Čaj

Čaj (Umenie a kultúra + Matematika)
 
Úvod
Čaj je umeleckým dielom a vyžaduje majstrovskú ruku na odhalenie svojich najvyšších kvalít. Máme dobrý a zlý čaj, rovnako ako máme dobré a zlé maľby – vo všeobecnosti skôr tie druhé.  Nejestvuje návod, ako pripraviť dokonalý čaj, tak ako nejestvujú pravidlá pre tvorbu Tiziana alebo Sessona. Každý spôsob prípravy čaju je jedinečný, má svoj vlastný vzťah k vode a teplote, svoju vlastnú históriu a svoj vlastný spôsob vyrozprávania príbehu. Pravá krása musí byť stále v ňom. Aká neznesiteľná je vytrvalá neschopnosť spoločnosti rozpoznať tento jednoduchý princíp umenia a života, Li Čchi-laj, sungský básnik, si smutne povzdychol, že sú tri najpoľutovaniahodnejšie veci na svete: rozmaznanie mladých ľudí zlou výchovou, urážka skvelých malieb vulgárnym obdivom, a napokon pokazenie skvelého čaju zlou prípravou.
V našom projekte sme sa zamerali na kultúru čaju v rôznych krajinách, snažili sme sa zistiť, v čom spočíva majstrovské umenie prípravy tohto nápoja, na čo sa kladie dôraz, na čo sa zabúda. Zároveň sme prostredníctvom dotazníkov zisťovali ako je to vo vzťahu Slovensko a čaj, či existuje nejaká čajová kultúra a ak nie, dať podnet, ako začať.
 
1. Čajové rituály
Čaj je popri vode najčastejšie konzumovaným nápojom. Na celom svete sa pije čaj každý deň. Pre jedných je to jednoducho iba nápoj, pre druhých filozofia. Niektorým slúži na osviežujúce uhasenie smädu, iní spájajú s jeho prípravou pevne stanovené a sčasti nákladné rituály, pričom každý je veľmi osobitý a zvláštny.

1.1 Čajová kultúra v Ázii
1.1.1 Japonsko
Práve v japonskom čajovom obrade môžeme vidieť vyvrcholenie čajových ideálov. Čaj sa stal viac než len idealizáciou požívania nápoja, bol náboženstvom umenia života. Stal sa spôsobom uctievania čistoty a jemnosti, posvätným aktom, v ktorom sa hostiteľ a hosť stretávajú, aby spoločne v danom okamihu vytvorili najvyššiu blaženosť pozemského. Čajovňa bola oázou v sivastej pustatine života, kde sa ustatí pútnici mohli stretnúť a napiť zo spoločného prameňa umeleckého pôžitku. Čajový obrad bol improvizovaným predstavením, ktorého dej sa týkal čaju, kvetov a malieb. Jediná farba nenarúšala tón miestnosti, jediný zvuk nerušil rytmus vecí, jediné gesto neprekazilo harmóniu, jediné slovo neprerušilo zjednotenie s okolím, všetky pohyby prevedené jednoducho a prirodzene – to boli ciele čajového obradu. A napodiv často naplnené. Za tým všetkým leží precízna filozofia. Pitie čaju bolo taoizmom v prevlečení.

