Výtvarné umenie v živote človeka
Do výtvarného umenia sa zaraďuje maliarstvo, architektúra, sochárstvo, umelecké remeslá, priemyselné výtvarníctvo (dizajn).
Podľa techniky a námetu rozlišujeme v maliarstve minulých storočí olejoma2by, akvarely, fresky, grafiky (medirytina, drevorytina, litografia a
najnovšie aj sieťotlač), tabuľové obrazy, zátišia, portréty, autoportréty, skupinové portréty, akty, krajinomaľby, historickéobrazy,
žánrové obrazy, obrazy znázorňujúce mytologické alebo biblické výjavy. V sochárstve sa stretávame s reliéfmi, trojrozmernými sochami (v
životnej i nad-životnej veľkosti), súsošiami, bustami, jazdeckými sochami, s malými plastikami, náhrobkami atď. K umeleckým remeslám patria
kamenosochárstvo, nábytkárstvo, kovotepectvo, lejárstvo, výšivkárstvo, keramika, výroba textilu a ďalšie.
Velké
umelecké štýly majú spravidla tri vývojové štádiá - rané, vrcholné a neskoré (napr. ranogrécke, ranorománske, ranogotické;
vrcholná gotika, renesancia, vrcholný barok; neskorogotické, neskorobarokové umenie atď.).
Najstaršie pamiatky výtvarného umenia vznikli
v 15.-10. tisícročí pred n. 1., v staršej dobe kamennej. Hlavným námetom výtvarných prejavov pračloveka bolo zviera. Obrazy zvierat v
životnej veľkosti sa našli v jaskyniach severného Španielska (Altamira), južného Francúzska (Lascaux), na Sibíri, v severnej Afrike.
Zaujímavými pamiatkami pravekého výtvarného umenia sú malé plastiky žien, tzv. Venuše. Z mladšej doby kamennej pochádzajú prvé kamenné
pamiatky monumentálnej architektúry, tzv. megalitické stavby (napr. Stonehenge v Anglicku).
Mimoriadne vysokú úroveň dosiahla
výtvarná kultúra v starovekej Číne, Indii, Mezopotámii, Egypte, v Grécku, v Rímskej ríši. K najkrajším zachovaným pamiatkam, ktoré
dodnes obdivujú turisti z celého sveta, patria egyptské chrámy a pyramídy, asýrske reliéfy, grécke chrámy, divadlá, sochy, rímske
historické reliéfy, víťazné oblúky, portrétne sochy. Grécke umenie inšpirovalo umelcov aj v nasledujúcich storočiach, najmä v období
renesancie a klasicizmu. Najväčšími gréckymi sochármi boli Myrón, Polykleitos, Feidias, Praxiteles. Ich ústrednou témou bol človek, krása
ľudského tela a harmónia fyzickej a duševnej krásy. Grécki sochári už dokonale poznali anatómiu ľudského tela, postavy zachytávali
väčšinou v pohybe.
Začiatkom stredoveku sa rozvíja ranokresťanské a byzantské umenie. Stredoveké umenie malo
náboženský charakter, stálo v službách kresťanskej cirkvi. Najväčšie slohy tohto obdobia sú románsky a gotický sloh. Vedúcim umením sa
stáva architektúra. Románsky sloh sa vytváral v krajinách západnej Európy približne v 10. st. Stavali sa baziliky, rotundy, malé
jednoloďové kostoly (hrubé, masívne steny; polkruhové okná, valené a krížové klenby, portál s polkruhovými archivoltami). Gotický sloh
vznikol vo Francúzsku v polovici 12. st. a onedlho sa rozšíril po celej Európe. Charakteristickými znakmi gotickej architektúry sú štíhlosť
tvarov, vysoké steny, lomený oblúk, okná vyplnené farebným sklom. Významnú úlohu pri výzdobe chrámov malo sochárstvo. Gotické maliarstvo
reprezentujú tabuľové malby na krídlových oltároch s biblickými námetmi a knižná malba.
Kolískou renesančného umenia bolo Taliansko.
Centrom európskeho umenia zostalo až do 16. st. Najvýznamnejšími umeleckými strediskami boli Florencia, Rím, Benátky. Pôsobili tu takí
veľkí umelci, ako napr. sochári Donatello, Michelangelo; maliari Botticelli, Leonardo, Raffael, Giorgione, Tintoretto, Tizian a mnohí ďalší.
