Graffiti a zákon
Graffiti a zákon
1.Úvod
Graffiti. Novodobý fenomén mladých ľudí,
prezenovaný v uliciach, s korým sa dennodenne stretávame. Práve pohľad na tieto diela nás podnietil k tomu, aby sme vám túto tému
bližšie priblížili. Cieľom našej práce je poukázať na graffiti ako súčasť spoločnosti s jej pozitívnymi i negatívnymi stránkami.
Zároveň sa budeme snažiť objasniť okolnosti vzniku, ich predstaviteľov , prienik graffiti na Slovensko a niektoré základné pojmy. Budeme sa
snažiť vyvrátiť názory niektorých ľudí, ktorí vykresľujú tento umelecký smer v negatívnom svetle.Ďalej sa budeme venovať legislatíve
a zákonom týkajúcich sa grafitti v našej rebulike, takisto ako aj postihom za tieto skutky.
Dúfame, že vás téma zaujme, uvedie vás do
problematiky a niečo si z nej odnesiete. V diskusií sa budeme snažiť odpovedať na vami položené otázky.
2. Vznik
graffiti
Graffiti je umelecký smer prezentovaný zväčša mladými ľudmi na rôznych miestach. Podstata Graffiti spočíva
v tom, že writer alebo sprejer sa snaží prezentovať svoje pseudomeno - tag pomocou farby v spreji (ale aj inými prostriedkami), a tým
sa odlíšiť od ostatných writerov. Vo väčšine prípadov writeri píšu alebo maľujú svoje mená alebo mená svojich crew. Počiatky tohto
výtvarného umenia siahajú do mesta New York 60. rokov 20. storočia. Všetko začalo tým, že mladí ľudia začali písať fixkami svoje mená
alebo prezývky na všetko okolo seba. Najznámejší writer tých čias Taki 183(obr.č.1), s ktorým New York Times urobili interview, spôsobili,
že medzi mladými ľuďmi v celom meste a vo všetkých štvrtiach nastal boom graffiti. Hlavným médiom v New Yorku bol obrovský dopravný systém
metra. Písanie svojho mena sa stalo prestížnou záležitosťou svojského sebavyjadrenia, ten, kto mal najviac podpisov na najrozličnejších
miestach, bol uznávaný a mal rešpekt ostatných writerov. Koncom 70.rokov boli tagy(obr.č.2) také rozšírené, že kto sa chcel zviditeľniť,
musel vymyslieť niečo nové. Farba v spreji bola ten pravý nástroj, ktorým sa dalo v krátkom čase vytvoriť farebnú kombináciu svojho mena, a
tým sa odlíšiť od ostatných. Následok bol prechod z jednoduchých podpisov na komplikovanejšie maľby. Rozhodujúce bolo opäť množstvo a
hlavne štýl.
Začiatok 80. rokov bol graffiti naklonený. Média sa začali viac zaujímať o tento nový umelecký smer, samozrejme
aj zo strany vandalov, ale podstatné bolo, že writeri si dokázali otvoriť cestu aj do galérií.
Časom sa graffiti stále vyvíjalo.
Newyorkskí writeri maľovali stále viac a viac komplikovanejšie, prepracovanejšie a farebnejšie diela. Stále vymýšľali nové štýly a
techniky maľovania so sprejom, aby sa odlíšili od ostatných writerov v meste a získali si ich uznanie.
2.1 Pôvod
slova
Slovo graffiti má pôvod v Taliansku. Tento pojem je spojený nielen s výtvarným
umením ale aj s hudobným prejavom- označuje niečo výnimočné, spontánne, nekonvenčné a rôznorodé.
Samotné slovo má viacero
variantov:
- grafio – štýl písma v starovekých kultúrach, spôsob písania do vosku pomocou
šablón;
- graphium – z latinskej tradície prešlo do gréčtiny ako graphein, oboje značí to isté – dobre
písať, maľovať, či kresliť;
- griffure – štýl písma i kresieb, ktoré nie sú urobené precízne, ale
narýchlo, s opravami, nečisto, na spôsob skice, náčrtu alebo pravopisu;
- gravure (z franc.) – rytie, rytina,
rytecká práca – v tradícii graffiti predstavuje dominantnú techniku.
· Slovo grafitti je v slovenčine nesklonné, poznáme len
množné číslo grafitti.
2.2 Slovenská graffiti scéna
Graffiti sa prvý krát objavili na
Slovensku, konkrétne v Bratislave pomerne neskoro - začiatkom roku 1995 zo susednej Českej republiky. Po meste sa začali objavovať prvé
tagy a prvé farebné maľby pod mostom Lafranconi. Jeden z prvých bol Slimer v roku 1994, ale za ozajstného otca bratislavských graffiti je
považovaný writer Scott.Za niekoľko rokov sa graffiti scéna na Slovensku posunula oveľa dopredu.Veľký “boom“ na Slovensku nastal v roku
1996. Neskôr sa už graffiti začali viac spájať s hip-hopom, a tak sa samozrejme aj väčšina ľudí pridávala k tomuto štýlu.V roku 2004
došlo k medializácií graffiti, niektorí zástupcovia výkonnej moci sa snažili prezentovať tento umelecký smer v negatívnom svetle, chceli
zaradiť graffiti medzi trestné činy s možnosťou väzby.
2.3 Hip-hop a graffiti
Graffiti sa
často dáva do súvislosti so subkultúrou hip-hop. Hip-hop tvoria štyri základné elementy – rap, DJ-ing, breakdance a graffiti(obr.č.3).
Zahŕňa literárny, hudobný, tanečný či výtvarný prejav, teda ponúka rôzne možnosti sebavyjadrenia. Členovia subkultúry sa často venujú
niekoľkým prvkom naraz. „Hip-hop je kultúra ulice, ktorá je založená na sebaprejavení a vlastnom názore.“
„ ...Hip-Hop
je jedinečný v tom, že v rámci západnej kultúry sa málokedy stretávajú mladí ľudia, aby spolu robili hudbu, tvorili poéziu, tancovali
a maľovali...“ (Jones, 2003).
Na druhej strane si treba uvedomiť, že graffiti je subjekt, ktorý môže stáť aj osamote, writeri sa
nemusia automaticky považovať za hip-hoperov. Graffiti nie je prejavom väčšej subkultúry hip-hop, ale samostatná forma. S hip-hopom má
spoločné korene v undergroundovom prostredí amerických veľkomiest, kde sa štyri elementy hip-hopu vyvíjali vo vzájomných vzťahoch.
2.4 Graffiti slovník
Graffiti Slovník je založený na slangu a slovách prevzatých
z angličtiny:
· Writer - ten kto píše alebo maľuje graffiti
· Toy - začiatočník v graffiti,
človek bez štýlu
· Crew - skupina spoločne maľujúcich graffiti umelcov
· Cross - premaľovanie,
potagovanie iného graffiti
· Sketch - skeč, graffiti náčrt, skica (obr.č.4)
· Tag - writerov
štylizovaný, osobný podpis, fungujúci ako identifikaèné logo napísané sprejom alebo fixkou. Je to najjednoduchšia forma graffiti. Tag je
niečo ako odtlačok prsta writera.
· Bombing - tiež chróm - strieborné ilegálne dielo vytvorené na ulici(obr.č.5)
· Legal place - graffiti striekané na povolených miestach a miestach na to určených.
· Ilegál -
Graffiti striekané na nepovolených miestach.
· Jam - stretnutie writerov, miesto, kde naraz maľuje viac ľudí.
· Style - autentický štýl writera, ktorým píše alebo maľuje svoje meno
· Can - sprej, dóza
s farbou
· Cap - Tryska, násadka na sprej.
· Whole Train - graffiti maľba cez celý vlak,
minimálne 3 vagóny
· Old School - stará škola, writeri, ktorí sa venujú graffiti už dlhé roky
· Piece -
Je vo všeobecnosti graffiti maľba na ľubovoľnom povrchu. Tento termín sa používa aj na označenie majstrovského diela. Piece je
komplikovanejší ako throw-up, používa sa pri ňom viac písmen.(obr.č.6)
· Sticky/ sticker - Nálepka s menom writera.
Umiestnenie nálepky je rýchlejšie ako ktorákoľvek iná forma prezentácie svojho mena v graffiti. Ich umiestňovanie je veľmi populárne na
verejných priestranstvách, dopravných značkách, semaforoch, lampách a v zahraničí hlavne na automatoch na noviny.(obr.č.7)
3. Formy a štýly v tvorbe
Maľby, ktoré sa označujú ako graffiti, vždy vychádzajú z písmen writerovej
prezývky (tagu), ktorá sa nemení; to čo sa mení, je spôsob, akým sú stvárnené. Podstatná časť toho, čo writeri na graffiti hodnotia z
estetického hľadiska, označujú slovom štýl. Trvá to dosť dlho, kým sa v človeku vyvinie zmysel pre vnímanie štýlu.
V rámci
štýlov rozoznávame tzv. „old school“ – starú školu, pod ktorou sa v prvom rade chápe jednoduchý plošný štýl a plošné lomené tvary.
Sú to väčšinou čitateľné nápisy, jednoduché tvary a jednoduchšia farebnosť. Na rozdiel od tohto prevažne písmového štýlu sa vyvinul aj
tzv. štýl „new school“ – nová škola, ktorý je farebný, plný nerozlúštiteľných nápisov a trojrozmerných tvarov .
Neustálou
evolúciou graffiti, zdokonaľovaním a prepracovávaním sa dospelo k plnohodnotnému umeleckému výrazu narábajúcemu s formou i štýlom, s
perspektívou, symetriou a samozrejme farebnosťou.i
Do roku 1974 boli objavené najdôležitejšie písmenkové štýly, ktoré sa odvtedy iba
obmieňajú. Ku koncu 70. rokov sa etabloval aj určitý postup pre vznik diela:
♦ prvými obrysmi naznačenie písmen a ostatných
obrazových prvkov (first outlines)
♦ vypĺňanie väčších farebných plôch (fill-ins)
♦ pripojenie ornamentov a efektov
(designes)
♦ a nakoniec, sprejovanie posledných kontúr (second outlines).
3.1 Street art
Street Art(obr.č.7)je jeden z druhov graffiti.Označuje sa tiež neograffiti alebo post graffiti.Má korene v Amerike.Datovať jeho vznik je
rovnako obtiažne ako ho definovať.V podstate to môže byť všetko, čo sa na ulici objavuje a nemá komerčný pôvod.Je používaná veľmi
široká škála prostriedkov, techník a druhov materiálu.Je možné použiť všetko čo vás napadne, pretvoriť to, alebo nejakým iným
spôsobom pretvoriť vizuálny vzhľad ulice.Tým sa otvára rozmanitejšia možnosť vyjadriť sa. Street Art skrýva nespočetné množstvo
kreatívnych možností, je bez pravidiel, úplne voľný a nekontrolovateľný, záleží iba na tom kto s čím príde.Najčastejšie sa objavuje
vizuálny efekt tvorený logom, písmenom, ilustráciou, šablónou alebo akýmkoľvek iným dizajnom.Toto logo nahrádza „tag“.Spoločný znak
s Graffiti má Street Art v ilegalite.Street Art tvoria aj rôzne plagáty a nálepky, ktoré nepoškodzujú steny.
4.
Predstavitelia
Seen
Za krstného otca graffiti sa považuje chlapec z New Yorku s prezývkou
Seen(obr.č.8). Začal tvoriť začiatkom 70. rokov 20. storočia.Bol vzorom mnohých writerov tej doby nielen kôli jeho talentu, ale aj vďaka
množstvu jeho výtvorov na vagónoch newyorského metra.
Lady Pink
Lady Pink(obr.č.9) ako jedna
z prvých ženských graffiti umelkýň začala tvoriť koncom 70. rokov v New Yorku. Počas niekoľkých rokov sa začlenila medzi elitu tej doby-
malovala s writermi ako Lee, Daze, Noc 167, Tracy 168, Mitch 77 a mnoho Ďaľších. Lady Pink dokázala, že graffiti nie je len čisto mužskou
záležitosťou. Jej typický znakom je ružová farba v jej dielach, ktorú milovala od detstva. Pink sa dodnes venuje graffiti, maľuje na
zákazky, usporiadúva výstavy a učí študentov na univerzitách.
Can 2
Jedným z najznámejších
nemeckých writerov je Can 2(obr.č.10). Svoje prvé práce začal kresliť na papier už ako 7 ročný. Can 2 je veľmi talentovaný writer
a vd´aka svojmu osobitému štýlu patrí dodnes medzi svetovú špičku. Založil dokonca vlastnú značku oblečenia – Stick up kidz.
Ceil
V Banskej Bystrici sa za zakladateľa považuje chlapík s prezývkou Ceil(obr.č.11). Graffiti začal
maľovať okolo roku 1995 a venuje sa tomu dodnes. CEIL sa dokonca umiestnil v Prahe na prestížnom jame na popredných miestach.
Bosh 3
Jeden z najtalentovanejších 3D writerov je na Slovensku Bosh 3(obr.č.12). Vyštudoval dizajnérsku
vysokú školu.
Dare
Švajčiarsky writer menom Dare(obr.č.13) bol pre
mnohých vzorom. Jeho umenie ocenili napríklad už v roku 1992 – 1996, kedy jeho práce vystavili v galériách vo Švajčiarsku, na výstave
umenia vo Frankfurte, ale aj v mníchovskom Kallman múzeu. Umrel tento rok na rakovinu.
5. Vandalizmus alebo
umenie?
Z kultúrneho hľadiska by sme iste mohli graffiti označiť ako umenie, ktoré v sebe zahŕňa snahu o
sebaprejavenie, ponúka okoliu svoj názor a pohľad na svet cez vytvorený obraz. Problémom však zostáva umiestňovanie graffiti, ktoré práve
často týmto stráca svoju umeleckú hodnotu a prechádza tak do sféry vandalizmu.Graffiti sú umestňované na verejných plochách, na múroch a
veľkých betónových plochách v mestách, na vagónoch a podobne.Väčšina týchto diel sú však na miestach na to nie určených, väčšinou na
súkromných miestach a tým vzniká trestný čin poškodzovanie cudzej veci.
Proti graffiti sa čoskoro po ich objavení začal boj, najmä
vo veľkých mestách, kde predstavovali rýchlo sa rozmáhajúci problém. Jeho prvotné prejavy sa týkali hlavne priestorov metra, kde sa vozne
čoskoro pokryli množstvom tagov. Začalo sa polemizovať či ide o vandalizmus alebo umenie.
5.1 Metódy boja proti
graffiti v zahraničí
Podstatnou „metódou boja“, okrem zákazu predaja sprejov – registrovania predajní, výroby
technicky upravovaných sprejov, tak, aby neumožňovali rýchle písanie a vypĺňanie veľkých plôch, bol policajný nátlak. V USA vznikali
špeciálne oddiely policajtov určené na boj proti graffiti a ich likvidáciu. Ich hlavnými dôvodmi boli skutočnosti, že graffiti sú ilegálne
Do tejto antigraffiti kampane boli zapojené aj médiá, s cieľom ukázať a podporiť verejnú mienku, že graffiti znamená vandalizmus.
Konkrétne v New Yorku to bola železničná polícia – Vandal Squad(obr.č.14), ktorá už v roku 1971 mala viac ako 100 zamestnancov pravidelne
kontrolujúcich priestory podzemnej dráhy. Napríklad v roku 1972 bolo zatknutých 1562 writerov, z ktorých bola väčšina prepustená bez pokuty,
alebo sa mala podieľať na čistení vagónov. Veľké akcie čistenia MHD vyústili do antigraffiti zákona zavedeného správou mesta New York. V
roku 1975 vznikla pri newyorskej železničnej polícii špeciálna jednotka „anti – graffiti“, ktorá pozostávala z 10 pracovníkov v civile.
Ich cieľom bolo skúmať scénu, získavať detailné informácie o zvlášť aktívnych writeroch. No ctižiadostivosť tvorcov graffiti sa
nepodarilo zastaviť žiadnym z týchto opatrení. Pokiaľ ide o iné veľkomestá, ako napríklad Londýn, odstraňovanie graffiti stojí toto mesto
okolo 100 miliónov libier ročne, čo je desaťkrát viac, ako sa pôvodne plánovalo vyčleniť na tieto účely.
5.2
Graffiti zákon na Slovensku
Od začiatku mája roku 2005 platí novela Trestného zákona, podľa ktorej sú za svoje činy
– aj tie vandalské, právne zodpovední sprejeri. Hranica trestnoprávnej činnosti sa pritom znížila na 14 rokov.
Podľa Trestného zákona č.300/2005, • 246:
„...1. Kto poškodí cudziu vec tým, že ju postrieka,
pomaľuje, popíše farbou alebo inou látkou, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
2. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri
roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a, a spôsobí ním väčšiu škodu
b, z osobitného motívu.
3.
Odňatím slobody na tri až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a, na veci, ktorá požíva ochranu podľa
osobitného predpisu,
b, a spôsobí ním značnú škodu, alebo
c, závažnejším spôsobom konania.
4. Odňatím slobody na sedem
rokov až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu....“
Zavedením tejto novely do praxe sa tvorba graffiti stáva delikventnou, teda protizákonnou činnosťou s nemalými sankciami. V súlade so zákonom
je len pri umiestňovaní tvorby na legálnych miestach. Zvyšovanie počtu týchto miest by iste prispelo k vyriešeniu problému nelegálnych
graffiti.
5.3 Tresty a ich adekvátnosť
Platnosť zákona z mája 2005, z ktorej vyplývajú
dosť prísne tresty pri poškodení cudzieho majetku popísaním, pomaľovaním, vyvolalo rôzne reakcie. Možno na prekvapenie zainteresovaných,
opačné, než by očakávali. Prísne tresty mladých sprejerov neodradili, skôr naopak, posilnili v nich pocit adrenalínu a dobrodružstva pri
tejto činnosti. Zdá sa, že trestný zákon je proti tejto forme zločinu neúčinný.
Zatiaľ čo pred piatimi rokmi evidovali
železnice 22 prípadov, v roku 2004 vyše 60, v roku 2005 už 95 prípadov,v roku 2006 vyše 113, v roku 2007 až 119 prípadov.V rokoch 2008 a 2009
to bolo nad 130 prípadov.(graf.č.1)
Keďže tvorba graffiti, ako sme už spomínali, sa stáva problémom pri poškodzovaní historických
budov, cudzieho majetku a pod., pri prichytení autora pri takomto čine, by boli možno účinnejšie tzv. alternatívne tresty napr. formou
verejnoprospešných prác. Väčšina týchto „delikventov“ je totiž v adolescentnom veku a tresty, ktoré plynú z Trestného zákona sa nám
pri takejto činnosti zdajú neadekvátne.
Vnímanie graffiti tvorby ako umenia či delikvencie závisí nielen od pohľadu spoločnosti,
no i od tvorcov samotných. Existujú viaceré skupiny writerov – od tých najlepších a najskúsenejších až po mladých, ktorí v tejto oblasti
zbierajú prvé skúsenosti. Nie je preto celkom korektné označovať všetkých za vandalov či delikventov. Skúsenejší writeri sa totiž od
tvorby začínajúcich mladých často dištancujú a nesúhlasia s ich prejavom „všade, kde sa dá“, pričom často bývajú poškodzované
historické budovy a pod.
Samozrejme, aj medzi skúsenými writermi sa nájdu takí, ktorí realizujú svoju tvorbu najmä na vlakoch či
ilegálnych plochách, no nie s cieľom poškodiť či zničiť cudzí majetok, skôr umiestniť svoje dielo tam, kde je viditeľné a môže osloviť
okoloidúcich. Môžeme teda hovoriť o writeroch, pre ktorých graffiti znamená formu seba prejavenia umeleckým spôsobom a o skupine, prevažne
dospievajúcich chlapcov, ktorí svojimi tagmi, či už náhodne alebo cielene, pokrývajú často historické budovy, čím dochádza k vysokým
škodám nie práve umeleckým prejavom.
6. Spôsoby odstraňovania graffiti
Pri boji proti
nelegálnym graffiti je jedným z krátkodobých riešení dosiahnutie čo najväčšieho počtu čistých fasád domov – to je primárny cieľ
každého majiteľa alebo správcu ktorejkoľvek budovy. Objekty možno neustále viac či menej profesionálne čistiť, pričom však hrozí
niekoľkonásobne vážnejšie poškodenie. Náklady na ochranné nátery sú nižšie ako na celkovú rekonštrukciu fasád alebo iných objektov. Na
ochranu povrchov sa používajú jednorázové alebo trvalé anti – graffiti nátery. Jednorázový náter sa aplikuje na plochy, kde nehrozí
opakované poškodzovanie. Výhodou trvalého náteru je, že sa z neho dajú graffiti odstraňovať podľa potreby 25 až 150 – krát bez
poškodenia ochranného náteru a ošetreného povrchu.
7. Legálne graffiti
Graffiti sa
samozrejme dajú maľovať aj legálne. Na mnohých miestach Slovenskej republiky sú vyhradené steny alebo betónové plochy. Na týchto miestach sa
writeri môžu realizovať bez toho aby boli postihovaní trestami alebo sankciami. Týchto plôch však v niektorých miestach nie je dostatok
a to podnecuje writerov maľovať ilegálne. Na to aby ste mohli maľovať legálne, potrebujete povolenie. Pokiaľ sa jedná o stenu, ktorú
vlastní mesto, je potrebné povolenie vybavovať na miestnom úrade. Pokiaľ plochu vlastní fyzická osoba, povolenie si treba žiadať
u majiteľa. Mnoho writerov je presvedčených, že pokiaľ by mestá vyhradili dostatok legálnych plôch, množstvo ilegálnych výtvorov by
podstatne kleslo. Tak isto je to aj s kvalitou. Ilegálne práce sú často jednoduché, menej farebné alebo nedokončené, pretože writeri sú pod
neustálym tlakom. Pri legálnych stenách je to však inak. Writeri majú dostatok času, dávajú si záležať čo sa týka farieb, prepracovanosti
tvarov, rovnosti liniek a mnohých iných detailov. Writeri vytvárajú tzv. pieces. Zjednodušene povedané, legálne graffiti je krajšie ako to
ilegálne.
7.1 Zoznam legálnych plôch na Slovensku
Banská Bystrica:
·
Hušták, Beltonka, stena sa nachádza v centre cestného prepojenia pri obchodnom centre Europa
· Ihrisko Sásová, plocha na maľovanie cca
50m, viditeľná z cesty, ďalších 300m stena v podchode
· Malá stanica Radváň, most, viadukt a garáže pri hlavnej ceste, stena popri
rieke Hron, cca 200m
· Radváň, zvolenská cesta, oproti Hyper Tescu, oporné múry, nosné piliere mostu
· ZŠ Radváňska, budova
telocvične a múr popri celom ihrisku, cca 200m
Bratislava:
· Rača-Rendez, stena na ihrisku, Sklabinská ulica
Košice:
· Sídlisko KVP, Klimkovičova ulica, oporný múr pod areálom zakladných škôl Janigovej a Čordakovej, cca
200-250m
· Sídlisko KVP, Klimkovičova ulica, podchod pri OC Iskra, cca 150x5m
· Sídlisko Ťahanovce, Berlínska ulica, autobusová