Japonský čajový obrad vznikol zo starých rituálov, ktoré pôvodne vykonávali budhistickí mnísi. Čajový obrad (čanoju), príprava a pitie čaju, v podstate každodenná činnosť sa zmenila na čajovú cestu – cestu sebapoznania a učenia. Dnes praktizovaná forma čajovej cesty pochádza od známeho čajového majstra Sen no Rikju. Stanovil štyri princípy založené na harmónii a jednote s prírodou, na vnútornej čistote myšlienok. Je to neustály proces učenia, prežívanie kozmickej jednoty. Rikju tvrdil: „Človeku vyvolá v lete pocit chladu, v zime teplé bezpečie. Človek zapáli uhlie a vidí, ako dobre chutí. Neexistuje žiadne iné tajomstvo.“ Toto obradné pitie čaju, či skôr čajové stretnutie sa organizuje v malých „čajových domoch“ obklopených striedmou záhradou v japonskom štýle. Pred čajovňou je štýlová kamenná studnička s bambusovou naberačkou, kde si prichádzajúci účastníci čajového stretnutia umyjú ruky. Vchod do čajovne býva znížený a pomerne úzky - hovorí sa, že je to preto, aby samuraji museli odložiť meč, ak chcú prejsť, každopádne však sklonenie pri vchode má vyjadrovať úctu a pokoru, odstraňuje akékoľvek stavovské rozdiely – všetci ľudia sú si rovní. Striedmo oblečení hostia bez šperkov potom vstupujú do veľmi jednoducho zariadenej miestnosti s ryžovými rohožami na podlahe, čajovým náradím a na stene visiacimi kresbami alebo kaligrafiou. Čajový majster Rikju o tom povedal, že v čajovej miestnosti by nič nemalo rozptyľovať ducha prítomných od podstatného.
Tisíce žien a mužov navštevujú čajové školy, kde sa učia čajový obrad čanoju. Na uskutočnenie čajovej ceremónie treba totiž veľmi veľa cviku. Dnes tu existujú rôzne spôsoby vedenia rituálu, ktoré sa líšia podľa jednotlivých škôl a učiteľov. Môžete si vychutnať japonský čajový obrad niekoľkými spôsobmi. Sediac na pätách v jednej z čajových chyží uprostred japonských čajových záhrad alebo pri niektorej zo slávnostných príležitostí. Môžete sa posadiť oproti slávnostnému čiernemu čajovému stolíku, za ktorým sedí elegantná čajová majsterka pripravená uctiť si svojich hostí miskou čaju.
Čajový obrad môže vyzerať aj takto: Obradník kľačí (japonský spôsob - sedí na pätách), pred sebou má metličku na šľahanie čaju, na prášok nadrvený zelený čaj, nádobu s horúcou vodou, drevenú naberačku na vodu a misku (bez uška). Obradník vezme zelený čaj a jeho presné množstvo nasype do misky. Potom ho pomocou naberačky zaleje presne odmeraným množstvom vody a vyšľahá metličkou. Vezme misku do ľavej ruky a pravou rukou ju trikrát pootočí a potom si upije. Je to taoistický filozofický rituál, ktorý nám pripomína spätosť človeka s prírodou a kolobeh života. Tento čajový obrad sa vyučuje na špeciálnej čajovej škole v Tokiju a na správne zvládnutie je treba študovať asi 10 rokov. Desať rokov stále dookola opakovať tie isté pohyby - až sa stanú dokonalými. Japonsko je známe svojou špičkovou technológiou, no je to aj krajina s hlbokými tradíciami a čajový obrad je dodnes jednou z najvýznamnejších.

1.1.2 Čína
Podľa starej čínskej povesti objavil blahodarné účinky čaju cisár Šen – nung, učenec a liečiteľ, ktorý pil zásadne len prevarenú vodu. Hovorí sa, že jedného dňa v roku 2737 pred n. l., keď odpočíval pod stromom divokého čajovníka, ľahký vánok utrhol niekoľko lístkov zo stromu, ktoré mu spadli do šálky s horúcou vodou. Cisár s údivom zistil, že nápoj má lahodnú osviežujúcu a povzbudzujúcu chuť. Tak bol pravdepodobne objavený čaj. V dávnejších dobách mohli piť čaj len cisári, bežný ľud ho nemohol konzumovať a preto sa nazýval aj „cisárskym čajom”. Dodnes je jeho tajomná výroba prísne strážená. Čím je starší, tým je vzácnejší, jeho účinky sa znásobujú a chuť je lepšia.

V priebehu histórie sa vyvinuli rôzne formy obradov, najznámejší je čajový obrad kung–fu-ča. Tento spôsob pitia čaju regeneruje telo, slúži uvoľneniu a radosti z pekného ručne vyrobeného náčinia. Veľmi obľúbeným a populárnym materiálom sa stal čínsky porcelán. Pri ceremónii kung-fu-ča sedí hostiteľ za čajovým stolíkom, zatiaľ čo sa hostia zoskupia okolo neho. Najprv sa nalieva starším osobám a trpezlivo sa čaká, kým začnú piť. Piť sa začne, až keď sú všetky šálky naplnené. Nádoba na pitie sa vždy drží palcom a ukazovákom a zospodu sa podopiera prostredníkom. Nasledujúce chvíle slúžia na vychutnávanie chuti, vône, čaro je ukryté aj v hlasnom srkaní. Prestávky medzi jednotlivými čajovými nálevmi slúžia zábave a rozhovorom.
V Číne si môžeme vychutnať čaj aj v rôznych typoch čajovní. Jedna z nich je napríklad čajovňa bojových umení TCHAJ-ŤI, ktorá sa nachádza v meste Chuang-čou. V tejto čajovni sa spojila tradícia, emotívnosť bojových umení a kvalita čaju v jedno. Bronzová socha čajového majstra s ozajstnou čajovou kanvičkou v ruke, velikánsky čajník pri vchode a chlapci v modrom mandžuovskom oblečení sú silným lákadlom, aby turisti vyšli po drevených schodoch na poschodie a vyskúšali niektorú z čajových špecialít čajovne.
Na znak vďaky za vodu môže hosť poklepať po stole palcom a ukazovákom, ako je v čínskych čajovniach dobrým zvykom. Ak už nechcete, aby vám do čungu doliali vodu, zakryte misku vrchnákom. Stačí do polovice. K tomuto zvyku sa viaže milá povesť. Chudobný človek nemal na zaplatenie čaju v čajovni, a tak vymyslel fígeľ. Povedal čajovému majstrovi, že v miske pod vrchnáčikom má ukrytého vtáčika. Pretože hosť dopil, majster vrchnák z misky sňal a vtáčik uletel. Hosť narobil v čajovni veľký krik, a tak ho na uzmierenie nechali odísť bez zaplatenia. Odvtedy sa po dopití čajové misky zakrývajú len spolovice, aby bolo jasné, že tam žiaden vtáčik nie je.

1.1.3 India
Indovia pripravujú svoje čaje s rovnakou nábožnosťou, akú venujú aj ryžovej tabuli. Ide o každodenný rituál. Indovia pijú čaj vždy a všade. V starých časoch sa čaj nepil takým spôsobom, ako sa pije dnes. Pil sa len vtedy, keď to bolo potrebné, ako liek. Niektorí starí, vyše 80-roční Indovia hovoria: „V živote som nepil čaj.“ Tým chcú zdôrazniť, že po celý život boli zdraví.
Čaj je ich národný nápoj, ktorý má byť dokonalý ako jazmínové kurča alebo chutný ako pullaos. Typické čajové odrody sú tu ásamský čaj, ktorý je silný, čierny čaj, potom najvyhľadávanejší čaj Darjeeling, ktorý má zvláštnu „muškátovú“ príchuť a čaj Nilgiri s chuťou medzi zrelým ásamským čajom zo severu a ostrejším cejlónskym čajom. Čaj sa zaleje zmesou z jednej tretiny mlieka (používa sa aj byvolie mlieko) a dvoch tretín vody, ktorá sa varila s cukrom. Potom sa nechá päť minút odstáť, precedí sa cez mušelín a rozlieva sa do šálok. V niektorých oblastiach sa pridávajú do čaju aj koreniny ako škorica, štipka čierneho korenia, klinčeky, aníz a kardamón. Napríklad masala čaj - je čaj ochutený zmesou korenín – zázvorom a kardamónom. Čaj sa tiež zvykne podávať so sladkým pečivom. Indovia milujú aj svoje vyprážané „pakory“ či „samózy“. Podľa kasty, krajových i rodových zvyklostí sa príprava môže trochu líšiť. Pokiaľ si ale niekde v Indii a okolí objednáte čaj, vždy budete cítiť typickú chuť cukru a mlieka. Rozdiel je len v tom, že v Rádžasthánu ho budete piť z misky, v Gudžarátu z plochej podšálky, v Bengálsku aj Nepálu zo skleničky, v Kašmíre z malých kovových nádob, v Maháráštře z jemného zdobeného porcelánu a takmer všade v Indii z hlinených hrnčekov na jedno použitie. Bežne na ulici dostanete veľmi silný zelený čaj s mliekom. Vo večne preplnených indických vlakoch sa aj rozlieva z obrovských kanvíc do nepálených hlinených šálok, ktoré sa po vypití odhodia a recyklujú. Čaj sa v Indii kedysi nepil. Tento zvyk zaviedli až Angličania. Preto si vyššia indická spoločnosť vždy brala za vzor Angličanov. Sú tam dodnes niektoré zvyky zakonzervované do takej miery, akú v Británii už nenájdete. Vo vyššej spoločnosti majú bežné predpoludňajšie „coffe morningy“ a popoludní tiež stretnutia, kde sa podáva čaj i káva. Sú to typické formálne dámske stretnutia. Posedenie pri čaji na najvyššej úrovni sa volá „High tea“.  Pitie alkoholu sa v čisto dámskej spoločnosti a ani vo formálnej vysokej spoločnosti pred hodinou pitia čaju nepovažuje za vhodné a za dostatočne noblesné správanie. Pohostenie buď roznáša personál alebo sú bufetové stoly naaranžované väčšinou vonku v záhrade. V Indii sa tradične aj dnes bežne je v päťhviezdičkových hoteloch rukami a väčšina ľudí stojí alebo sa premiestňuje tak, aby sa pozdravili s čo najviac hosťami. Pozvanie na čaj trvá približne hodinku. V Indii sa na čajových prezentáciách či ceremóniách nepatrí piť káva. Ak obsluhuje personál, čaj (i kávu) ponúkajú v Indii v strieborných kanviciach. V domácnostiach sa servíruje (káva) i čaj v termoskách. Jedna termoska je zvyčajne extra s vriacou vodou, ktorou môžeme tuhý čaj riediť, podobne ako v Rusku.

1.1.4 Tibet
Studené a presladené nápoje Tibeťania ako aj iné východné národy veľmi neobľubujú. Popri rôznych čajoch je nepochybne ich obľúbený nápoj, hlavne pred jedlom, horúca voda, ktorej blahodarné účinky sú neopísateľné. Tibetský čaj je svetoznámy. Ak Tibeťan navštívi svojho chorého príbuzného, namiesto kvetov a ovocia mu prinesie dobrý silný čaj s jačím maslom. Ak čaká hosťa, privíta ho šálkou maslového čaju, ktorý mu podáva oboma rukami, až potom sa zvítajú obvyklým spôsobom. No čaj prirodzene popíjajú, aj keď im je zima, keď sú hladní alebo chorí. Môže sa konzumovať rôznymi spôsobmi: neochutený, slaný, sladký, s maslom alebo bez, avšak vždy musí byť podávaný teplý. Podľa tibetskej tradície sa čaj nalieva do drevených mištičiek, v ktorých sa ochucuje a pije po dúškoch. Čierny tibetský čaj sa pripravuje bez masla a mlieka s malým množstvom soli. Používa sa toľko čajových lístkov, aby mal čaj tmavohnedú farbu. Čajové lístky sa varia vo vode a ani pri podávaní sa z neho nevyberajú. Jazmín je v Tibete čoraz obľúbenejší. Oddávna ho dovážajú z Číny. Jazmínový čaj sa aj v Tibete aj na Slovensku pripravuje rovnakým spôsobom. Čajové lístky sa na niekoľko minút hodia do vriacej vody a po krátkom čase sa hneď konzumuje. Nezvykne sa dochucovať. Počas niekoľkých storočí sa na spôsobe prípravy tibetského maslového čaju veľa nezmenilo. Syn tibetského kráľa Srong – Čen – Gam - Po (629-698) zaviedol v Tibete tehlový čaj. Vďaka lepšej trvanlivosti a jednoduchšej preprave sa využíval hlavne v strednej Ázii a Rusku. Pri tradičnom spôsobe prípravy sa vysušený čaj rozdrví v mažiari, zmieša sa s ryžovou vodou a potom sa natlačí do 1 až 3 kg ťažkého kvádra. Čajové zvyšky sa vymiešajú s pomletým jačmeňom na pastu, vyvaria sa so zlomkami z tehlového čaju, so sódou a s vodou, potom sa osolia a okorenia. Neskôr sa tento čajový vývar zmieša s horúcou vodou a s potuchlinou páchnucim maslom z mlieka jakov, ktoré je pripravené v rúre. Tento nápoj má farbu podobnú kakau a je veľmi výživný. K tomu sa často jedáva lievanec, pripravený z kukurice, jačmeňa alebo pohánky. Od týchto čias je národným nápojom obyvateľov hôr, z ktorého ešte aj dnes vypijú 30 až 40 šálok denne. Niektorým tento nápoj nechutí, ale obyvatelia ho odporúčajú piť niekoľko dní po sebe, lebo že vraj potom každého chytí podmanivá chuť tohto nápoja, zvykne si na vôňu a bude ho chcieť piť stále. Mnísi v tibetských kláštoroch jedia na raňajky o piatej jeden tibetský chlieb vo veľkosti našej žemle – „paklebu“ a k tomu dve misky tradičného tibetského slaného maslového čaju. Čajovne sú tradičné miesto schádzania Tibeťanov.

1.1.5 Srí Lanka
Čajové plantáže na Cejlóne sú rozložené v rôznych nadmorských výškach. Vo výške okolo 4000m sa pestuje kvalitný čaj Dambula a Uva. Vo výške okolo 6000m sa pestuje vysokohorský čaj Nuwara Eliya. Cejlonské čaje majú dlhotrvajúcu príchuť a sú medzi nimi iba nepatrné rozdiely. Sú silné a mierne trpké, ale lahodné. Sú dobré s mliekom, neodporúčajú sa s citrónom. Na ostrov priniesli záľubu v pití čaju práve Briti. Domorodci akceptovali ich vkus a zvyky. Domorodci nemajú hlboký citový či filozofický vzťah k čaju, ale za posledných 150 rokov vstúpil čaj výrazne do ich životov. Ťažko nájdete na Srí Lanke typickú čajovňu, kde by vám majiteľ obradne priniesol šálku obľúbeného nápoja. Čajový obrad odišiel pravdepodobne s Angličanmi a tak sa musíte uspokojiť so zlatistým alebo čiernym mokom naliatym z plechovej kanvice v lepšom prípade sklenenej.

1.1.6 Taiwan
Umenie prípravy podľa tradičnej čínskej metódy kung – fu - ča je na Taiwane pevným prvkom denného života takmer všetkých vrstiev obyvateľstva. K potrebám patria medzi iným čajové stoly z cédru alebo z ružového dreva. Sú takisto umelecky a vkusne vypracované ako keramika z Jingko. Manufaktúry v tomto meste vyhotovujú z domácich surovín misky, kanvice a kotlíky na vodu. Keramické nádoby majstrovsky vytvorené podľa starej tradície si cenia hlavne milovníci Oolongu. Na Taiwane sa pri čajovom obrade podávajú na malej tácke z ružového dreva čajová šálka a tenký pohár na vôňu. Tak si môže milovník čaju vychutnávať jeho vôňu, skôr než čajový majster odslúži čajový rituál.

1.2 Čajové zvyky v Európe
1.2.1 Anglicko alias „čaj o piatej“
Ak navštívite pravú anglickú čajovňu, môže sa stať, že vás bez patričného oblečenia neobslúžia. Džínsy a tenisky sa k čaju nehodia! V štýle elegána si však užijete nevtieravú hudobnú produkciu klavírneho virtuóza, servírovanie na striebre a wedgwoodskom porceláne. Nesmie chýbať kytička kvetov a svietnik. Ako bonus dostanete trojposchodovú tácňu s kanapkami s lososom, kaviárom, syrom, džemom a sladkými malými keksíkmi. Tácne, cukorničky a čajníky patria okrem šálok a tanierikov k štandardom anglického čajového obradu. V Európe nám často stačí pekná kanvica a sviečky. Aby čajík zostal teplý, uzavrieme ho do termosky. Tomuto zvyku by sa však Angličania čudovali.

Je veľa teórii, ako vznikla v Anglicku tradícia pitia čaju o piatej. Prvá teória hovorí, že tento pekný zvyk si doniesli Briti zo svojich početných kolónií a dodnes si hosť v anglickej domácnosti radšej vypýta čaj ako zafarbenú vodu, ako nazývajú kávu. Druhá teória je veľmi prostá čaj sa v Anglicku pil v ktorúkoľvek dennú hodinu a čaj popoludní nemal pevnú formu. Keďže bol medzi obedom a neskorou večerou dlhý časový odstup, vo vyšších vrstvách tak vznikol zvyk podávať čaj o piatej. Podávalo sa aj pečivo alebo iné občerstvenie. Zvyk si osvojili aj široké vrstvy, keď pracujúcim často nahrádzal aj večeru. No a máme tu ešte jednu teóriu a tá hovorí, že zásluhu na britskej tradícii ”čaju o piatej” má Anna, siedma vojvodkyňa z Bedfordu, ktorá si predvečerný hlad zaháňala čajom a trochou pečiva. Nakoniec sa jej to zapáčilo a začala na poobedie pozývať svojich priateľov, aby jej robili pri čaji spoločnosť. Schôdzky pri poobednom čaji sa rýchlo rozšírili po celom Londýne. Ľudia popíjali čaj, zajedali malé sendviče a zákusky a klebetili. Angličania túto tradíciu veľmi rýchlo vylepšili a pozdvihli na mimoriadnu udalosť. Od začiatku k nej patrili najlepšie obrusy, drahocenný čajový servis a vybrané jedlá ako sendviče, pečivo alebo dezertné sušienky.

1.2.2 Rusko
Veľmi silná tradícia pitia čaju existuje i v Rusku. Čaj sa dostal do Ruska v podobe daru – ruskému cárovi daroval čaj mongolský chán Altyn. Čaj do Ruska putoval ťavími karavánami z Číny. Potom, čo v roku 1903 začala fungovať transsibírska magistrála, nahradilo karavány vlakové spojenie.
Typická ruská príprava čaju sa samozrejme neobíde bez samovaru - údajne vznikol z kotlíku, ktorý používali Mongoli.  Ako to funguje? Do komína v strede samovaru sa dali žeravé uhlíky, ktoré boli väčšinou z brezy (ezoterický a v Rusku rozšírený strom), ktoré zohriali vodu. Horúca voda sa z neho načapovala do čajníka v ktorom bol čaj a tak sa pripravil silný čajový výluh. Čajník sa postavil do špeciálneho nástavca na vrchu samovaru aby bol výluh zohrievaný uhlíkmi. Čaj sa pil tak, že hostia si naliali z výluhu do šálky, aké množstvo chceli a doliali to horúcou vodou zo samovaru. Dnes už sú samovary zohrievané elektrinou alebo plynom a sú neodmysliteľnou súčasťou väčšiny rodín.
Populárny je tu zelený i čierny čaj, ktorý sa často pije z pohárikov zasadených do kovových stojančekov s uškom. Pred napitím si vkladajú do úst kocku cukru alebo lyžičku džemu. Rozhodne zaujímavý je fakt, že čaj mal svoj vplyv i na lodnú dopravu. Čaj si svojimi nárokmi na zachovávanie chuti a arómy vyžadoval totiž rýchlu prepravu, a tak vznikli clippery – rýchle plachetnice, ktoré medzi sebou dokonca často pretekali.

