitý výklenok) boli najrozšírenejším typom vidieckych kostolov;
3.  baziliky - trojloďové kostoly, s vyvýšenou hlavnou loďou a s dvoma vežami;
4.  katedrály - veľké chrámy pri biskupských sídlach
 
- Francúzsko: kláštory – Cluny (obr. 87) , Vezelay (obr. 88) , katedrály v Poitiers, Autun a kostoly. Zo svetských stavieb kamenné hrady a Avignonský most.
- Taliansko: šikmá veža v Pise (obr. 89), dóm v Pise (obr. 90) , katedrála v Monreale a početné kostoly.
- Anglicko: londýnska pevnosť - väzenie Tower, katedrály v Canterbury, Durhame, Gloucestri.
- Španielsko: kostol v Santiago de Compostela.
- Nemecko: dómy vo Wormse, Mohuči, Augsburgu, kláštor v Neuburgu, chrám sv. Apoštolov v Kolíne nad Rýnom, kostol sv. Cyriaka v Gernrode.
- Čechy: kláštor s bazilikou sv. Juraja na Pražskom hrade, kláštory v Trebíči a Tišnove, rotunda sv. Martina na Vyšehrade a sv. Kataríny v Znojme, baziliky vo Vinci, Ŕeznoviciach, v Jakube pri Kutnej Hore, Hrusiciach.
- Slovensko: Spišská Kapitula (obr. 91), baziliky sv. Juraja v Skalici, rotunda v Skalici (obr. 92).
 
- Žehra - Kostol sv. Ducha (obr. 93)
- bol dokončený v roku 1245 v prechodnom neskororománskom - ranogotickom slohu.
- Dodnes sa zachovala románska klenba vo svätyni, drevený kazetový strop vyhorel v 15. storočí.
- Nová klenba je podoprená osemhranným stĺpom, veža má združené románske okienka a barokové cibuľové ukončenie.
- Interiér (obr. 94) je barokový (kazateľnica, krstiteľnica, oltáre), na streche presbytéria postavili sanktusník.
 
- najcennejšie fresky:
- fresky zo svätyne (1.pol. 14.stor): byzantsko - taliansky vplyv (strnulá majestátnosť, vznešenosť, kontúrami zvýraznené najmä oči) - na klenbe:

- Christos Pantokrator (Vševládca - sudca)
- Najsvätejšia trojica
- Bohorodička s dieťaťom
- Abrahámovo lono

 
- fresky na severnej strane (2.pol. 14.stor, 15.stor): najznámejšia typická ukážka „Biblie pauperunť' (biblia chudobných) v obrazoch - v rámoch:

- Pieta
- Strom života (Arbor vitae)