zastávka, cca 40m
· Sidlisko Dargovskych hrdinov (Furča), mimoúrovňová križovatka ulíc Trieda arm.gen. Svobodu, Herlianska
a Maurerova
Lučenec:
· Poliklinika
· Betónové oplotenie a betónové nosníky Rúbanisko
· Peší
nadjazd ulica kpt. Nálepku
Nitra:
· Dražovská (výpadovka na Bratislavu, smerom od kruhového objazdu), cca 100m,
výška 3,5m, nemaľovať po bilboardoch, ktoré sa tam nachádzajú, inak hrozí postih
· Pri stomatologickom centre na Párovciach –
garáže
Nové Mesto nad Váhom:
· Pri športovej hale (Street Parku), asi 300 m, možnosť maľovania z oboch strán
Prievidza:
· stena pri fabrike Tatra nábytok, kúsok od žel. Stanice
· plot pri žel. stanici, cca 200m
·
škola Sama Chalúpku, stena je na školskom ihrisku
· stena pri priemyselnej zóne
Púchov:
· Pod
privádzačom, zadná stena budovy CVČ centra
Senec:
· Slnečné jazerá Juh v smere od Reci, panelová stena dlha viac
než 300m
Trenčín:
· oporný múr za Gastro Centrom, Hviezdoslavova ulica
· steny telecvične ZŠ na Hodžovej
ulici
· podchod na Noviny pod ulicou Električná
· stenu na konci Kuzmányho ulice smerom k podchodu Električná - k Dolnej stanici
· Steny futbalového štadióna na Sihoti s výnimkou hlavnej tribúny
· betónový plot areálu letného kúpaliska
· vnútorné
steny podchodu na Juhu pri cintoríne
· cestný podjazd na ulici Jesenského
· múrik pri stredisku Družba na detskom ihrisku
·
oporné múry na ulici Kukučínova a podjazd z ulice Východná na ulicu Gen. Svobodu.
Trnava:
· Protihluková beriéra
na Špačínskej ceste, ktorá je opäť legálna
· Stena na sídlisku Kopanka, vedľa Tesca
Žiar nad Hronom:
·
Stena na Svitavskej ulici
7.2 Jamy a zákazky
V mnohých miestach sa orzanizujú tzv.
„Jamy“(obr.č.15). Sú to stretnutia writerov, ktorí maľujú na povolené steny. Writeri si musia doniesť vlastné spreje, farby a pomôcky,
preto sú jamy nákladnou záležitosťou.Často sa jamy spájajú so súťažami, kto z writerov namaľuje najkrajší piece.Najlepší writeri
dostávajú výhry v podobe sprejov. Writeri malovávajú aj rôzne zákazky pre firmy, bary, a obchody.títo writeri musia byť naozaj zruční,
pretože majitelia chcú aby tieto výtvory reprezentovali ich podniky.Za tieto zákazkové maľby sú writeri platení.
8. Záver
Graffiti sú už viac ako 40 rokov fenoménom modernej spoločnosti.Vznikli v New Yorku a odtiaľ
sa rozšírili do celého sveta. V našej práci sme sa pokúsili priblížiť graffiti od ich vzniku cez vývoj a prienik tohto alternatívneho
druhu umenia do našej spoločnosti, následné reakcie, ktoré táto tvorba vo väčšine krajín vyvolala, ako aj formy boja, ktoré sa proti
graffiti vedú. Mnohí ľudia graffiti berú ako vandalizmus, ale my si myslíme, že pokiaľ je prevádzaný na legálnych plochách, je to umenie
hodné obdivu.Taktiež by sme chceli poukázať na fakt, že zákon z roku 2004 sa minul účinku.
Myslíme si, že cieľ našej práce, teda
snahu priblížiť špecifickú graffiti tvorbu z pohľadu umenia i vandalizmu sa nám podarilo splniť.
„...Graffiti mi dáva
veľa, veľa aj berie ... ale ten pocit, ktorý mám ráno po nočnej akcii, keď stojím na stanici v dave ľudí čakajúcich na vlak do práce, a v
tom príde vlak s mojím menom, spravený vlastným štýlom ... to nezaplatíš...“ (anonymný writer)
Zones.sk – Zóny pre každého študenta