1.3 Južná Amerika
Typický argentínsky čaj je maté. A nielen v Argentíne. Maté je v Latinskej Amerike považovaný za národný nápoj. Pijú ho všetci a stále. Tradične sa podáva v tekvičke (v Paraguaji zvyčajne v upravenom volskom rohu) a pije sa pomocou špeciálnej slamky (v španielčine „bombilla“, „bomba“ po portugalsky). Je tiež považovaný za nápoj priateľstva, tradične sa totiž pije v kruhu priateľov alebo rodiny z jednej tekvičky, ktorú si postupne posúvajú. Týmto zvykom je známy Paraguaj, Argentína, Uruguaj, Brazília, ale tento zvyk sa dostal aj do Sýrie či Libanonu. Podáva sa pri najrozmanitejších príležitostiach.

1.4 Afrika

1.4.1 Čajová kultúra v Maroku
Aj napriek tomu, že sa čaj v Maroku etabloval relatívne neskoro, dnes je stálym spoločníkom každého jedla. Príprava mätového čaju, čo predstavuje nálev zo zeleného Gunpowder a z výhonkov čerstvej mäty  osladený cukrom – to je vyhradené pre mužov. Tento horúci veľmi sladký nápoj z čerstvej mäty a zeleného čaju, prezývaný „Marocká whisky“, „berber whisky“, tiež sa nazýva „Thé á la menthe“ alebo „nana“ sa pije na záver po jedle a podáva sa k nemu mandľové a medové pečivo. Môžu v ňom plávať poskladané mätové listy. Pri obrade sa vysoká bruchatá zdobená kanvica pri nalievaní drží vysoko nad malými pohármi, aby sa na čaji v nich vytvorila pena. A takýmto spôsobom môže aromatická vôňa naplniť celú miestnosť. Čaj sa tu podáva na strieborných táckach a v strieborných čajníkoch.


 2. Čajovne
 2.1 Japonské čajovne
Pôvodne bola čajová miestnosť súčasťou domu, bol to ohraničený priestor v uvítacej miestnosti. Cenil sa hlavne prepych a krása, miestnosti boli vždy zariadené veľmi reprezentatívne. Vývoj čajovní sa vzďaľoval od veľkých priestorov a smeroval k samostatnej menšej čajovej miestnosti, až sa obmedzil na veľkosť 4,5 x 4,5. Forma štvorca sa odvíjala od taoizmu. Považuje sa za symbol štyroch svetových strán, štyroch ročných období a päť základných prvkov – voda, oheň, zem, drevo a kov (päť podložiek). Uvedomenie si tohto vnútorného, jednoduchého a podstatného bolo viditeľné už pri materiáloch a pomôckach. To ešte viac posilnil Takeno Joo, ktorý vytvoril trojpodložkovú miestnosť a uprednostňoval jednoduché, prirodzené materiály a predmety. Po prvýkrát sa objavila voľne stojaca čajovňa a čajová záhrada, ktorá slúžila ako hranica medzi vonkajším a vnútorným svetom. Úplné zjednodušenie nakoniec vytvoril známy čajový majster Sen no Rikju. Zredukoval miestnosť na dve rohože a urobil nízky vchod, ktorý postavil hosťa a hostiteľa na rovnakú úroveň. Stavovské rozdiely tu neexistovali. Nič nemalo ovplyvniť harmóniu stretnutia. Určujúcimi boli jednoduchosť a skromnosť a to sa týkalo tak stavebných materiálov, ako aj dekorácií a používaných predmetov.

2.2 Anglické čajovne
Vyvinuli sa začiatkom 18. storočia z anglických kaviarní. Keďže tieto boli určené výlučne pre mužov, ženy zaviedli doma nové zvyky. Až v roku 1717 otvoril Thomas Twining prvý Tea Room, čajovú izbu, ktorá bola prístupná všetkým. Čoskoro vznikli ďalšie čajové izby a záhrady, prístupné verejnosti, v ktorých sa pri hudobnom sprievode pestovala najvyššia čajová kultúra. Ešte dnes existuje v Anglicku tradícia čajových izieb a záhrad, aj keď väčšinou bez hudobného sprievodu a nie s príliš vysokými nárokmi na kvalitu čaju. A, samozrejme, ešte stále sa prikladá veľký význam tradícii povinného popoludňajšieho čaju, ktorý jednoducho patrí k Britom. Britský dramatik Alan Ayckbourn to opísal takto: „V podstate je na svete iba jediná nezvratná inštitúcia: anglická čajová prestávka.“

3. Čajová kultúra na Slovensku
3.1 Všeobecná charakteristika našej vlastnej práce
Naša práca sa venuje čaju hlavne z pohľadu umenia a kultúry. V predchádzajúcich kapitolách a podkapitolách sme preto priblížili tradičné zvyky, obyčaje, čajové rituály, recepty či najrôznejšie zaujímavosti a mýty o čaji z krajín, pre ktoré je tento nápoj symbolom či neodmysliteľnou súčasťou ich kultúry. V spomínaných krajinách sa čaj pestuje alebo jednoducho sa v nich odvíjala čajová kultúra už po stáročia. Ale ako je to u nás na Slovensku? Rozhodli sme sa, že sa v našej vlastnej práci budeme venovať tejto problematike a zistíme:
- či sme si aj my na Slovensku vypestovali nejakú čajovú
- či ľudia u nás majú svoje vlastné zvyky pitia čaju, ktoré sa odlišujú od tých vo svete a môžeme prípadne skonštatovať, že vznikli práve u nás na Slovensku a taktiež sa tu udomácnili
- alebo či u nás nachádzame iba prvky pitia čaju, ktoré pochádzajú z iných kultúr, z kultúr, odkiaľ sa tieto zvyky pitia čaju rozšírili do celého sveta.
Preto sme si nastolili nasledovnú hypotézu:
Máme na Slovensku vlastnú čajovú kultúru  alebo je to len zmes prvkov z čajových kultúr iných krajín?
Potom čo sme si stanovili otázky, na ktoré sme chceli nájsť odpovede, dohodli sme sa na spôsobe, akým ich získame. Keďže ide o čajovú kultúru medzi ľuďmi na Slovensku, zhodli sme sa, že najlepšie sa o nej poinformujeme, keď sa na ňu spýtame priamo ľudí. Preto sme si vybrali ako spôsob získavania informácií práve ankety a prieskumy. Keďže sme mali veľa otázok a potrebovali sme sa na ne spýtať viacerých ľudí, rozhodli sme sa, že si naše otázky rozdelíme na časti. Vieme, že opýtaní ľudia neradi odpovedajú na množstvo otázok, preto sme ich rozdelili, aby sme sa každého človeka spýtali iba na pár otázok a tým zvýšili pravdepodobnosť jeho ochoty odpovedať. Týmto spôsobom sme získali odpovede na otázky prostredníctvom ankiet. Naša taktika sa nám osvedčila, lebo môžem so spokojnosťou na našej strane skonštatovať, že určite 70 % z opýtaných ľudí nám bolo ochotných odpovedať. Ďalšie odpovede na otázky sme získali prostredníctvom prieskumov, dotazníkov, ktoré sme rozposlali našim známym v elektronickej podobe s prosbou o vyplnenie. S touto formou získavania informácií sme tiež nemali problémy a môžem ju ohodnotiť pozitívne.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/umenie/8204-caj/