 
- Strom života (obr. 95)
- freska plná záhadnosti, tajuplnosti a symbolov, veriacich núti k rozjímaniu, lúšteniu symbolov a k úžasu nad hĺbkou náboženského mystéria
- žehranské poňatie bolo spracované podľa predstáv donátora (darcu) fresky, ktorý sa dal stvárniť ako kľačí a modlí sa pod bránou raja - predpokladá sa, že bol svetaznalou osobnosťou a tento druh „epitafu" bol v danej dobe novinkou
- téma Ecclesie a Synagógy v ranom stredoveku býva chápaná tolerantne
- pre neskorý stredovek je príznačná forma násilného vyriešenia konfliktu - dôkaz zaradenia tresky do neskorej gotiky
- v 1985 bol Kostol sv. Ducha vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, v 1993 spolu so Spišským hradom zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO
- celá kompozícia je postavená na paralelách - dominantnou je paralela Starého a Nového zákona
- v strede je nezvykle zelený kríž v podobe rozvetveného stromu s ukrižovaným Kristom rajský strom poznania je úzko spojený s krížom - Seth po smrti otca Adama odrezal z rajského stromu konár a zasadil ho na otcov hrob. Na hrobe vyrástol strom a z neho vytesali kríž. Nad hrobom Adama na Golgote (Hore lebiek) v Jeruzaleme na živom kríži zomrel Kristus, aby spasil a vykúpil svet. Nad krížom je namiesto INRI nápis ADAM (!)
- polovica fresky predstavuje Starý zákon:
- symbolizuje ho postava Synagógy na oslovi
- starozákonná cirkev Synagóga bola starozákonnými prorokmi vyhliadnutá za nevestu Krista, ale vo svojej zaslepenosti (preto má pásku na očiach) neprijala Krista, pretože nespoznala v ňom mesiáša. Odetá je do jednoduchého zeleného šatu prepásaného pod hruďou (móda aktuálna vr. 1420-30), v ruke drží uťatú koziu hlavu (symbol starozákonnej krvavej obete) - na vykonávaní tejto obete zaslepene trvá, pretože nechápe význam novej nekrvavej obete omšovej - kresťanskej, ktorej symbolom je eucharistia, v druhej ruke drží kopiju so zlomenou žrďou, na nej vlaje vlajka fantastických tvarov s hlavou diabla
- vyziabnutý, poranený osol s polouťatou hlavou a polámanými nohami klesá k zemi
- pod oslom stojí Adam s Eva - načahujúca sa za jablkom
- maliar postavy preferoval, venoval im značný priestor, je na nich množstvo realistických detailov- hlboko uložené oči, lomená linka obočia, ústa s poklesnutými kútikmi, hranatá brada, elegantné kučery, útle ramená, úzky pás, vyklenuté brucho
- nahé figúry - novinka prelomu 14. a 15.stor.
- vo fyzickom vzhľade bázlivej dvojice je niečo detsky nežného, čo poukazuje na krásny internacionálny sloh (okolo roku 1460, ktorý prenikol z Francúzska na elegantný dvor Václava IV. a potom k nám)
- druhá polovica fresky predstavuje Nový zákon:
- symbolizuje ho postava Ecclesie na tetramorfovi
- hlava ukrižovaného sa nakláňa a krv z jeho rán kvapká k víťaznej novozákonnej cirkvi Ecclesii, ktorá je stvárnená v podobe panenskej kráľovnej s korunou na hlave, svojim rozmermi zaujíma na obraze najväčšie miesto, má módny šat modrej farby s hlbokým výstrihom, bohato zriasenou sukňou stiahnutou rytierskym pásom, dlhé vlasy jej voľne splývajú (móda začiatku 15. stor.). Drží v ruke symbol eucharistie a víťaznú zástavu s krížom
- vládkyňa sveta ide ku krížu na tetramorfovi = telo leva, hlava a nohy zo 4 bytostí - symboly evanjelistov: Matúš - anjel, Marek - lev, Lukáš - býk, Ján – orol
- tetramorf pôsobí ako fantastické monštrum, je však znamením ekumenicity -rozšírenia Kristovho učenia prostredníctvom 4 evanjelií po svete v epoche cirkvi, ktorej život sa chápe ako pokračovanie života Krista
- symbolika evanjelistov sa preniesla i na cnosti, vlastnosti cirkvi ako inštitúcie a jej hodnostárov
- lev - nielen symbol kráľovskej dôstojnosti - aj odznak patriarchu
býk - nielen symbol plodnosti - aj znak prorokov
človek/anjel - nielen symbol práce - aj znak kňažstva
orol - nielen symbol vzostupu na nebesia - aj znak vysokej duchovnej hierarchie (napr. biskupa)
- pod tetramorfom je scéna vyhnania z raja -postavy oveľa menšie ako pri prvom hriechu
- postavy Adama a Evy v oboch častiach dokazujú, že síce Nový zákon je víťazstvom nad Genezis (Starozákonná 1.kniha Mojžišova), ale že biblická tradícia ako celok je jednotná
- mystickú symboliku predstavujú i uťaté ruky stromu - kríža so zvlnenými konármi
- ruka kríža nad Ecclesiou odomyká brány raja
- stredná ruka žehná Ecclesii
- ruka nad hlavou Synagógy jej pretína niečom hlavu, pretože je stotožnená so židmi - vrahmi Krista
- v diagonále oproti bráne raja čiasi ruka kladivom búcha na bránu pekla, za ktorou sú rozd'avené ústa príšery čakajúcej na obete
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/umenie/6769-romanske-umenie/