Maliari sa snažili o vernú reprodukciu skutočnosti, postavy kreslili podľa modelov, využívali poznatky o anatómii ľudského tela. Priestor
zobrazovali na základe perspektívy. V 15. st. sa začína maľovať na plátno (predtým sa ma-ľovalo na dosky); novou technológiou bola
olejomaľba a freska (maiba do vlhkej omietky). Umelci už nezobrazovali iba výjavy z Biblie, ale aj námety z antickej mytológie.
Umením protireformácie sa stal v 17. a 18. storočí barokový sloh. Bol to posledný sloh, ktorý našiel široké uplatnenie a udržal
sa v umení dlhší čas. Úlohou barokového umenia bolo pôsobiť na city jednoduchého človeka a získať ho pre katolícke náboženstvo.
Barokové stavby - najmä kostoly - boli ozdobné, pompézne, preplnené zlatými ozdobami, štukami, plastikami, sochami. Pre barokový interiér
boli charakteristické aj točené stípy, imitácia mramoru, iluzionistické fresky pokrývajúce celý strop. Barokové maliarstvo a sochárstvo sa
vyznačuje dramatickými efektmi, vlnitými krivkami a dynamickým pohybom. Najväčšími maliarmi tohto obdobia boli P. P. Rubens, Rembrandt,
Caravaggio, Velázquez, El Greco, F. Goya, Vermeer. Ukončením baroka bol rokokový sloh (1720-1780). Pre tento štýl boli charakteristické
nežné, jemné a hravé tvary; v interiéri zlaté a biele štuky, girlandy, strapec.
V 19. st. sa vo výtvarnom umení rýchlo striedajú
štýly, uplatňujú sa iba na krátky čas (stále rýchlejšie striedanie štýlov počas dejín, zjednodušene: 2000 rokov - 200 rokov - 20 rokov -
2 roky; 2000 - egyptské umenie, 200 - románske, gotické, renesančné, barokové umenie, 20 - romantizmus, realizmus, impresionizmus, 2 - moderné
smery 20. st., najmä súčasné). Umelecké štýly 19. st. boli klasicizmus, romantizmus (Delacroix, Géricault), realizmus, imresionizmus. Centrom
umeleckého života Európy sa stáva Francúzsko, najmä Paríž. Impresionisti priniesli do výtvarného umenia nové prvky a nový výtvarný
výraz. Pracovali s farebnou škvrnou, používali svetlé farby, maľovali v prírode, zachytávali svetlá a farby slnkom ožiarenej prírody.
Venovali sa najmä krajinárstvu (človek stratil čestné miesto, ktoré mu predtým v európskom umení patrilo; postupne zaniká aj historické
maliarstvo a žánrová maľba). Impresionistickými maliarmi boli E. Manet, C. Monet, A. Renoir, E. Degas, C. Pissarro.
O nové
prvky obohatili maliarstvo i d´alší francúzski maliari z konca 19. storočia, najmä P. Gauguin, V. van Gogh a P. Cézanne. Títo umelci
mali veľký vplyv na ďalší vývin moderného umenia v 20. storočí.
Moderné umenie 20. storočia rozbíja tradičné princípy výtvarného
umenia. Zavrhuje realizmus, postupne sa vytvára abstraktné, nonfiguratívne maliarstvo. Hlavnými smermi umenia v našom storočí boli: fauvizmus,
expresionizmus, futurizmus, kubizmus (P. Picasso), abstrakcionizmus, surrealizmu s (S. Dali, M. Chagall), kinetizmus, op-art (V. Vasarely), pop-art
(Andy Warhol - koláže, spotrebné predmety), minimálart (maximálne zjednodušené geometrické formy), performance, happening
("oživené" umenie - predstavenie s naaranžovanými predmetmi, za spoluúčasti umelcov, alebo aj obecenstva). V 70-tych a 80-tych rokoch
vzniká mnoho ďalších smerov výtvarného umenia; stierajú sa hranice medzi umeniami, výtvarné umenie ovplyvňujú masmédiá (televízia,
rádio, film, fotografia, video).
Zo slovenských maliarov 19. st. boli významní maliari P. M. Bohúň a J. B. Klemens. Poprední maliari 20.
st. sú Martin Benka, Janko Alexy, Ludovít Fulla, Mikuláš Galanda, Miloš Bazovský. Vychádzali z ľudových tradícií, maľovali slovenské
kraje, ľud, prírodu. Moderné smery predstavujú Vincent Hložník, Ján Želibský, Cyprián Majerník, Orest Dubay a ďalší. Slovenské
sochárstvo 20. st. reprezentujú Jozef Kostka, Ján Kulich, Tibor Bartfay, Fraňo Štefunka.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta